Vynálezy Sumerov (3000 pred Kristom) 

Sumerovia sprvu používali zbrane lovecké: kopije, kyje, luky a šípy, praky. Približne od roku 3 000 sa začali užívať nové zbrane, predovšetkým medené dýky, sekery, štíty a prilby.

Za najväčší vynález Sumerov sa považuje písmo. Písmo vzniklo z prirodzenej potreby zaznamenávania ľudskej reči a ďalšieho sprostredkovania myšlienok a udalostí v ich živote. Príbehy prenášané ústnou tradíciou sa často obmieňali, prispôsobovali, či postupne mnohé z nich vymizli. Nie je celkom známe, v ktorom období prišiel tento národ z centrálnej Ázie. Isté je len, že splynul s pôvodným obyvateľstvom do jedného celku a okolo prelomu štvrtého a tretieho tisícročia vytvorila táto spoločnosť najstaršiu dokázateľnú civilizáciu. Vznikli tu prvé mestá a písmo, ustálili sa náboženské mýty a zorganizovalo odovzdávanie správ (pošta). Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu viacerých mestských štátov s monumentálnou sakrálnou architektúrou. Tieto mestá mali takéto názvy: Ur, Uruk, Langaš, Kiš, Umma a Mari. Existuje aj epos o Gilgamešovi. 

Sumeri mali významných vládcov: Mezilima z Kišu, Ennatuma z Lagaša, Gilgameša z Uruku, Urukaginu z Lagaša. Títo králi vládli ako absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými mestami, ktorých výraznými centrami boli chrámové stavby so zikkuratmi (stupňovými vežami).Okolo roku 2330 pred Kristom prišiel zo severu do tejto časti Ázie semitský kráľ Sargon 1. ukončil nadvládu Sumeru a v strednej Mezopotámii založil rezidenciu s názvom Akkad, podľa ktorej sa označovala celá severná časť Mezopotámie.

Ďalšie ich vynálezy:

koleso,

krnčiarsky kruh,

štát.




Sumerské školy a vzdelanie



Sumeri ako národ boli prví, ktorí nám zachovali písomné správy o svojej civilizácii. Prvé písmo bolo najprv obrázkové, iba na začiatku 3. tisícročia sa premenilo na klinové.



Oficiálne prvé nápisy čudného charakteru našiel v r.1583 nemecký lekár Engelbert Kämpfer v Perzepolise - na území bývalej Perzie. Odkreslil ich aj keď si nebol istý, čo našiel. Tak isto urobil aj Pietro de Valle v roku 1625, ten síce kopal na území Mezopotámie, ale ani netušil aký národ tu žil.


Až niekedy koncom 17.storočia nazval tieto čudné znaky Thomas Hyde "literne cuneiformes" - klinové písmo. 


Najstaršia tabuľka je z roku 3100 pred. n.l. Na hlinené tabuľky sa učili v pisárskych školách písať pisári.



Rozvoj miest v Sumerskej ríši priniesol prevratné zmany spoločenského, politického a hospodárskeho života. S týmito zmenami v spoločnosti súvisí zmieňovaný vynález písma.



Písmo vzniklo z jednoduchých obrazcov symbolizujících predmety a čísla. Písať však vedeli iba pisári. Prvé texty, ktoré sa dajú čítať a ktoré sú napísané v určitom jazyku, sú v sumerčine.



Písmo sa zo začiatku podobalo kresbe, no vyryť krivku do hlinenej tabuľky pomocou zrezanej trstiny bolo zložité, preto sa začalo s odtláčaním klinov.

Kliny sa odtláčali vodorovne, zvislo, šikmo alebo hlavou klinu. Okolo roku 2700 pred Kr. sa smer čítania mení – číta sa horizontálne zľava doprava a znaky sa postupne menia na nepoznanie. Toto písmo obsahovalo dovedna 2000 znakov, z ktorých každý predstavoval slovo (logogram) alebo myšlienku (ideogram). Systém sa postupom času vylepšoval, tie isté znaky sa používajú na označenie slov podobného alebo príbuzného významu. Čitateľ si medzi význammi znaku vyberie podľa kontextu. 


V sumerských chrámoch slúžili bohom kňazi, ktorí boli vzdelaní. 



V Sumerskej ríši do školy chodili iba chlapci a muži a jej riaditeľovi sa hovorilo školný otec.



Existujú dôkazy o tom, že Sumeri mali pomerne rozvinutý školský systém. Hlinené tabuľky, ktoré pochádzajú z obdobia neskorej Sumerskej ríše môžu indikovať, aké vzelanie Sumeri dostávali. Rovnako ako u väčšiny systémov dávneho vzdelávania, vzdelanie dostali hlavne synovia šľachticov. 



Vyššia trieda mala určité výsady, ktoré neboli poskytované zvyšku spoločnosti. V tejto spoločnosti sa so ženami nezaobchádzalo ako s rovnocennými a preto nedostávali vzdelanie.