Vypracovala: Erika Lieszkovszká
 

Obyvateľstvo a sídla
 
K 31. decembru 2008 mala Slovenská republika  5 412 254 obyvateľov.
 
Pre rozvoj počtu obyvateľstva má rozhodujúci význam prirodzený prírastok. Najvyššiu hodnotu mal v 50. rokoch – 16-17%., odvtedy prirodzený prírastok stále klesá, v súčasnosti dosahuje 4-5%. (priemerná pôrodnosť 14-15%., úmrtnosť 10%.). Vysoký prirodzený prírastok je na severe a východe Slovenska (Dolný Kubín, Stará Ľubovňa, Poprad), kde je i najvyššia pôrodnosť (20%.). Záporný prirodzený prírastok je v južných oblastiach Slovenska (Levice, Komárno, Lučenec a Veľký Krtíš), kde je i najvyššia úmrtnosť (13 až 14 %.).
 
Demografický vývoj v minulosti silne ovplyvňovala emigrácia. Prúdy vysťahovalectva smerovali do Budapešti a Viedne v 19. storočí, do USA, Kanady a Argentíny začiatkom 20. storočia, odsun karpatských Nemcov a výmena Maďarov (1945-1946), emigračné vlny 1948, 1968. Emigrácia do Českej republiky, hlavne na Ostravsko.
 
Vnútorná emigrácia - obyvateľstvo SR smeruje z vidieka do priemyselných miest, horské oblasti sa postupne vyľudňujú, najväčší migračný prírastok zaznamenali: Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Nitra, Prievidza. Vekové zloženie obyvateľov Slovenska je priaznivé. Stredná dĺžka života (73 rokov) je nižšia ako európsky priemer. Ženy sa dožívajú vyššieho priemerného veku (76 rokov), muži iba 69 rokov.
 
Hustota zaľudnenia – Slovensko v porovnaní s inými európskymi krajinami je priemerne zaľudnená krajina – 109 obyvateľov na km2 . Osídlenie jednotlivých regiónov je nerovnomerné. Najviac ľudí je sústredených v mestách, v kotlinách a v nížinách. Najhustejšie zaľudneným regiónom je Trnava s okolím, najmenej zaľudnený je región Svidník. Absolútne najmenej zaľudnené sú však pohoria.
 
Národnostné zloženie – na Slovensku je pestré národnostné zloženie. Z celkového počtu obyvateľstva 85,7% tvoria Slováci. Najsilnejšie zastúpenou národnostnou menšinou sú Maďari (10,8%), ktorí obývajú územie pri južnej hranici a tvoria väčšinu v okresoch Dunajská Streda (87,2%) a Komárno (72%). Na východnom Slovensku žijú Rusíni a Ukrajinci (0,58%), Rómovia (1,52%) žijú rozptýlení po celom území štátu. Česi tvoria 1% obyvateľov Slovenska, žijú prevažne v mestách. Najnižšie zastúpenie majú Nemci a Poliaci (0.1%).
 
Náboženstvo – Slovensko je krajina s dávnou kresťanskou tradíciou. K veriacim sa hlási 72,8% obyvateľov. Prevláda vyznanie rímskokatolícke (60,4%), nasleduje evanjelické (8%), gréckokatolícke (3,4%).
 
Zamestnanosť – odzrkadľuje hospodársku úroveň štátu. V Slovenskej republike je približne 41,4% obyvateľov pracovne činných, podiel žien na celkovej zamestnanosti je 45,8%. V súlade s celosvetovým trendom klesá i u nás podiel zamestnaných v poľnohospodárstve a v priemysle vzrastá podiel zamestnaných v nevýrobných odvetviach, v obchode, v doprave, v školstve, v zdravotníctve a v ostatných službách.
 
Sídla
 
Sídelná štruktúra Slovenska je výsledkom historického a ekonomického vývoja. Slovensko má pomerne hustú sídelnú sieť. Odhaduje sa, že na Slovensku je vyše 7000 sídiel, ktoré sú zlúčené do 2834 obcí. Najväčší počet obcí tvoria vidiecke sídla (90%), žije v nich 42% obyvateľstva. Miest je len 136, žije v nich viac ako polovica obyvateľov (58%).
 
Vidiecke sídla – z geografického hľadiska ich delíme na súvislé čiže kompaktné a rozptýlené. Nachádzajú sa v rôznych nadmorských výškach, majú rôzny pôvod, pôdorys a z hospodárskeho hľadiska aj rôzne funkcie (obytnú, poľnohospodársku, priemyselnú, rekreačnú).
 
Kompaktné sídla v nížinách, kde boli najlepšie podmienky pre hospodársku činnosť, sú rozlohou a počtom obyvateľstva najväčšie. Prevládajú sídla od 1000-2000 obyvateľov a sídla od 2000 do 5000 obyvateľov tvoria prechod k mestským sídlam, majú prevahu nepoľnohospodárskeho obyvateľstva.
 
Horské oblasti sa vyznačujú malými sídlami. Pre nedostatok poľnohospodárskej pôdy sa zameriavali na iné aktivity – vynikli tu osady drevorubačské, banícke, uhliarske.
 
Rozptýlené vidiecke sídla  vynikali v horských oblastiach severného a stredného Slovenska v 16.-18. storočí. Boli to kopanice (Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Javorníky), lazy (Krupinská planina, Poľana a Slovenské Rudohorie), rale (Orava), štále (okolie Novej Bane). Mnohé z týchto samôt stratili pôvodnú obytno-výrobnú funkciu a zmenili ju na rekreačnú.
 
Vidiecke sídla v súčasnosti plnia prevažne obytnú funkciu. Väčšina obyvateľov z nich dochádza za prácou do miest a menších hospodárskych centier. Vidiecke sídla, v ktorých umiestnili priemysel majú  priemyselnú funkciu. Vidiecke sídla v blízkosti atraktívnych turistických stredísk nadobúdajú novú funkciu – rekreačnú a turistickú.
 
Mestské sídla sa podľa veľkosti delia na:
 
  1. malé – 5000-20000 obyvateľov
  2. stredne veľké – 20000-50000, majú význam ako priemyselné strediská
  3. veľké mestá – od 50000 do 100000, sú to priemyselné a kultúrne strediská, sídla vysokých škôl a krajských úradov. V týchto mestách žije 13% obyvateľov Slovenska.
 
Veľkomestá nad 100000 obyvateľov sú dve – Bratislava, hlavné mesto Slovenska, Košice metropola východného Slovenska. Žije v nich 13% obyvateľstva.
 
Všetky naše väčšie mestá sú polyfunkčné, iba niektoré menšie mestá sú monofunkčné, napr. Trenčianske Teplice, Starý Smokovec, Stará Turá.
 
Mestá, v ktorých sa zachovali stredoveké jadrá s množstvom historických pamiatok, boli vyhlásené za mestské pamiatkové rezervácie, napr. Banská Štiavnica, Kremnica, Levoča, Kežmarok, Bardejov, Prešov, Trnava...
 
 
Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo zabezpečuje výživu obyvateľstva a dodáva suroviny pre priemysel.

 
V minulosti väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve. Od roku 1949 sa postupne uplatňovala socializácia poľnohospodárstva. Mechanizácia a intenzifikácia uvoľnili značné množstvo pracovníkov pre rozvíjajúci sa priemysel. V sedemdesiatych rokoch dochádza k poslednej fáze socializácie – k vzniku aglomerovaných družstiev so spoločným vedením a strojovým parkom. Napriek mnohým nedostatkom sa podarilo zvýšiť hektárové výnosy a zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe väčšiny potravín. Po roku 1989 nastali v celom našom hospodárstve výrazné zmeny, ktoré sa prejavili aj v poľnohospodárstve. Systém štátnych a družstevných hospodárstiev sa začal rozpadávať.
 
Základom poľnohospodárskej výroby je rastlinná výroba. Trhová produkcia rastlinnej a živočíšnej výroby je približne vyrovnaná. Najvýznamnejšou zložkou rastlinnej výroby je pestovanie obilnín. Z technických plodín najväčší význam má cukrová repa, pestovanie tabaku a olejnín. Medzi významné exportné technické plodiny patrí chmeľ. Vinohradníctvo má dávnu tradíciu, hlavné oblasti sú: Malokarpatská, Modrokamenská a Tokajská.
 
V živočíšnej výrobe je najdôležitejší chov dobytka, hlavné chovateľské oblasti sú na juhozápadnom Slovensku.
 
Poľnohospodárske výrobné oblasti:
 
  1. Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť
  2. Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť
  3. Zemiakárska výrobná poľnohospodárska oblasť
  4. Zemiakársko-ovsená poľnohospodárska oblasť
  5. Horská poľnohospodárska výrobná oblasť
 
Lesné a vodné hospodárstvo
 
Lesy sú významnou zložkou prírodného prostredia a národného hospodárstva. Hlavným cieľom racionálneho hospodárenia s lesmi je ich vhodné využitie v súlade so zaistením reprodukcie lesov a s uchovaním všetkých ich funkcií.
 
Les má viacero funkcií v krajine. Vodohospodárska a klimatická funkcia sú dominantné – lesy akumulujú a zadržujú vlahu. Plní i funkciu pôdoochrannú a rekreačnú. Je zdrojom drevnej suroviny.
 
Lesy zaberajú asi 40% z celkovej rozlohy Slovenska. Lesníctvo je hlavným dodávateľom suroviny pre drevospracujúci a papierenský priemysel, najvyhľadávanejšie dreviny sú smrek, dub a buk.
 
Vodné hospodárstvo veľmi úzko súvisí s lesným hospodárstvom. Voda patrí k najzákladnejším zdrojom národného hospodárstva.
 
Vodné hospodárstvo zabezpečuje pre národné hospodárstvo zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu pre obyvateľstvo, obhospodaruje vodné nádrže a riečne toky. Na Slovensku má toto odvetvie hospodárstva tradície, ktoré siahajú do obdobia budovania v 17. a 18. stor. tajchov pri Banskej Štiavnici, banských vodovodov v 16. storočí.
 
Významné postavenie vo vodnom hospodárstve majú kvalitné podzemné vody (Žitný ostrov). Zásobujú vodou mestá na južnom a západnom Slovensku. Geotermálne pramene v Podunajskej nížine sa využívajú pre účely cestovného ruchu.
 
Priemysel
 
Je najväčším a najdôležitejším odvetvím národného hospodárstva Slovenskej republiky. Zamestnáva asi 1/3 ekonomicky činného obyvateľstva, tvorí asi ½ hrubého domáceho produktu a má vedúce postavenie v zahraničnom obchode. Zo všetkých odvetví národného hospodárstva najviac narušuje životné prostredie.
 
Strojársky priemysel spolu s príbuzným elektrotechnickým a kovoobrábacím priemyslom sa podieľa 30% na priemyselnej výrobe. Nachádza sa vo všetkých oblastiach Slovenska. Najviac je sústredený na strednom Považí. V Trenčíne sa vyrábajú obrábacie stroje, v Dubnici a v Martine sú Závody ťažkého strojárstva. S nimi súvisí výroba ložísk v Považskej Bystrici, Žiline, Kysuckom Novom Meste a v Skalici. Na západnom Slovensku je dobre rozvinuté dopravné strojárstvo. V Bratislave a v Trnave sa vyrábajú automobily, v Kolárove malé motocykle a v Komárne riečne a námorné lode. V Bratislave, v Piešťanoch, v Topoľčanoch a vo Vrábľoch je elektrotechnický priemysel. Známa je výroba chladničiek v Zlatých Moravciach a v Nových Zámkoch aj výroba svietidiel. Významná je výroba zdravotníckej techniky v Starej Turej a armatúr v Myjave. Na strednom Slovensku sa nachádzajú ďalšie závody ťažkého strojárstva v Detve a v Brezne. Nadväzujú na miestnu tradičnú výrobu železa. Novšie sú elektrotechnické závody v Nižnej na Orave a v Liptovskom Hrádku. Na východnom Slovensku je zastúpený elektrotechnický priemysel výrobou telefónnych prístrojov v Stropkove. Východoslovenské strojárne v Košiciach, vyrábajú zariadenia pre chemický priemysel a iné stroje. Poľnohospodárske stroje vyrába závod v Snine. V Prešove je umiestnená výroba valivých ložísk a závody priemyselnej automatizácie. Známe sú opravovne a výroba železničných vagónov v Poprade a v Matejovciach výroba automatických práčok.
 
Hutnícky priemysel tvorí základ pre strojársku výrobu. Hutníctvo železa je sústredené vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach. Vyrába železo, oceľ, plech a iné hutnícke výrobky. Ďalší hutnícky závod sú železiarne v Podbrezovej. Najväčší závod na výrobu hliníka je v Žiari nad Hronom. Meď sa vyrába v Krompachoch. Hutnícka výroba má na Slovensku dlhú tradíciu. V súčasnosti má hutníctvo rôzne problémy. Spotrebuje veľa energie a surovín, ktoré sa musia dovážať. Hutnícke výrobky sa v zahraničí ťažko predávajú, ich ceny na svetových trhoch sú nízke. Toto odvetvie veľmi znečisťuje životné prostredie. Pre tieto dôvody bola zatvorená niklová huta v Seredi.
 
Priemysel palív a energetiky má významný podiel na priemyselnej výrobe Slovenska. Dodáva energiu, ktorú potrebujú všetky hospodárske odvetvia, doprava i domácnosti. Slovensko má malé zásoby palív. Hnedé uhlie sa ťaží pri Novákoch. Ropa a zemný plyn sa dovážajú ropovodom a plynovodom z Ruska a väčšina uhlia z Českej republiky, z Poľska a Ukrajiny. Najväčšie tepelné elektrárne sú v Zemianskych Kostoľanoch a vo Vojanoch. Elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch spaľuje lignit z neďalekých Novák. Veľký význam pre Slovensko majú vodné elektrárne. Najviac vodných elektrární (19) je vybudovaných na Váhu. Najväčší podiel na výrobe elektrickej energie má jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach pri Trnave. Ďalšia sa nachádza v Mochovciach pri Leviciach.
 
Chemický a gumárenský priemysel je sústredený najmä v Bratislave a na západnom Slovensku. Slovnaft spracúva ropu na pohonné látky a iné výrobky, Istrochem vyrába chemikálie a umelé hnojivá. Tie vyrába zo zemného plynu aj podnik Duslo v Šali. Ďalšie významné chemické závody sú v Novákoch, Nitre, Žiline a Smoleniciach. Chemické vlákna a umelý hodváb vyrábajú závody v Senici, Svite a Humennom. Na východnom Slovensku je ďalší chemický závod v Strážskom a na strednom Slovensku v Hnúšti. Výroba liekov je umiestnená v Hlohovci, Nitre, Slovenskej Ľupči a Šarišských Michaľanoch.
 
Potravinársky priemysel je podľa množstva výroby na 3. mieste medzi priemyselnými odvetviami. Dlhú tradíciu má výroba cukru. Najväčšie cukrovary sú v prevádzke v Dunajskej Strede, Trnave, Rimavskej Sobote a Trebišove. Závody potravinárskeho priemyslu sú pomerne rovnomerne rozmiestnené po celom Slovensku.
 
Textilný a odevný priemysel – bavlnárska výroba sa nachádza v Ružomberku, Bratislave a Leviciach. Hodváb produkuje závod v Liptovskom Mikuláši, vlna sa spracúva v Žiline, Trenčíne a Lučenci. Významné pletiarske závody sú vo Vrbovom, Bratislave a Svite. V období socializmu vznikli veľké odevné závody v Trenčíne, Púchove, Prešove, Bánovciach nad Bebravou a Banskej Bystrici.
 
Tradíciu má aj kožiarsky a obuvnícky priemysel. Surové kože sa spracúvajú v Liptovskom Mikuláši a Bošanoch. V Partizánskom a v Bardejove sú naše najväčšie závody na výrobu obuvi.
 
Sklársky priemysel – úžitkové sklo vyrábajú sklárne v Poltári, Katarínskej Hute, Zlatne, Kokave nad Rimavicou. Obalové sklo sa vyrába v Nemšovej, technické sklo v Bratislave a sklenené vlákna v Trnave.
 
Drevársky priemysel – drevo slovenských lesov spracúvajú najskôr píly, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené vo všetkých zalesnených oblastiach. K drevospracujúcemu priemyslu patria aj veľké špecializované závody. Bučina vo Zvolene spracúva listnaté dreviny a Smrečina v Banskej Bystrici zasa ihličnaté dreviny. Veľké drevárske závody sú aj v Žarnovici a Vranove nad Topľou. Drevné polotovary spracúvajú nábytkárske závody najmä v Spišskej Novej Vsi, Topoľčanoch, Lučenci a Pravenici. Výroba celulózy, ktorá je surovina na výrobu papiera, a výroba papiera sa sústredila do viacerých veľkých závodov v Ružomberku, Žiline, Harmanci, Slavošovciach a Štúrove.
 
Polygrafický priemysel má malý podiel na priemyselnej výrobe, ale veľkú kultúrnu a vzdelávaciu úlohu. Zabezpečuje vydávanie novín, časopisov, kníh a ďalších tlačových materiálov. Najväčšie tlačiarne sú v Bratislave, Martine, Trnave, Skalici, Košiciach, Nitre, Banskej Bystrici.
 
 
Použitá literatúra:
Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0