Vypracovala: Veronika Čierna
Osobné zámená
OSOBNÉ ZÁMENÁ PODMETOVÉ
|
Yo ja |
Nosotros, -as my |
|
Tú ty |
Vosotros, -as vy |
|
Él, ella on, ona |
Ellos, ellas oni, ony |
|
Usted Vy |
Ustedes Vy |
OSOBNÉ ZÁMENÁ NEPRÍZVUČNÉ
|
Me mne, mi |
Me mňa, ma |
Nos nám |
Nos nás |
|
Te tebe, ti |
Te teba, ťa |
Os vám |
Os vás |
|
jemu, mu |
Le, lo jeho, ho |
im |
Les, los ich |
|
Le jej, nej |
La ju, ňu |
Les im |
Las ich |
|
Vám |
Le, lo, la Vás |
Vám |
Les, los, las Vás |
OSOBNÉ ZÁMENÁ PRÍZVUČNÉ
1. Osobné zámená v 1. páde:
|
Osoba |
Singulár |
Plurál |
|
1. |
Yo |
Nosotros, -as |
|
2. |
Tú |
Vosotros, -as |
|
3. |
Él, ella, ello |
Ellos, ellas |
2. Osobné zámená v predložkovom páde:
|
Osoba |
Singulár |
Plurál |
|
1. |
A, ante,... + mí |
A, ante,... + nosotros, -as |
|
2. |
A, ante,... + ti |
A, ante,... + vosotros, -as |
|
3. |
A, ante,... + él, ella, ello |
A, ante,... + ellos, ellas |
3. Tvary usted a ustedes sa používajú aj s predložkou, aj bez nej.
Zvratné zámená
|
se |
sa, si |
|
sí |
seba, sebe |
Privlastňovacie zámená
Nesamostatné privlastňovacie zámená
|
môj moja |
mi (amigo/amiga) |
moji moje |
mis (amigos, amigas) |
|
tvoj tvoja |
tu (amigo/amiga) |
tvoji tvoje |
tus (amigos/amigas) |
|
jeho jej Váš Vaša |
su (amigo/amiga) |
jeho jej Vaši Vaše |
sus (amigos/amigas) |
|
náš naša |
nuestro (amigo) nuestra (amiga) |
naši naše |
nuestros (amigos) nuestras (amigas) |
|
váš vaša |
vuestro (amigo) vuestra (amiga) |
vaši vaše |
vuestros (amigos) vuestras (amigas) |
|
ich Váš Vaša |
su (amigo/amiga) |
ich Vaši Vaše |
sus (amigos/amigas) |
Nesamostatné privlastňovacie zámená stoja tesne pred určovaným podstatným menom:
Pablo y su compañero Miguel entran en la escuela.
Pavol a jeho spolužiak Michal vchádzajú do školy.
Množné číslo nesamostatných privlastňovacích zámen sa tvorí pomocou –s:
Vienen sus amigas.
Prišli jej kamarátky.
Samostatné privlastňovacie zámená
|
môj moja |
(un amigo) mío (una amiga) mía |
moji moje |
(unos amigos) míos (unas amigas) mías |
|
tvoj tvoja |
(un amigo) tuyo (una amiga) tuya |
tvoji tvoje |
(unos amigos) tuyos (unas amigas) tuyas |
|
jeho jej Váš Vaša |
(un amigo) suyo (una amiga) suya |
jeho jej Vaši Vaše |
(unos amigos) suyos (unas amigas) suyas |
|
náš naša |
(un amigo) nuestro (una amiga) nuestra |
naši naše |
(unos amigos) nuestros (unas amigas) nuestras |
|
váš vaša |
(un amigo) vuestro (una amiga) vuestra |
vaši vaše |
(unos amigos) vuestros (unas amigas) vuestras |
|
ich Váš Vaša |
(un amigo) suyo (una amiga) suya |
ich Vaši Vaše |
(unos amigos) suyos (unas amigas) suyas |
Samostatné privlastňovacie zámená sa zhodujú s privlastňovaným podstatným menom v rode a v čísle (este amigo mío, esta amiga mía).
Na rozdiel od nesamostatných privlastňovacích zámen sa kladú za podstatné meno, prípadne stoja samostatne.
- Ak stoja samostatne, majú určitý člen a zastupujú privlastňované podstatné meno:
Su hermano mayor es profesor de alemán y el mío es ingeniero.
Jeho starší brat je profesor nemčiny a môj je inžinier.
- V samostatnom postavení pri slovese ser sa člen väčšinou nepoužíva:
¿De quién es este bolígrafo?
Es mío.
Koho je toto pero?
Je moje.
- Za podstatné mená sa kladú tieto zámená vtedy, ak pred podstatným menom stojí neurčitý člen, zámeno alebo číslovka:
Un amigo mío vive en Barcelona.
Jeden môj kamarát býva v Barcelone.
- Za podstatné mená sa kladú aj v oslovení:
No te permitiré orte tan pronto, amigo mío.
Nedovolím ti odísť tak skoro, kamarát môj.
Ukazovacie zámená
|
Zámeno |
|
|
Jednotné číslo |
|
|
|
|
Množné číslo |
|
|
|
Mužský rod |
|
Ženský rod |
|
Stredný rod |
|
Mužský rod |
|
Ženský rod |
|
tento |
este |
táto |
esta |
toto |
esto |
títo |
estos |
tieto |
estas |
|
ten |
ese |
tá |
esa |
to |
eso |
tí |
esos |
tie |
esas |
|
tamten |
aquel |
tamtá |
aquella |
tamto |
aquello |
tamtí |
aquellos |
tamtie |
aquellas |
|
taký |
tal |
taká |
tal |
- |
- |
takí |
tales |
také |
tales |
Este muchacho no es de Bratislava, sino de Banská Bystrica
Tento chlapec nie je z Bratislavy, ale z Banskej Bystrice.
Esas chicas estudian inglés.
Tie dievčatá sa učia po anglicky.
En Aquella escuela estudia mi hermano.
V tamtej škole študuje môj brat.
- Ukazovacie zámená v samostatnom postavení (teda vtedy, keď nestoja pred podstatným menom) sa píšu s vyznačeným prízvukom:
Éste es el río Danubio.
Toto je rieka Dunaj.
- Ukazovacie zámená v samostatnom postavení majú aj stredný rod (tak ako to je v tabuľke):
Esto es muy divertido.
Toto je veľmi zábavné.
- V španielčine sa však zámená esto, eso, ello, aquello používajú oveľa menej ako ekvivalentné výrazy v slovenčine.
Porovnajte:
¿Quién es? Es Juan.
Kto je to? To je Ján.
¿Qué es? Es un libro.
Čo je to? To je kniha.
Está lejos.
Je to ďaleko.
Está cerca.
Je to blízko.
Opytovacie zámená
|
|
Jednotné číslo |
|
Množné číslo |
|
|
Mužský rod |
Ženský rod |
Stredný rod |
Mužský rod |
Ženský rod |
|
¿quién? |
¿quién? |
- |
¿quiénes? |
¿quiénes? |
|
¿qué? |
¿qué? |
¿qué? |
¿qué? |
¿qué? |
|
¿cuál? |
¿cuál? |
- |
¿cuáles? |
¿cuáles? |
|
¿cuánto? |
¿cuánta? |
¿cuánto? |
¿cuántos? |
¿cuántas? |
|
¿cómo? |
¿cómo? |
¿cómo? |
¿cómo? |
¿cómo? |
¿qué?
čo? (ak stojí samostatne)
¿qué haces?
Čo robíš?
¿De qué habla Ud.?
O čom hovoríte?
aký? ktorý? (v postavení pred podstatným menom)
¿Qué libro lees?
Akú knihu čítaš?
¿De qué ciudad escribes?
O akom meste píšeš?
¿quién? (množné číslo ¿quiénes?)
kto?
¿Quién es?
Kto je to?
¿quiénes son?
Kto sú to?
¿A quién saludas?
Koho zdravíš?
¿cuál? (množné číslo ¿cuáles?)
aký? ktorý? (vytyčuje z určitého počtu? nikdy nestojí pred podstatným menom)
¿Cuál es tu coche?
Ktoré je tvoje auto?
¿cuánto?, ¿cuánta?, ¿cuántos?, ¿cuántas?
koľko?
¿Cuántas lenguas estudias?
Koľko jazykov študuješ?
¿cómo?
aký? aká? (ak sa pýtame na kvalitu alebo vlastnosť)
¿Cómo es Jorge?
Aký je Juraj?
ako?
¿Cómo estudia Pablo?
Ako študuje Pavol?
Vzťažné zámená
Vzťažné zámená plnia v španielčine dve funkcie:
1. Pomocou nich sa bližšie identifikuje výraz už raz spomínaný vo vete, prostredníctvom ktorého sa pripája nová informácia.
2. Uvádzajú vedľajšiu vetu.
|
Jednotné číslo |
Množné číslo |
Vzťahujú sa na |
|
que |
que |
osoby, veci |
|
el que, la que, lo que |
los que, las que |
osoby, veci |
|
el cual, la cual, lo cual |
los cuales, las cuales |
osoby, veci |
|
quien |
quienes |
osoby |
|
cuyo, cuya |
cuyos, cuyas |
vlastníctvo |
|
cuanto, cuanta |
cuantos, cuantas |
množstvo |
Que (ktorý, čo)
Nemení sa v tvare, vzťahuje sa na osoby i veci, v 4. páde stojí bez predložky.
Vino alguien que no conozco.
Prišiel niekto, koho nepoznám.
Quien (kto)
V množnom čísle má tvar quienes, vzťahuje sa len na osoby, v 4. páde sa používa s predložkou a.
El señor a quien acabo de saludar es el director de esta prensa.
Pán, ktorého som práve pozdravil, je riaditeľ tohto podniku.
Quien mucho abarca, poco aprieta.
Kto veľa naraz robí, nič poriadne nedorobí.
el que, el cual (ktorý)
Menia sa v rode aj v čísle: el que, la que, los que, las que, el cual, la cual, los cuales, las cuales, vzťahujú sa na osoby i veci. Používajú sa najmä v spojení s predložkami a vtedy, ak sa chceme vyhnúť významovej nejasnosti (t. j. ak by inak nebolo jasné, na ktoré z predchádzajúcich podstatných mien sa vzťažné zámeno vzťahuje).
Vamos a la entrada por la que entran también los demás.
Ideme ku vchodu, ktorým vchádzajú aj ostatní.
La empresa, al lado de la cual se halla la estación, es nueva.
Podnik, vedľa ktorého sa nachádza stanica, je nový.
lo que, lo cual (to, čo)
Vzťahujú sa na celú vetu.
Algunos no quieren quedarse lo que no es cosa agradable.
Niektorí nechcú zostať, čo nie je príjemné.
Cuyo (ktorého, ktorej, ktorých)
Mení sa v rode aj v čísle: cuyo, cuya, cuyos, cuyas, pritom sa zhoduje s tým podstatným menom, ktoré za ním nasleduje.
Los estudiantes cuyos padres no viven en esta ciudad estrán alojados en la residencia.
Študenti, ktorých rodičia nebývajú v tomto meste, budú ubytovaní v internáte.
Neurčité zámená
Patria medzi nich:
· Alguien (niekto)
Alguien te está buscando, María.
Niekto ťa hľadá, Mária.
· Algo (niečo, dačo)
¿Has comido algo?
Jedol si niečo?
· Alguno, a, os, as (niektorý, nejaký)
Algunos libros tiene interesantes.
Niektoré knihy má zaujímavé.
· Otro, a, os, as (iný)
¿Qieres otra copa?
Dáš si ďalší pohárik?
· El otro (ten druhý)
Uno de los muchachos está tocando la guitarra, el otro le está diciendo algo.
Jeden z chlapcov hrá na gitare, ten druhý mu niečo hovorí.
· Cierto, a, os, as (istý, akýsi)
Sus pronósticos han salido ciertos.
Jeho predpovede sa splnili.
· Demás (iní, ostatní)
Un hombre nos habló sobre Madrid, Barcelona y demás ciudades españolas.
Jeden muž nám hovoril o Madride, Barcelone a iných španielskych mestách.
· Los demás (tí druhí)
A esta pregunta les contestaré ahora, a las demás mañana.
Na túto otázku vám odpoviem teraz, na tie druhé zajtra.
· Cada (každý - používa sa pred podstatnými menami)
Cada día voy de paseo.
Každý deň idem na prechádzku.
· Cada uno, a, cada cual (každý - používajú sa v samostatnom postavení)
Cada uno tiene que tener alguna afición.
Každý musí mať nejakú záľubu.
· Uno, una, unos, unas (človek, ľudia)
Uno no sabe nunca.
Človek nikdy nevie.
· Tal (taký)
Tenemos que aprovechar la posibilidad.
Musíme využiť takú možnosť.
· Cualquiera, cualesquiera (akýkoľvek, ktokoľvek, ktorýkoľvek, hocijaký...)
Cualquiera puede hacerlo.
To môže urobiť ktokoľvek.
· Quienquiera, quienesquiera (ktokoľvek)
¿Quién pudiera hacerlo?
Quienquiera de nosotros.
Kto to mohol urobiť?
Ktokoľvek z nás.
· Todo, a, os, as (všetci, všetky)
Él sabe todo.
On vie všetko.
· Varios, as (niektorí, niektoré, niekoľko)
Varios estudiantes extranjeros estudian en nuestra escuela.
Niekoľko zahraničných študentov študuje na našej škole.
Záporné zámená
|
Nesamostatné |
Samostatné |
|
ninguno, -a, -os, -as |
ninguno, -a, -os, -as |
|
- |
nadie |
|
- |
nada |
NADA – nič
- Toto zámeno sa používa iba v samostatnom postavení. Nerozlišuje sa pri ňom číslo, ani rod a vzťahuje sa iba na veci.
- Môže stáť za slovesom alebo pred slovesom.
- Ak stojí za slovesom, záporná častica no sa použije
No sé nada.
Nič neviem.
No puedo hacer nada.
Nemôžem nič urobiť.
- Ak stojí pred slovesom, sloveso je v kladnom tvare a záporná častica no sa pred neho nekladie
Nada sé.
Nič neviem.
Nada es perfecto.
Nič nie je dokonalé.
NADIE – nikto
- Neuplatňuje sa pri tomto zámene kategória rodu a čísla.
- Vzťahuje sa len na osoby.
- Ak stojí za slovesom, záporná častica no sa použije
No lo sabe nadie.
Nikto to nevie.
- Ak stojí pred slovesom, sloveso je v kladnom tvare a záporná častica no sa pred neho nekladie
Nadie lo sabe.
Nikto to nevie.
NINGUNO, -A, -OS, -AS – žiadny, žiadna, žiadne
- Môže sa používať ako aj v substantívnej tak aj v adjektívnej funkcii.
- Pri tomto zámene sa uplatňuje kategória rodu a čísla.
- Môže sa vyskytovať v samostatnom aj v nesamostatnom postavení.
- Ak stojí za slovesom, záporná častica no sa použije.
- Ak stojí pred slovesom, sloveso je v kladnom tvare a záporná častica no sa pred neho nekladie.
- V samostatnom postavení sa prekladá ako nikto alebo žiadny
Ninguno aprobó.
Nikto neurobil skúšku.
- V nesamostatnom postavení sa prekladá ako žiadny a môže stáť pred alebo za podstatným menom. Pred podstatným mužského rodu stráca ninguno v jednotnom čísle koncové –o
Ningún bolígrafo escribe.
Žiadne pero nepíše.
Použitá literatúra:
Lenghardtová, J. 1993. Španielčina 1, 2. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 224 s. ISBN 80-08-03171-9.
Trup, L. 1997. Gramatika španielčiny. Bratislava: Letra. 294 s. ISBN 80-967814-4-4-8.