Slovenská poézia po roku 1945

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová 

Prvé povojnové roky boli pre poéziu zložitým obdobím / 1945 – 48/. Básnici prekonávali vnútornú tvorivú krízu:

a/ dobrovoľne sa odmlčali - Smrek, Lukáč, Novomeský,

b/ po skončení vojny emigrovali - Karol Strmeň,

c/ boli násilne umlčaní alebo sa dostali do väzenia - Beniak, Žarnov.

Počas 2. svetovej vojny a po vojne tvorila skupina básnikov autorov   – regionalistov, stvárňujúca región Liptova a Zemplína. Zamerala sa na témy rodného kraja, detstva, domova, ženy, lásky a medziľudských vzťahov. Patrili sem Ján Kostra, Pavol Horov, Andrej Plávka.  

Zo staršej generácie sa s novými zbierkami prihlásili :

a/ nadrealisti - Reisel, Fábry, Žáry - väčšina sa vzdala experimentovania a prešla na pozície socialistického realizmu,

b/ príslušníci katolíckej moderny - Hlbina, Silan, Zvonický – neboli ochotní zmeniť charakter svojej nábožensky orientovanej tvorby, zvolili si radšej dobrovoľný odchod z vlasti,

c/ davisti - Novomeský, Poničan, Kráľ- sa zamerali na sociálne témy.

Po roku 1949 bol socialistický realizmus oficiálne vyhlásený za jediný umelecký smer. Všetky ostatné smery boli považované za dekadentné, úpadkové a menejcenné. Básnickej tvorbe sa pripisovalo ideologické, politické a výchovné poslanie. Vznikali básne o triednom boji, o mieri, o združstevňovaní dediny, o víťazstve pracujúceho ľudu, o novej a krajšej budúcnosti a pod. Témy sa považovali pre všetkých básnikov záväzne. Poézia musela vyvolávať nadšenie, odhodlanie, ospevovať úspechy budovania socializmu. K hlavným predstaviteľom budovateľskej a občianskej lyriky patrili napr. Milan Lajčiak, Vojtech Mihálik a ďalší.

V druhej polovici 50-tych rokov do poézie vstupuje Milan Rúfus a Miroslav Válek. Patrili k prvým básnikom, ktorí sa po rokoch schematizmu vydali novou cestou. Snažili sa oslobodiť poéziu spod vplyvu ideológie, sústredili sa na človeka, na jeho problémy  a vnútorné krízy.

V období 60-tych rokov sa opäť nadviazali kontakty so svetovou literatúrou a s pred-vojnovými modernými smermi. Významnú úlohu v procese modernizácie slovenskej literatúry zohral časopis Mladá tvorba (1956), v ktorom publikovali svoje diela najmä začínajúci autori.

Na jej stránkach sa prihlásili s novým umeleckým programom básnici, ktorí vošli do dejín literatúry ako tzv. trnavská skupina (konkretisti). Patrili k nej Ľubomír Feldek, Ján Stacho a ďalší. Zdôrazňovali právo básnika na experiment, uprednostňovali moderné výrazové prostriedky a odmietali schématickú poéziu 50-tych rokov.

Časopis poskytol priestor aj ďalšiemu skupinovému vystúpeniu mladých (1964), a to básnikom známym pod názvom Osamelí bežci – Ivan Laučík, Ivan Štrpka a Peter Repka. Hlásali potrebu tzv. otvorenej básne, oslobodenej od akéhokoľvek ideologického diktátu. Vo svojich básňach uplatnili aj prvky dadaizmu a postmoderny ( koláž textov, využitie paródie, satiry, grotesky ...). Po roku 1970 sa dostali na tzv. čiernu listinu a mali zákaz publikácie.

V nasledujúcich rokoch sa predstavili ďalší básnici, ktorí obohatili modernú slovenskú poéziu. Nesformovali sa však do skupiny, ale išli vlastnou cestou, napr. M. Kováč, Ján Buzássy, K. Peteraj a iní. 

Po začatí tzv. normalizácie bol socialistický realizmus znovu vyhlásený za jediný správny a platný smer. Poézia prežívala obdobie krízy. I napriek tomu vznikajú aj kvalitné básnické diela. Popri oficiálnej poézie sa vytvorila i tzv. samizdatová poézia. Umelci prejavujú kritiku, vzburu, zaoberajú sa analýzou psychiky človeka ubíjaného totalitou – Tomáš Janovic, Ivan Štrpka, Milan Lasica, Daniel Hevier, Štefan Moravčík, Ľ. Feldek.

Významným kultúrnym fenoménom sa stáva populárna hudba. Vznikajú prvé piesňové texty – poppoézia. Textárske tvorivé začiatky sú spojené s dvoma významnými osobnosťami – Kamil Peteraj a Boris Filan. Neskôr sú to texty napr. Ivana Štrpku, Jaro-slava Filipa, atď.

Po roku 1989 nastupujú moderné typy poézie, najrozličnejšie prúdy, smerovania a autorské typy. Publikujú autori Ján Kolenič, Ján Urban a mnohí iní.

Kontrolné úlohy :

1.  Uveďte, ako prekonávali básnici tvorivú krízu v prvých povojnových rokoch.

2.  Vymenujte básnikov, stvárňujúcich región Liptova a Zemplína. Ako sa táto skupina básnikov nazýva ?

3.  Ktorý smer sa vzdal experimentovania a prešiel na pozíciu socialistického realizmu ?

4.  Uveďte názov smeru, ktorý bol až do roku 1989 zakázaný.

5.  Akými témami sa zaoberala budovateľská a občianska lyrika ?

6.  Vysvetlite úlohu poézie Milana Rúfusa a Miroslava Válka.

7.  Ktorí autori uplatnili vo svojich básňach prvky dadaizmu a postmoderny ?

8.  Objasnite úlohu konkretistov. Aký iný názov tejto skupiny básnikov poznáte ? Uveďte mená básnikov, ktorí do nej patria.

9.  Charakterizujte tzv. samizdatovú poéziu.

10. Definujte pojem poppoézia.

Použitá literatúra:

1.  Antoňák , A. : Rukoväť literatúry. Bratislava: SPN,1998, s. 83-90, s. 117 – 119. ISBN 80 – 08 – 01671 – X

2.  Caltíková, M. a kol. : Slovenský jazyk a literatúra, pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách.Nitra : Enigma, 2003, s. 206 – 219. ISBN 80 – 85471 – 95 – 7

3.  Ihnátková, N. a kol. : Čítanka 4 pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava : Litera, 1996; s. 153 – 232. ISBN 80 – 85452 – 47 - 2