Vypracovali: Ing. Andrea Krevová, Mgr. Tomáš Godiš


Citom označujeme reálny vzťah človeka ku skutočnosti, jedná sa o prežívanie subjektívneho vzťahu a vzťahu k ľuďom, predmetom a javom. City vznikajú na základe vonkajších alebo vnútorných podnetov, ktoré pôsobia na človeka. Vnútorným podnetom sú vlastné potreby. Pri ich uspokojovaní sa zjavujú zvyčajne kladné a pri neuspokojení záporné pocity. Vonkajší podnet môže predstavovať napr. činnosť, ktorú človek vykonáva, iní ľudia alebo udalosti.


 

Klasifikácia citov


Poznáme rôzne klasifikácie citov, najčastejšie je triedenie na nižšie a vyššie city.


Nižšie city sú spojené s uspokojením biologických potrieb človeka (hladu, smädu a pod.). Intenzívne sa prejavujú hlavne v núdzových situáciách.


Vyššie city vznikajú následkom spoločenského bytia a prezrádzajú hodnotu a kvalitu osobnosti. Delíme ich na:

  1. morálne city – vznikajú a vyjadrujú prežívanie morálnych hodnôt (láska k vlasti, humánnosť, cit pre spravodlivosť a pod.)

  2. estetické city – vznikajú pri prežívaní krásy (harmónia, cit pre krásno a pod.)

  3. intelektuálne city – vznikajú z prežívania a poznávania pri riešení úloh (cit zvedavosti, prekvapenia, presvedčenia a pod.)

  4. city vyplývajúce z existencie seba samého – jedná sa o najvyššiu a najzložitejšiu kategóriu citov. Regulujú vzťah k prírode, ľudom a hodnotám (sebadôvera, dominancia a pod.).


City sa často stotožňujú s pojmom emócie, ale emóciami sa zvyknú označovať nižšie city spojené s uspokojovaním primárnych fyziologických potrieb a city predstavujú trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami, najmä s medziľudskými vzťahmi, s potrebami myslenia a prežívania krásy, s kultúrnymi potrebami a pod.


City sa vyznačujú množstvom odtieňov a kvalít. Ich základnou charakteristikou je polarita, čiže skutočnosť, že city vytvárajú páry protikladných kvalít (láska-nenávisť, veselosť-smútok, spokojnosť-nespokojnosť). Medzi týmito kvalitami je množstvo odtienkov, stupňov vyjadrenia niektorej kvality (napr. nenávidím niekoho, nemám niekoho rád, je mi ľahostajný, mám ho rád, milujem ho atď.). Čisté city sa vyskytujú málokedy.


Podľa Wundta sa city vyznačujú troma bipolárnymi vlastnosťami. Sú to:

  1. príjemnosť – nepríjemnosť

  2. napätie – uvoľnenie

  3. vzrušenie - uspokojenie


 

Znaky citov


City sa vyznačujú určitými znakmi. Patria sem:


  1. polarita (protikladnosť citov) – už prv spomínaná charakteristika citov. Citová škála prechádza od jedného pólu k druhému. Príjemné city sa nazývajú aj stenické, nepríjemné sa označujú ako astenické;

  2. ambivalencia (zmiešanosť citov) – väčšina citov je výsledkom „zmiešania“ rôznych citov. Ten istý objekt dokonca môže vyvolávať v človeku dva protichodné city (napr. cit lásky a nenávisti);

  3. aktuálnosť citov – každý už raz prežitý cit nemôžeme prežiť znovu a úplne rovnako. Zväčša sa mení intenzita citu, ale môžu sa meniť aj iné jeho vlastnosti;

  4. nákazlivosť – umožňuje prenášať city z jedného človeka na druhého. Dá sa povedať, že tu ide o preberanie citov;

  5.  

    pestrosť časového trvania;

  6. adaptácia – je zmena v intenzite citu pri opakujúcom sa podnete. Pri opakovaní podnetu môže dochádzať k menej intenzívnym pocitom. Môže nastať aj opačný prípad, pri opakovaní podnetu bude intenzita prežívaného citu stúpať.


 

Funkcie citov


City majú dve funkcie – orientačnú a regulačnú. Orientačná funkcia signalizuje, čo má pre človeka subjektívny význam, čo môže uspokojiť jeho potreby. Regulačná funkcia sa prejavuje tak, že každé citové prežívanie spôsobuje krátkodobú reguláciu zmien v správaní a organizme.


 

Individuálne zvláštnosti citov

Patria sem:

  1. subjektívnosť a individuálnosť – spôsobujú veľké rozdiely medzi jednotlivcami. Každý človek reaguje na rovnakú situáciu inak a je to spôsobené najmä rozdielnou individuálnou skúsenosťou, odlišnosťami vo fyziologických základoch citov a osobnosťou. Rozdiely v citoch sa prejavujú v intenzite, citovosti, dráždivosti, ovplyvniteľnosti, zrelosti a pod.;

  2. intenzita – znamená hĺbku alebo plytkosť prežívaného citu;

  3. citlivosť alebo citová dráždivosť (precitlivenosť) – určuje, ako ľahko u človeka vznikajú nové city. Niektorým ľudom stačí minimálny podnet, iní reagujú na silné podnety. Citovosť znamená šírku, bohatstvo alebo chudobu citových zážitkov;

  4. citová labilita (náladovosť) – predstavuje rýchlosť striedania citov v čase. Citovo labilní ľudia často a rýchlo striedajú city. To významne ovplyvňuje aj ich správanie a konanie;

  5. citová zrelosť – jedná sa o mieru rozumového základu prežívania citov a mieru rovnováhy medzi rozumovou a citovou zložkou. U tých ľudí, ktorí sú citovo nezrelí, nevieme predpokladať, ktorý podnet vyvolá aký cit. Správanie týchto ľudí je väčšinou motivované citmi. Citový vývin zaostáva za vývinom rozumovým;

  6. citová zraniteľnosť – ide o mieru citovej odolnosti hlavne voči podnetom, ktoré vyvolávajú nepríjemné, záporné city. Citovo zraniteľní ľudia citlivo reagujú na najmenšie podnety;

  7. citová ovplyvniteľnosť (sugestibilita) – jedná sa o mieru podliehania citovej nákaze. Niektorí ľudia sa dajú inými ľuďmi ľahko ovplyvniť, ľahko im prispôsobia svoje city;

  8. stupeň citovej ovládateľnosti – ide o mieru riadenia a ovládania citového života. Niektorí ľudia sa ľahko dajú ovplyvniť svojimi citmi, ľahko sa im poddávajú a nedokážu zmeniť svoje citové rozpoloženie, iní ľudia naopak;

  9. citová výraznosť – určuje, do akej miery sa city človeka prejavujú navonok. U niektorých ľudí môžeme podľa vonkajších prejavov zistiť, čo prežívajú.


 

Prejavy citov


Prežívanie rôznych citov sa prejavuje aj rôznymi telesnými zmenami. Niektoré zmeny môžu ľudia v okolí jednotlivca pozorovať a usúdiť, čo práve prežíva.


Najčastejšie ľudia pozorujú mimiku človeka (prejav postavenia mimických svalov) a snažia sa zistiť, čo prežíva alebo čo vyjadruje. Prežívanie citov sa prejavuje aj na postojoch a gestách, prípadne verbálnom prejave (reči), kde sa mení hlasitosť, plynulosť, rýchlosť reči a pod.


Každý cit sa prejavuje aj vegetatívnymi zmenami, ktoré ale nemožno väčšinou priamo pozorovať. Prežívanie nejakej udalosti sa môže odrážať napr. na dýchacom systéme, kde dochádza k zrýchleniu (radosť) alebo spomaleniu až zastaveniu dychu (zľaknutie). Odráža sa to aj na rôznych výrokoch, ktoré ľudia bežne používajú, napr. „bál sa dýchať od strachu“ a pod. Zmeny na obehovom systéme sa prejavujú napr. zblednutím (strach) alebo sčervenaním (neistota, hnev). Je to spôsobené rozšírením alebo zúžením ciev. Zvýšenie krvného tlaku nastáva najmä pri silnejších emóciách. Zmeny činnosti srdca sa prejavia zrýchlením alebo spomalením rytmu. Taktiež sa prejavujú zmeny v kožno-galvanických reakciách, keď dochádza ku kolísaniu odporu kože. Ak je človek pokojný, je odpor kože nižší. Táto telesná zmena sa využíva pri detektore lži.


 

Citové reakcie


Podnetom na vznik citových reakcií sú najmä zmeny v prostredí a prežívame ich pri narušení rovnováhy. Citové reakcie vznikajú rýchlo a majú krátke trvanie. Delíme ich na:


  1. útočné (hnev)

  2. obranné (údiv, strach, odpor, rozhorčenie...)

  3. sociálne (úcta, pokora, obdiv, zahanbenie...)


Citovou reakciou je aj smiech, ktorý môžeme podľa jeho povahy zaradiť do ktorejkoľvek skupiny.


Citové reakcie môžu byť slabšej alebo silnejšej povahy, taktiež máme aj veľmi silné, intenzívne, prudké reakcie, ktoré nazývame afekty. Afekt je búrlivé emocionálne vzplanutie a sú preň typické aj zmeny v organizme:

  1. veľké vegetatívne zmeny – zvýši alebo zníži sa sekrécia žliaz s vnútorným vylučovaním, človek očervenie, bledne a pod.;

  2. porušenie dynamiky kôrových procesov – intenzívne vzrušené ohniská v kôre tlmia ostatné, dochádza k zúženiu vedomia, zníženiu súdnosti, k strate sebaovládania;

  3. prudké motorické reakcie – človek búcha päsťou na stôl, cerí zuby, útočí na inú osobu a pod. Tieto reakcie vznikajú pod vplyvom starších oblastí mozgu. Keď vznikne veľká porucha medzi organizmom a prostredím, môže nastať patologický priebeh afektu, napr. keď č0loveka ponižujú, má neúspech a pod. Vplyvom traumatizujúceho podnetu človek stráca schopnosť správne posudzovať situáciu a rozhodovať sa. Afekt vyvrcholí, dochádza k emocionálnej explózii. Tá sa prejavuje zblednutím alebo sčervenaním, stratou koordinácie, zrýchlením myšlienok. V tejto fáze môže človek robiť nerozvážne činy. Potom nastáva apatia, vyčerpanosť a pasivita, človek sa už len ľahostajne pozerá na výsledok svojho konania.


 

Citové vzťahy


Majú dlhšie trvanie, sú menej intenzívne ako citové reakcie. Počas určitého obdobia ovplyvňujú psychiku človeka, jeho správanie, prežívanie, konanie a vzťah človeka k okoliu. Vznikajú na základe vonkajších a vnútorných podnetov. Medzi vonkajšie podnety môže patriť úspech, neúspech, sklamanie a pod. Vnútorným podnetom môže byť napr. príjemný pocit vznikajúci pri uspokojení potrieb.


Pojem citové stavy sa najčastejšie spája s pojmom nálada. Nálada je dlhšie trvajúci citový stav, ktorý má slabšiu intenzitu. Nálada môže ovplyvniť správanie človeka pozitívne alebo negatívne. Príčina nálady nemusí byť vždy známa. Trvanie a stálosť nálady sú u každého človeka iné. Medzi základné nálady patrí:


  1. povznesená nálada – prejavuje sa veselosťou, priebojnosťou, zvýšeným sebavedomím;

  2. skleslosť a depresivita – prejavujú sa pasivitou, utiahnutosťou, stratou sebadôvery;

  3. stiesnenosť a skľúčenosť – objavujú sa, ak človek nevie zvládnuť nejakú situáciu, vyriešiť problém. Prejavujú sa bezradnosťou;

  4. zlostná nálada – prejavuje sa urážlivosťou, podráždenosťou, útočnosťou.


Medzi citové stavy patrí napr. aj tréma, úzkosť či strach.


Strach sa používa na označenie stavov, pri ktorých človek prežíva úzkosť, bojazlivosť alebo hrôzu. Reakcia na strach je únik zo situácie, ktorá vyvoláva strach. Strach sprevádzajú motorické a fyziologické zmeny, ako napr. zastavenie dychu, trhnutie a pod. Strach má aj pozitívnu úlohu, jeho zásluhou sa naučíme vyhýbať situáciám, ktoré by nás mohli ohroziť.


Svojrázny druh strachu je tréma. Tréma sa najčastejšie pociťuje ako očakávanie úspešnej činnosti, ale aj ako obava z nesplnenia tohto očakávania. Mierna tréma môže mať kladnú úlohu, pretože aktivizuje k lepšiemu výkonu. Vystupňovaná tréma pôsobí zvyčajne záporne na telesný aj duševný výkon, ktorý sa zníži, ale môže sa aj úplne zmariť.


 

Kontrolné otázky:

  1. Objasnite, aký je rozdiel medzi citom a emóciou?

  2. Aké znaky citov poznáte, vysvetlite ich.

  3. Aké poznáme funkcie citov?

  4. Objasnite citové reakcie a uveďte, aké druhy citových reakcií poznáme.

  5. Vysvetlite pojem citové vzťahy.


 

Použitá literatúra

  1. Štefanovič J.: Psychológia pre gymnázia a pedagogické školy. Bratislava, SPN 1971

  2. Nakonečný M.: Encyklopedie obecné psychologie. Praha, Academia 1997

  3. Košč, M.: Základy psychológie. Bratislava, SPN 1994

  4. http://www.madaras.szm.sk/DSUA/dsua2.doc