Vypracovali: Ing. Andrea Krevová, Mgr. Tomáš Godiš


 

Človek si uvedomuje sám seba v prežívaní. Ostatní ľudia si ho uvedomujú na základe jeho správania. Správanie vzniká v interakcii človeka s prírodným a hlavne so spoločenským prostredím. Správanie je taká aktivita jednotlivca, ktorú môže pozorovať iná osoba, alebo zachytiť prístroje skúmajúcej osoby. Na základe správania môžeme usudzovať, čo človek prežíva, aké má názory, postoje, vlastnosti.


Pod správaním rozumieme:

  1. reakcie – jedná sa o činnosť žliaz s vnútornou sekréciou a činnosť svalov fungujúcich na vrodenom základe. Ide o najjednoduchšie prejavy správania zahŕňajúce inštinkty a nepodmienené reflexy;

  2. odpovede – ide o činnosť žliaz s vnútornou sekréciou a činnosť svalov fungujúcich na naučenom základe. Sú to zložitejšie prejavy správania, ktoré sú založené na osobnej skúsenosti. Patria sem najmä zvyky a návyky človeka, ale aj iné správanie (hygienické návyky, pozdrav pri stretnutí, zautomatizované pracovné pohyby a pod.). Prejavom správania je aj zadržanie odpovede. V každej situácii sa organizmus nejakým spôsobom správa, aj keď to nie je navonok viditeľné a dá sa to zaznamenať len prístrojmi;

  3. vonkajšie výrazy (mimika, blednutie, červenanie a pod.), pantomimika (gestikulácia, útek v strachu a pod.) a vegetatívne zmeny (zmeny tepu, dýchania, potenie) vyvolané prežívaním. Vonkajšie výrazy sprevádzajú najmä reakcie a odpovede;

  4. konanie – jedná sa o uvedomene vykonávanú činnosť človeka, na ktorej sa zúčastňujú psychické stavy, vlastnosti človeka a najvyššie psychické funkcie (reč, myslenie, rozhodovanie). Podnetom pre konanie sú podnety z organizmu alebo z prostredia a konaním človek zámerne pôsobí na seba alebo prostredie. Konaním je napr. sebavýchova alebo konštrukcia sústruhu;

  5. reč – je to aktivita, ktorou človek môže najvýraznejšie a najpresnejšie prejaviť svoje prežívanie. Na prežívanie človeka usudzujeme z obsahovej aj formálnej stránky reči (hlasitosť, prestávky v reči, zrýchlenie rečového prejavu a pod.). Reč je sprievodným javom najmä pri odpovediach a konaní človeka.



Správanie je vonkajším prejavom duševného života, jeho prežívania a nevedomia. Psychika a správanie tvoria jednotu, ktorá môže byť súladná alebo protikladná. Súladná jednota nastáva vtedy, ak je správanie človeka v súlade s jeho prežívaním, keď správanie navonok vyjadruje prežívanie (napr. pri radosti má človek aj prejavy radosti). Protikladná jednota nastáva vtedy, ak sa človek inak správa ako cíti a myslí. Protikladnú jednotu môžu vyvolať vnútorné príčiny (neúprimnosť, pretvárka) a vonkajšie príčiny. Stáva sa tak napr. vtedy, ak je rozpor medzi vonkajšou požiadavkou na správanie (správaj sa vážne!) a vnútornou tendenciou (chuť smiať sa).


Pre možný rozpor medzi psychikou a správaním nemožno robiť závery o psychike na základe správania. Na objektívne poznanie človeka treba študovať aj jeho psychiku aj správanie.

 

Druhy (formy) správania


Správanie človeka možno deliť podľa viacerých kritérií na:


Správanie podľa pôvodu (genézy)

Správanie sa podľa pôvodu delí na správanie:


  1. vrodené – vrodenými druhmi správania sú:

  1. nepodmienené reflexy – nepodmienené reflexy sú vrodené, ustálené formy reakcie organizmu na vonkajšie alebo vnútorné podnety, typické pre každý živočíšny druh. Ide o najjednoduchšie reakcie, ktoré prebiehajú zväčša neuvedomene, vznikajú a vybavujú sa bez chcenia. Patria sem reflexy orientačné (reflexy ostražitosti a nastavenia receptorov v smere podnetu), lokačné (zaujatia polohy a pohybovania sa), pokrmovo–tráviace (hladu, smädu, trávenia, vyprázdňovania), obranné (bolesti, kašľania, únavy, spánku) a pohlavné;

 

  1. inštinkty – sú zreťazené nepodmienené reflexy, ktoré sa vybavujú na určité šablóny vonkajších a vnútorných podnetov. Základom inštinktu je podnetový a reakčný vzorec. Oba vzorce sú druhové, relatívne stále a nemenné, dané narodením (patrí sem napr. stavanie hniezd u vtákov a pod.). Na inštinkty u človeka má značný vplyv aj kultúrny a historický vývin.

Od inštinktu treba odlíšiť pud, pojem, s ktorým sa často inštinkt zamieňa. Pudy sú vnútorné sily, ktoré nútia človeka k určitej činnosti – podnety, impulzy k činnosti, udávajúce jej smer. Delia sa spravidla na apetídy (chute, túžby – napr. materinský pud) a averzie (úniky, odpory);

  1. osvojené (naučené) – patria sem návyky, zvyky a vôľové správanie. Návyky sú zautomatizované zložky správania, ako je napr. chôdza, umývanie zubov, rúk a iné. Návyky sú blízke inštinktívnemu správaniu v tom, že ich vykonávanie si nevyžaduje uvedomenú kontrolu. Zvyky sú vnútorné tendencie k istému správaniu, ktoré vznikli častým opakovaním za určitých okolností, resp. v určitom čase (cvičenie, spanie v rovnakom čase u detí a pod.). Návyky a zvyky predstavujú šablónovité formy správania, z ktorých sa postupne vytvárajú vlastnosti osobnosti (dôkladnosť, presnosť a pod.). Človeku ale nepostačujú ustálené formy správania, keďže život sa stále mení. Preto má jeho správanie tvorivý ráz, často reaguje neopakovateľným spôsobom na podnety pri uplatňovaní svojich typických funkcií (myslenia, vôle, reči).


 

Správanie podľa podnetu vyvolávajúceho isté správanie


V závislosti od podnetu, ktorý vyvoláva isté správanie človeka, poznáme nasledujúce druhy správania:

  1. spontánne – je správanie, pri ktorom podnet vyšiel z vlastného organizmu. Základným podnetom je hlavne snaha uspokojiť svoje biologické, psychické a sociálno-kultúrne potreby, ako aj uvedomenie si nevyhnutnosti niečo vykonať alebo zadržať určitú činnosť (vlastná vôľa);

  2. vyvolané – je správanie, pri ktorom podnet vyšiel z prírodného, ale najmä sociálneho prostredia človeka (od rodičov, zamestnávateľa, priateľa). Uplatňujú sa pri ňom najmä naučené formy správania a je najčastejším druhom správania. V závislosti od vzťahu jednotlivca s prostredím môže byť jeho správanie aj výsledkom konfliktu medzi ním a prostredím;

  3. reaktívne – je správanie, ktorého priebeh je pod kontrolou podnetu, ktorý ho vyvolal. Jedná sa napr. o správanie vyvolané zazvonením telefónu;

  4. operačné – je správanie, ktorého priebeh určuje skôr podnet, ku ktorému smeruje ako podnet, ktorý ho vyvolal. Také je napr. správanie riadené podnetom opraviť pokazený stroj. Podstatou tohto druhu správania je pôsobiť na prostredie tak, aby sa v ňom vyvolali určité zmeny.


 

Správanie podľa jednoduchosti alebo zložitosti správania


Podľa jednoduchosti alebo zložitosti delíme správanie na molekulárne alebo molárne, podľa toho, koľko prvkov jednotlivých aktov, príp. aký časový úsek zahŕňa správanie. Molekulárne správanie je správanie, ktoré zahŕňa iba jednotlivý akt (resp. akty) správania alebo veľmi krátky časový úsek správania. Príkladom molekulárneho správania je známy reflex – kladivko vs. koleno. Toto správanie je väčšinou podmienené fyziologickými procesmi v organizme a má iba malý význam pre usudzovanie na ľudské prežívanie.


Molárne správanie je správanie, ktoré človek prejavuje v zložitejšej situácii alebo pri vykonávaní náročnejšej činnosti, príp. správanie zahŕňajúce dlhšie časové súvislosti. Príkladom je napr. správanie na výlete, pri hre a pod. Toto správanie je podmienené celou psychikou človeka, a preto má pre jeho poznanie veľký význam.


 

Kontrolné otázky:

  1. Čo rozumiete pod správaním človeka?

  2. Aké zložky správania poznáte?

  3. Vysvetlite súladnú a protikladnú jednotu psychiky a správania.

  4. Vysvetlite delenie druhov (foriem) správania podľa pôvodu (genézy).

  5. Vysvetlite rozdiel medzi molekulárnym a molárnym správaním.


 

Použitá literatúra:

  1. Štefanovič J.: Psychológia pre gymnáziá a pedagogické školy. Bratislava, SPN 1971

  2. Nakonečný M.: Encyklopedie obecné psychologie. Praha, Academia 1997

  3. Košč, M.: Základy psychológie. Bratislava, SPN 1994