Slovenská medzivojnová próza

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

Po roku 1918 / vznik ČSR/ nastal priaznivý kultúrno – spoločenský rozmach Slovenska. Nová situácia v spoločnosti prispela k rozvoju školstva, vzniku rôznych vedeckých a osvetových inštitúcií, rastu kultúrnych a literárnych časopisov a pod.

Prvá svetová vojna otrasne zapôsobila na spoločnosť a zanechala ostré črty v psychike ľudí. Koniec vojny mal ohlas aj v umeleckých kruhoch. Spisovatelia sa zamerali najmä na tému vojny. Vo svojich dielach opisovali vojnové zážitky a zároveň protestovali proti vojne, snažili sa poukázať na jej zbytočnosť a nezmyselnosť.

Ďalšie témy prozaických diel sa dotýkali spomienok na roky mladosti, povojnovej sociálnej skutočnosti, historických udalostí i súčasných problémov.

Medzivojnová prozaická tvorba sa snažila o celistvé zobrazenie človeka v danej epoche tzn., že človeka zobrazovala ako súčasť spoločnosti a kládla dôraz aj na jeho vnútorný život. Do popredia sa dostala najmä problematika existencie človeka. Od predvojnovej literatúry sa odlišuje najmä tým, že stráca národno – obranný charakter. Zo žánrového hľadiska je pre vývin prózy charakteristický vzostup románovej tvorby.

Na literárnom živote sa zúčastňovali vedľa seba tri generácie:

1.  Staršiu generáciu tvorili autori pokračujúci v realistickej tvorbe, ako napríklad Kukučín, Tajovský, Timrava, Jége, Jesenský ...

2.  Pre strednú tzv. prechodnú generáciu bolo príznačné experimentátorské úsilie. Tvorili ju spisovatelia, ktorí vstúpili do literatúry v čase svetovej vojny, prípadne tesne pred ňou. Sem možno zaradiť Rázusa, Krčméryho, Hrušovského, Hronského.

3.  Nastupujúca mladá generácia sa začala rýchlo diferencovať. Vytvorilo sa niekoľko odlišných skupín, spravidla zoskupených okolo literárnych časopisov / Svojeť, Mladé Slovensko, Pravda chudoby, Vatra .../. K najznámejším predstaviteľom patrili napríklad Vámoš, Horváth, Letz, Jilemnický, Urban a ďalší.

Z uvedeného vyplýva, že v medzivojnovej próze existovali dva prúdy:

Prvý prúd sa snažil o zachovanie novelistickej a románovej tvorby v duchu realistických tradícií. Tvorivé nadväzovanie na literárny realizmus prebiehalo v troch líniach :

Prvou líniou je priame rozvíjanie realistickej tradície príslušníkmi 3. vlny slovenského realizmu. Línia sa neprikláňala k zobrazovaniu súčasnej skutočnosti, ale autori sa obracajú predovšetkým k historickým témam. Radia sa sem spisovatelia Ladislav Nádaši – Jége, Martin Rázus, Janko Jesenský atď.

Druhú líniu predstavuje sociálno – psychologický realizmus. V tvorbe autorov reprezentujúcich túto líniu, Mila Urbana a J.C. Hronského, prevláda sociálna tematika. Zobrazujú obyčajných ľudí v dedinskom prostredí. Nespravodlivosť sveta, páchanú na týchto ľuďoch, sa autori usilujú prekonať prienikom do vnútra človeka. Pohľad do vnútra človeka je pre nich dôležitejší ako zachytenie skutočnosti vonkajšieho sveta.

Tretiu líniu tvorí socialistický realizmus. Autori zobrazovali život pracujúceho človeka v kríze hlbokého triedneho protirečenia. Umelecky a organizačne sa spisovatelia – intelektuáli združovali a formovali okolo časopisu DAV. Svoje diela uverejňovali v literárnej prílohe Pravdy chudoby Proletárskej nedele. K najznámejším predstaviteľom tejto línie patria Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Ján Poničan.

Druhý prúd prijal nové umelecké smery a prúdy / naturalizmus, expresionizmus, naturizmus/. Dominuje v ňom experimentovanie v oblasti jazykovej a štylistickej. Do medzi-vojnovej prózy začali prenikať lyrizačné tendencie.

Lyrizovaná próza je umelecký smer , ktorý vznikol v 20. rokoch 20. storočia a vyvrcholil cez 2. svetovú vojnu. Jej šíriteľmi sa stali spisovatelia, ktorí patrili do okruhu Mladého Slovenska a Svojeti. Chceli slovenskej literatúre „otvárať okná „ do Európy a popri tom sa neizolovať od domácich skutočností.

Hlavnou príčinou vzniku lyrizovanej prózy bola otrasená dôvera autorov vo všemocnú silu rozumu a ich snaha o obnovu citovosti v próze. Objavila sa zatrpknutosť a nechuť k civilizačným javom moderného sveta a sklamanie z nových nepriaznivých spoločenských a mravných faktorov povojnového života.

Má tri vývojové stupne:

1. stupeň tzv. ornamentálna próza vychádza z expresionizmu tzn., že sa spisovatelia vo svojich dielach búria proti opisnému realizmu i proti konvenciám. Stvárňujú skutočnosť , v ktorej sa ozývajú city a pocity mladej povojnovej generácie. V dielach sa objavujú pesimistické a tragické nálady a životné pocity, nešťastné postavy i ostrý rozpor medzi ich vnútorným svetom a vonkajším usporiadaním spoločnosti. Jej dominantou je lyrizácia jazyka a štýlu, t.j. autori experimentujú s jazykom i slovom / ozdobnosť/. Takéto lyrizačné postupy boli príznačné pre tvorbu Jána Hrušovského, Gejzu Vámoša, Ivana Horvátha a iných spisovateľov.

2. stupeň lyricky tvarovaná próza – intenzita jej uplatnenia v tvorbe autorov je silnejšia u tých, ktorí do svojej tvorby vnášali motívy vízie / sna, predstavy/ a reality. Najsilnejšia je v tvorbe spisovateľov, majúcich bližšie k zobrazovaniu sociálnych tém, najmä dedinských. Autori uprednostňujú psychologické námety a harmonické riešenie konfliktov. Jej dominantou je lyrizácia postáv / zobrazovanie psychických stavov postáv /. Patria sem J. C. Hronský, Jozef Horák, Ján Bodenek a iní.

3. stupeň – próza naturizmu - je spojený s autormi, ktorí vstupovali do literatúry v 30. rokoch 20. storočia – Dobroslavom Chrobákom, Margitou Figuli, Ľudom Ondrejovom a Františkom Švantnerom. Dominantou prózy naturizmu je lyrizácia vo všetkých zložkách prózy a rozprávkovo – mýtický epický princíp. Prijíma sa ako špecifický slovenský prúd.

Naturizmus / natura – príroda / je literárny smer, ktorý vznikol vo Francúzsku. Žiada návrat k prírode. Spisovatelia sa vracajú k všednému človeku a jeho každodennému životu v prirodzenom vidieckom či prírodnom prostredí.. Zakladateľom smeru bol Francúz Jean Giono, ktorého dielo Človek z hôr priamo ovplyvnilo vznik naturistickej prózy na Slovensku   / francúzsky regionalizmus/.

Slovenská naturistická próza má tieto znaky :

1.  Využíva prostriedky a postupy  lyriky, a to lyrizované opisy, personifikáciu, metafory, gradáciu, epitetony atď.

2.  Hrdinovia sú často výnimočné postavy, konajúce vo výnimočných situáciach. Sú zobrazovaní ako organická súčasť prírody. Postava nie je tvorom spoločenským, nevie sa pretvarovať a koná podľa svojej prirodzenosti. Často nepoznáme jej rodinu, pôvod, miesto odkiaľ prišla. Autor zobrazuje vnútorný svet postáv. Postavy v naturizme sa prísne rozdeľujú na kladné a záporné.

3.  Autori sa sústreďovali na dedinského človeka žijúceho v dôvernom styku s prírodou, na česť, lásku, priateľstvo, domov a detstvo. Postavy sú s prírodou neodmysliteľne späté, a preto príroda sa stáva priamym činiteľom deja – vzťah človeka k prírode.

4.  Prostredie mesta / civilizácie/ predstavuje zlo, skazenosť, nemorálnosť a odcu-dzenosť, preto prostredím naturizmu sú odľahlé samoty / hole, salaše, štíty, drevo-rubačské chatrče/, lazy, horalské prostredie a dediny. V dedinskom prostredí autori hľadajú záchranu pred rozháraným svetom.

5.  Základom diela nie je príbeh, ale prienik do duše človeka, ktorý pochádza z dediny alebo je bytostne spätý s prírodou.

6.  Postava, žijúca často ďaleko od ľudí, nemôže nadväzovať konfliktné vzťahy, ktoré by vytvorili dejovú líniu románu. Preto v próze naturizmu častými útvarmi sú poviedka, novela a baladické útvary.

7.  Východiskom tvorby bola fantazijná mýtická až rozprávková predstava sveta tzn., že próza má atmosféru záhadnosti, tajomnosti a rozprávkovosti.

8.  Základom deja je konflikt dobra a zla, rozprávkový konflikt, v ktorom vždy zvíťazí dobro. Autori veria vo víťazstvo dobra.

9.  Rozprávanie príbehu je v 1. osobe / ja- rozprávanie /, t.j. subjektivizácia deja.

10. Do popredia vystupuje vnútorný monológ.

Iniciátor a prvý realizátor naturizmu bol Ľudo Ondrejov. Jeho naturizmus sa označuje ako folklórny, pretože do motívov folklórnej tradície / zbojníctva/ premietol osobné problémy i aktuálne spoločenské otázky medzivojnových čias.

Kontrolné úlohy :

1.  Charakterizujte spoločenské pozadie, na základe ktorého sa formovali nové literárne úsilia povojnového Slovenska.

2.  Na aké témy sa zamerali spisovatelia slovenskej medzivojnovej prózy ?

3.  Načrtnite diferenciáciu autorov medzivojnovej prózy.

4.  Vysvetlite existenciu dvoch prúdov medzivojnovej prózy a stručne ich charakterizujte.

5.  Zovšeobecnite základné znaky lyrizovanej prózy.

6.  Uveďte meno iniciátora a prvého realizátora slovenskej prózy naturizmu.

Použitá literatúra :

1.  Antoňák, A a kol. : Rukoväť literatúry. Bratislava : SPN,1998, s. 71-77. ISBN 80 – 08 – 01671 – X

2.  Caltíková, M. : Slovenský jazyk a literatúra, pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Nitra: Enigma, 2003, s. 167 – 176. ISBN 80 – 85471 – 95 – 7

3.  Mihálik, I. – Vítezová, E. : Literárne listy pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl. Košice: ARS LITERA, 2005, s. 60 – 80.

4.  Obert, V. a kol. : Literárny sprievodca / nielen pre maturantov/. Košice: ARS LITERA, 2003, s.126 – 146. ISBN 80 – 88894 – 18 - 2