Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Hydrosféra zahŕňa vodu, ktorá je sústredená v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, ľadovcoch, v stálej snehovej pokrývke, v pôde, horninách a v atmosfére. Celkové zásoby vody na Zemi tvoria asi 1386 mil. km³. Zásoby vody v jednotlivých častiach hydrosféry sú veľmi rozdielne. Podstatná časť vody na Zemi je slaná ale rôzne mineralizovaná a len malú časť hydrosféry (asi 2,53%) tvorí sladká voda. S rozvojom civilizácie, modernizácie a technického pokroku rastú nároky na kvalitu a kvantitu vody. V modernej spoločnosti sa dnes počíta so spotrebou 250-500 l na osobu a deň, pričom množstvo vody v priemysle a poľnohospodárstve sú oveľa vyššie.
Voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v povrchových tokoch, jazerách, umelých nádržiach, močiaroch, ľadovcoch, snehu a pod zemským povrchom, sa nazýva voda súše.
Povrchové toky
Medzi povrchové toky patria rieky a potoky, ktoré tvoria riečnu sieť. Do hydrografickej siete patria okrem riečnej siete aj jazerá, umelé vodné nádrže a močiare.
Povodie je územie, z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu. Hranicu medzi povodiami tvorí rozvodie. Pomer celkovej dĺžky tokov v povodí L a plochy povodia P je hustota riečnej siete povodia h. Geologický a geomorfologický vývoj daného územia určuje tvar riečnej siete. Riečna sieť môže mať stromovitý (Morava), vejárovitý(Bodrog), perovitý (Mississippi), asymetrický (Kubáň) a iný tvar.
Výška vodnej hladiny v toku nad nulou merného zariadenia – vodomernej laty – je vodný stav. Množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za sekundu, je prietok Q. Špecifický odtok q je množstvo vody, ktoré pretečie cez km² povodia za sekundu. Vzťah medzi odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie časové obdobie vyjadruje koeficient odtoku.
Zmeny vodného stavu, prietoku, teploty a chemizmu vody v priebehu roka vyjadruje režim odtoku. Na režim odtoku vplýva podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda, vegetácia. Horizontálna a vertikálna zonálnosť ovplyvňuje režim odtoku. Horizontálna zonálnosť sa prejavuje od rovníka k pólom v pribúdaní podielu snehu a zmenšovaní podielu zrážok na zásobovaní riek. Vertikálna zonálnosť vyjadruje zmenu rozdelenia odtoku počas roka, rast špecifického odtoku a koeficientu odtoku. Rieky sa delia na rôzne typy, a to podľa režimu odtoku alebo zdroja zásobovania (dážď, sneh, ľadovec, podzemná voda) a iných kritérií.
Jazerá a umelé vodné nádrže
Jazero je prírodná zníženina na zemskom povrchu, čiastočne alebo úplne vyplnená vodou. Jazerá sa delia na základe pôvodu na tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov - Veľké kanadské j., Ladožské j.,Onežské), ľadovcové (vznikli eróznou alebo akumulačnou činnosťou ľadovca), vulkanické (v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo v miestach zahradenia doliny stuhnutou lávou). Ďalej sa rozlišujú jazerá riečneho pôvodu, zmiešaného pôvodu, bezodtokové, odtokové, hradené a pod.
Umelé vodné nádrže umožňujú lepšie využiť povrchové vody. Sú ochranou pred povodňami. Majú význam pri zásobovaní vodou, výrobe vodnej energie, doprave, zavlažovaní, chove rýb. Nezanedbateľný je tiež turistický a rekreačný význam.
Ľadovce a stála snehová pokrývka
Ľadovce sú so stálou snehovou pokrývkou najväčším zdrojom sladkej vody. Súčasná plocha ľadovcov na Zemi je viac ako 16,2. km² a zahŕňa vyše 24 mil. km³ vody. Najväčšie ľadovce sú pevninské (Antarktída, Grónsko). Menšie horské ľadovce sa vyskytujú vo vysokých pohoriach nad snežnou čiarou a svojimi splazmi zasahujú hlboko do údolí. Ľadovce boli aj sú významný reliéfotvorný činiteľ. Eróznou a akumulačnou činnosťou vytvárajú charakteristické tvary reliéfu, ako kary, trógy, morény atď.
Podpovrchová voda
Voda, ktorá sa nachádza pod zemským povrchom, je podpovrchová voda. Vzniká buď vsakovaním zrážkovej vody do zemskej kôry alebo kondenzáciou vodných pár v horninách. Rozdeľuje sa na pôdnu vodu a podzemnú vodu. Podzemná voda, ktorá sa vyskytuje v póroch sa nazýva pórová, v puklinách puklinová. Hladina podzemnej vody je úroveň, po ktorú sú pukliny a póry vyplnené súvisle vodou. Vo vápencových horninách sa nachádza krasová podzemná voda. Artézska podzemná voda je podzemná voda s napätou hladinou. Vzniká v miestach naklonených alebo korytovo prehnutých striedajúcich sa priepustných a nepriepustných vrstiev, kde je hladina podzemnej vody pod hydrostatickým tlakom.
Podzemná voda vyviera na povrch v mieste, ktoré sa nazýva prameň a množstvo vody za čas určuje výdatnosť. Pramene sa delia podľa rôznych kritérií, napr. výdatnosti, teploty vody (termálne vody)...
Minerálne vody sú také podzemné vody, ktoré obsahujú určité množstvo rozpustených minerálnych látok a plynov ( 1g na l ). Ich výskyt, fyzikálne a chemické vlastnosti podmieňuje geologická stavba a tektonika územia.
Z hľadiska využitia sú podzemné vody významný zdroj zásobovania pitnou vodou . Minerálne a termálne sa používajú na rekreačné a liečebné účely, ako stolové vody a ako zdroj surovín.
Cvičenie:
- Charakterizuj povodie a rozvodie.
- Ktorá rieka má stromovitú riečnu sieť?
- Vymenuj pevninské ľadovce.
Použitá literatúra:
Kašparovský, K. a i., 2000: Zemepis I. v kocke. Vydavateľstvo Art Area, s.139, ISBN 80-88879-71-X
Mičian, Ľ. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií (1.diel). SPN Bratislava, s.95, ISBN 80-08-02602-2