DVOJKRÍDLOVCE (Diptera)

Medzi dvojkrídlovcami je množstvo škodcov, ktoré prenášajú choroby a znehodnocujú potraviny. Mnohé druhy však na druhej strane zohrávajú významnú úlohu pri rozkladaní organickej hmoty. Dvojkrídlovce (Diptera) zahŕňajú vyše 120 000 druhov a predstavujú štvrtý druhovo najpočetnejší rad hmyzu. Meno dvojkrídlovce je trošku klamlivé, druhý pár však majú zmenený na haltery. Mnohé dvojkrídlovce sa živia rozmanitou potravou, iné sú však prieberčivé. Samice komárov cicajú krv teplokrvných živočíchov vrátane človeka.

BODANIE, CICANIE, LÍZANIE

Dvojkrídlovce nemajú hryzavé ústne orgány, sú však prispôsobené na cicanie alebo lízanie tekutej potravy, napr. nektáru, krvi, rozpustených tkanív alebo tekutej rozkladajúcej sa hmoty. Samica komára prebodne kožu hostiteľa a potom z neho cicia krv. Muchy, bzučivky aj mäsiarky vypúšťajú z úst tráviace enzýmy priamo na potravu a po čiastočnom natrávení ju zlížu zvláštnym hubovitým ústnym orgánom.

MAJSTRI LETECKEJ AKROBACIE

Dvojkrídlovce patria vo vzdduchu medzi najobratnejší hmyz. Mnohé druhy vedia lietať aj dozadu, doboku či obrátene, a niektoré dokážu dokonca vzlietnuť aj keď sú dole hlavou. To všetko im umožňujú predovšetkým zadné krídla premenené na bubienkovité útvary nazývané haltery. Haltery fungujú ako gyroskop a pomáhajú dvojkrídlovcom udržiavať vo vzduchu rovnováhu. Ich malé rozmery zvyšujú manévrovacie schopnosti dvojkrídlovcov a umožňujú im rýchlejšie mávať krídlami.

RASTLINNÁ POTRAVA

Viaceré dospelé dvojkrídlovce získavajú tekutú potravu z rastlín a to buď vyciciavaním rozkladajúcich sa plodov alebo cicaním nektáru či požieraním peľu. Mnohé dvojkrídlovce sa živia iba nektárom jedného druhu rastlín. Chlpačkovité majú napríklad cuciak na získavanie nektáru z dlhých rúrkovitých kvetov. Mnohé druhy plnia aj funkciu opeľovačov, pričom niektoré z nich lákajú kvety so zápachom hnijúceho mäsa, ktorý kvety šíria práve pre tento účel.

MÄSOŽRAVÉ DVOJKRÍDLOVCE 

Niektoré dospelé dvojkrídlovce sú obávané predátory. Muchárikovité, ktoré sú dennými predátormi, majú ostrý zrak a živia sa lovom iného hmyzu, ktorý zvyčajne chytajú vo vzduchu. Majú dlhé tŕnité nohy, do ktorých korisť chytia, dlhým ostrým bodcom ju prebodnú a zaživa vycicajú. Chlpy na hlave ich pravdepodobne chránia pred končatinami zápasiacej obete. Často podnikajú pravidelné lety za korisťou.

KRV CICAJÚCE DVOJKRÍDLOVCE

Imága niektorých dvojkrídlovcov sú cudzopasné – živia sa výlučne krvou alebo mäsom iných živočíchov. Patria medzi ne napríklad bezkrídle netopierovkovité, ktoré žijú z krvi netopierotvarých cicavcov. Z komárov, ovadov a ďalších dvojkrídlovcov cicajú krv iba samice, aby získali dostatok bielkovín na vývin vajíčok.

DVOJKRÍDLOVCE A CHOROBY

V histórii ľudstva choroby šírené dvojkrídlovcami, ako malária či žltá horúčka, spôsobili smrť miliónov ľudí. Bodavky prezývané „tse-tse“ (Glossina sp.) šírili smrteľnú spavú nemoc, ktorá je nebezpečná najmä pre ľudí a dobytok. Nebezpečenstvo, ktoré predstavuje, zabraňuje hospodárskemu rozvoju rozsiahlych oblastí v tropickej Afrike. Choroby prenášajú aj nebodavé dvojkrídlovce, ktoré sa živia na zdochlinách a roznášajú z nich choroboplodné baktérie.

LARVY

Dvojkrídlovce počas svojho vývinu podstupujú metamorfózu, počas korej menia tvar tela i jeho stavbu. Z vajíčok sa liahnu bezkrídle larvy. Larvy majú na rozdiel od imág hryzavé ústne orgány, aby mohli v čase rastu prijímať potravu. Počas rastu sa zvliekajú, až z nich napokon vznikne kukla s tvrdým ochranným obalom. V kukle sa celé telo prestavia a vylezie z nej okrídlené imágo.