Sumerská literatúra





Gilgameš, sumerské knieža z Uruku, si vybojoval nezávislosť od mesta Kiš a dal vybudovať okolo uruku veľké hradby. Gilgameša čoskoro po jeho smrti uctievali ako božstvo a okolo jeho osoby vznikol cyklus mýticko-epyckých básní (Epos o Gilgamešovi a iné.) V Epose o Gilgamešovi je obsiahnutá aj Povesť o potope, o ktorej hovorí napríklad aj Starý zákon (Noemova archa). 





Najstaršou pamiatkou sumerskej literatúry je Epos o Gilgamešovi, ktorý bol napísaný na 11 kamenných tabuliach. Je to reťaz príbehov, ktoré na seba nadväzujú. Sčasti sa zakladá na historickej pravde, sčasti je to fantazijné dielo.

Epos o Gilgamešovi je monumentálny, hrdinský epos. Nie je to len mýtus jeho hrdinovia žijú, trpia a umierajú ako ostatní ľudia, aj keď sú obdarení nadľudskou silou. 

Témou tohto diela je púť uruckého kráľa Gilgameša za nesmrteľnosťou. Chce ju dosiahnuť konaním hrdinských činov.





Gilgameš sa vydal spolu so svojim priateľom Enkiduom konať hrdinské činy. Enkidu usmrtil Huvavu, strážcu cédrového lesa a božské zviera, ktoré na oboch hrdinov poštvala bohyňa Inanna (Ištar), a musí za tento čin zomrieť. 

Gilgameš sa vydal na cestu k svijmu predkovi Utnapištimu, aby od neho získal tajomstvo nesmrteľmosti. Unapišti mu poradil, aby prebdel šesť dní a sedem nocí, ale Gilgameš zaspal.Poďalšom neúspešnom pokuse Gilgameš uznal, že nesmrteľnosť je pre ľudí nedosiahnuteľná, ale že ČINY mu prinesú nehynúcu slávou.