Vypracovala: Ing. Anna Mattová
Podľa platnej legislatívy rozlišujeme rôzne druhy podnikov:
- podnik jednotlivca – drobné firmy súkromných podnikateľov. Sú charakteristické tým, že vlastník podniku spravidla vykonáva riadiace funkcie samostatne a nevytvára iné orgány.
- personálne spoločnosti – patrí tu verejná obchodná spoločnosť a komanditná spoločnosť. Podiel spoločníkov na riadení v týchto spoločnostiach vymedzuje spoločenská zmluva spoločnosti.
- kapitálové spoločnosti – tu patrí spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Orgánmi spoločnosti s ručením obmedzeným sú valné zhromaždenie spoločníkov, konatelia a dozorná rada. V akciovej spoločnosti orgánmi sú valné zhromaždenie, predstavenstvo a dozorná rada. Kompetencie orgánov kapitálových spoločností sú vymedzené Obchodným zákonníkom a konkretizované sú organizačnými normami spoločností.
- družstvá – sú spoločenstvá osôb, ktoré sú založené za účelom zabezpečenia sociálnych, ekonomických, či iných potrieb svojich členov. Základnými orgánmi družstva sú členská schôdza, predstavenstvo a kontrolná komisia.
Vzťahy orgánov podniku k manažmentu podniku sú vymedzené platnou legislatívou, napríklad u akciovej spoločnosti vrcholovým orgánom je valné zhromaždenie, ktoré tvoria všetci akcionári spoločnosti. Valné zhromaždenie schvaľuje stanovy, volí a odvoláva predstavenstvo a dozornú radu, schvaľuje ročnú účtovnú uzávierku, rozhoduje o rozdelení zisku a podobne. Riadiacim orgánom akciovej spoločnosti je predstavenstvo. Je štatutárnym orgánom, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Zabezpečuje vedenie účtovníctva a predkladá valnému zhromaždeniu ročnú účtovnú uzávierku a návrh na rozdelenie zisku. Kontrolným orgánom akciovej spoločnosti je dozorná rada. Kontroluje chod spoločnosti v období medzi konaním valného zhromaždenia. Kontroluje podnikateľské aktivity a hospodárenie spoločnosti.
Na rozdiel od orgánov podniku, ktoré sa sústreďujú hlavne na vykonávanie vlastníckych práv a od nich odvodených úloh, manažment podniku zabezpečuje chod podniku a zodpovedá za hospodárenie s majetkom podniku.
Manažment podniku – riadiaci aparát tvoria:
- najvyšší vedúci podniku – riaditeľ, generálny riaditeľ
- sekretariát
- štábne útvary
- líniové útvary
- funkčné útvary
Riaditeľ podniku:
- jeho postavenie v podnikoch môže byť rozdielne, závisí od kompetencií vymedzených orgánmi podniku, je štatutárnym orgánom, vystupuje a koná v mene podniku, komplexne riadi činnosť podniku a zodpovedá za dosiahnuté výsledky
Sekretariát:
- vykonáva bežné administratívne činnosti ako je prijímanie návštev, vybavovanie korešpondencie, príprava materiálov na porady, kontrolu plnenia termínovaných úloh a podobne
Štábne útvary:
- vytvárajú sa ako pomocné a poradné útvary riaditeľa, resp. ostatných líniových manažérov na nižších hierarchických úrovniach riadenia
Líniové útvary:
- vytvárajú sa po vertikálnej osi riadenia – podnik, závod, divízia, prevádza, dielňa – riaditeľ závodu, divízie, vedúci prevádzky, majster dielne
Funkčné útvary:
- odborné útvary, ktoré sú vybavené kvalifikovanými a špecializovanými pracovníkmi z jednotlivých funkčných oblastí – marketing, personalistika, financie, zásobovanie, odbyt, výskum a vývoj a podobne
V rámci funkčných útvarov sa vytvárajú organizačné útvary rôznej hierarchickej úrovne:
- Odbor – organizačný útvar, v ktorom sa zoskupuje väčší rozsah úzko súvisiacich skupín činností, napríklad odbor reklamy v rámci úseku marketingu. Na čele odboru je vedúci alebo riaditeľ odboru.
- Oddelenie – organizačný útvar, zameriava sa na určitú skupinu činností, napríklad oddelenie fakturácie v rámci odboru predaja v úseku marketingu. Na čele oddelenia stojí vedúci oddelenia.
- Referát – pracovisko, ktoré zabezpečuje výkon vymedzených činností.
Manažér – riadiaci pracovník, ktorý riadi prácu iných a zodpovedá za výsledky ich práce. Vykonáva manažérske funkcie – plánovanie, organizovanie, riadenie, vedenie a kontrolu.
Úrovne manažérov v podniku:
1. vrcholoví manažéri – usmerňujú a koordinujú činnosť podniku ako celku
2. manažéri strednej línie – stredný manažment, tvoria ho manažéri stojaci na čele útvarov a vnútropodnikových jednotiek zodpovedajúce za komplexné procesy (divízia, závod) alebo na čele útvarov, ktoré zodpovedajú za odborné činnosti (napr. marketing, financie ...)
3. manažéri prvej línie – majstri, vedúci dielní, vedúci oddelenia, nemajú podriadených ďalších manažérov, ich podriadenými sú výkonní pracovníci – robotníci, referenti a podobne.
Štýly vedenia ľudí
Štýlom vedenia ľudí rozumieme spôsob vedenia podriadených, teda aký spôsob vedenia ľudí manažéri uplatňujú. Štýl vedenia možno chápať ako formu správania sa vedúceho k svojim podriadeným. Ide o výraz postoja vedúceho k podriadeným prejavovaný jeho:
- dôverou, či nedôverou
- tolerantnosťou, či netolerantnosťou
- veľkorysosťou, či malichernosťou
- presadzovaním seba samého, resp. pripustením odlišnej mienky druhých.
Silne závisí od osobnosti vedúceho. Štýl vedenia však môže byť ovplyvnený aj správaním sa podriadených, a to ich reakciou na určité podnety. Pri presadzovaní rôznych štýlov vedenia ľudí treba vychádzať aj z konkrétnej situácie.
Podľa podielu vedúceho a podriadených na riešení problémov rozlišujeme tieto základné štýly vedenia ľudí:
1. Autoritatívny štýl vedenia – je charakteristický tým, že manažér trvá na svojich rozhodnutiach a príkazoch. Uznáva iba prísny organizačný postup, hierarchiu funkcií, postup zhora, podriadenia sa na základe moci vedúceho. Svoje názory presadzuje i proti mienke a názorom svojich podriadených.
2. Participatívny štýl vedenia – je založený na aktívnej účasti všetkých pracovníkov na riadení a rozhodovaní. Medzi manažérom a podriadenými prevláda vzájomná dôvera na základe vymedzených kompetencií. Atmosféra podnecuje aktivitu a iniciatívu pracovníkov.
3. Demokratický štýl vedenia – vedúci sa pri rozhodovaní radí s podriadenými, vie vypočuť ich mienku a názory. Podriadení majú priestor na uplatnenie svojich názorov a iniciatívy. Vedenie ľudí sa zakladá na dobrovoľnej podriadenosti a sebadisciplíne podriadených. Vedúci využíva prirodzenú autoritu.
4. Liberálny štýl vedenia – vedúci má nižšiu formálnu autoritu, ale vyššiu neformálnu autoritu. V praxi niektorí vedúci v rámci liberálneho štýlu robia populistickú politiku, vyhýbajú sa zodpovednosti za uskutočňovanie zásahov a opatrení. Nepopulárne zásahy a opatrenia ako je kritika a sankcie presúvajú na iných pracovníkov. Liberálny vedúci je spravidla tolerantný k chybám a nedostatkom svojich podriadených.
Kontrolné otázky:
1. Aké orgány vytvárajú personálne a kapitálové spoločnosti podľa Obchodného zákonníka?
2. Čo tvorí riadiaci aparát podniku?
3. Aké úrovne manažérov v podniku poznáte?
4. Aké základné štýly vedenia ľudí poznáte?
Použitá literatúra:
J. Papula, E. Papulová: Manažment pre obchodné akadémie, SPN Bratislava 2008, ISBN 978-80-10-01479-8