Vypracovala: Alena Hmirová
Podstatné meno je plnovýznamové slovo, ktorým pomenúvame osoby, zvieratá, veci, stavy, deje, vlastnosti. Pri podstatných menách rozlišujeme rod (mužský, ženský), číslo (jednotné, množné)
-
Delenie podstatných mien
Podstatné mená môžeme deliť podľa viacerých skupín:
1. skupina:
-
všeobecné: označujú všetky osoby a veci toho istého druhu.
Príklad: un livre (kniha), un pays (krajina), un cahier (zošit),....
-
vlastné: pomenúvajú konkrétne osoby, veci,... Píšeme ich vždy s veľkým začiatočným písmenom.
Príklad: Paul (Pavol), le Japon (Japonsko), le Slave (Slovan),...
2. skupina:
a) konkrétne: označujú osoby alebo veci, ktoré môžeme pozorovať našimi zmyslami
Príklad: une table (stôl), une pomme (jablko), stylo (pero),...
b) abstraktné: označujú deje, myšlienky, nápady,... Nemôžeme ich pozorovať našimi zmyslami.
Príklad: un courage (odvaha), un bonheur (šťastie), une tristesse (smútok),...
3. skupina:
a) životné: sú tie podstatné mená, ktoré sa môžu hýbať. Patria tu osoby, zvieratá, nadprirodzené bytosti
Príklad: une mère (mama), un chat (kocúr), un ange (anjel),....
b) neživotné: pomenúvajú predmety, deje, myšlienky, javy, vlastnosti,...
Príklad: une lampe (lampa), un aller (chôdza) ,un amour (láska),...
-
Číslo podstatných mien
Jednou z kategórií je číslo podstatných mien. Rozlišujeme jednotné číslo (singulár) a množné číslo (plurál).
Tvorenie množného čísla:
1. Množné číslo podstatných mien tvoríme väčšinou pomocou prípony –s.
Príklad: un enfant (dieťa) –– des enfants (deti), un livre (kniha) –– des livres (knihy)
2. Aj vo francúzštine existujú podstatné mená, ktoré majú iba tvar množného čísla. V slovenčine ich nazývame pomnožné podstatné mená.
Príklad: les fiançailles (zásnuby), les bestiaux (dobytok),....
3. Pri niektorých podstatných menách tvoríme množné číslo pomocou koncovky –x. Rozoznáme ich podľa koncoviek v jednotnom čísle. Patria tu podstatné mená zakončené na:
a) – au, -eau, -eu => -aux, -eaux, -eux:
Príklad: le noyau (kôstka) –– les noyaux (kôstky)
le chapeau (klobúk) –– les chapeaux (klobúky)
le jeu (hra) –– les jeux (hry)
-
–ou => -oux: Príklad: le bijou (klenot) –– les bijoux (klenoty)
-
– al => - aux: Príklad: le cheval (kôň) –– les chevaux (kone)
-
– ail => -aux: Príklad: le travail (práca) –– les travaux (práce)
Tvorenie množného čísla dvojakým spôsobom:
Vo francúzštine existuje skupina podstatných mien, pri ktorých množné číslo tvoríme dvojakým spôsobom, pričom sa mení význam podstatného mena.
Patria tu tieto podstatné mená:
-
un ciel: a) des ciels = nebo, obloha (obrazne, básnicky)
b) des cieux = nebo, obloha (časť vesmíru)
2. un idéal: a) des idéals = ideály (vzácnejšie, zriedkavejšie)
b) des idéaux = ideály (bežnejšie)
3. un aïeul: a) des aïeuls = starí rodičia
b) des aïeux = predkovia
4. un ail: a) des ails = odrody cesnaku (bežnejšie)
b) des aulx = odrody cesnaku (zastarano)
5. un œil: a) des yeux = oči
b) des œils = používa sa v zložených podstatných menách:
des œils-de-bœuf = svetlíky
Tvorenie množného čísla vlastných podstatných mien:
-
Množné číslo vlastných podstatných mien tvoríme pomocou prípony –s, ak označujú:
-
ľudské typy pomenované podľa významných osobností.
-
Príklad: Les Virgiles sont rares. (Takých, ako je Vergílius, je málo.)
-
príslušníkov dynastií, slávnych rodín.
Príklad: les Habsburgs (Habsburgovci)
-
Množné číslo vlastných podstatných mien tvorené bez prípony množného čísla:
-
príslušníci rodín
-
Príklad: Les Picard (Pikardovci)
-
významné osobnosti, ktoré mali svojich dobových následníkov, pričom dôraz je na tejto osobe
Príklad: les Diderot (Diderot a jemu podobní)
Tvorenie množného čísla anglických podstatných mien:
a) - man => -men: Príklad: un policeman (policajt) –– des policemen (policajti)
b) - y => -ies: Príklad: un baby (dieťa) –– des babies (deti)
ZOPAKUJME SI:
-
Ako delíme podstatné mená? Uveďte aj príklady.
-
Ako tvoríme množné číslo podstatných mien? Uveďte príklady
-
Aké existujú výnimky pri tvorení podstatných mien? Uveďte príklady?
-
Ktoré podstatné mená tvoríme dvojakým spôsobom?
Použitá literatúra:
Eva Švarbová: Morphologie française I.
Ján Taraba: Francúzska gramatika