Členy

Vypracovala: Alena Hmirová

Vo francúzštine stojí člen pred podstatnými menami. Označujeme ním rod a číslo podstatného mena.

Členy delíme na tri druhy:

1. Neurčitý člen

Neurčitý člen sa kladie pred podstatné mená bližšie neurčené, o ktorých sa doposiaľ nehovorilo. Do slovenčiny ho väčšinou prekladáme ako nejaký, akýsi.

Príklady:

Il y a un livre sur la table. Na stole je nejaká kniha.

Je cherche une bouteille. Hľadám nejakú fľašu.

Ils regardent des photos. Pozerajú akési fotky.

II. Určitý člen

Určitý člen označuje osoby alebo veci, ktoré sú nám známe, bližšie určené alebo sa už o nich hovorilo. Do slovenčiny ho možno preložiť ukazovacími zámenami ten, tá, to, tie.

Príklady:

C´est le livre de Pierre. To je Petrova kniha.

La fenêtre est ouverte. Okno je otvorené.

Les photos de Paul sont dans la boîte sur la table. Pavlove fotky sú v škatuli na stole.

Určitý člen používame aj pri:

1. názvoch častí tela: le cou (krk), la main (ruka), les cheveux (vlasy)

2. geografických názvoch: la Corse (Korzika), les Alpes (Alpy)

3. treťom stupni prídavných mien: le plus riche (najbohatší), la plus petite (najmenšia)

4. názvoch sviatkov: la Saint-Jean (sviatok sv. Jána)

5. všeobecne známych osobách, veciach, pojmoch: le fer (železo), la nature (príroda)

3. Elidovaný člen

Pri podstatných menách začínajúcich na samohlásku alebo nemé h používame namiesto určitého člena le, la len tvar ´l.

Príklad:

1. mužský rod: l´arbre (strom) –– les arbres (stromy)

l´homme (muž) –– les hommes (muži)

2. ženský rod: l´idée (myšlienka) –– les idées (myšlienky)

l´habitude (zvyk) –– les habitudes (zvyky)

3. Neprítomnosť člena

Člen vynechávame pred vlastnými menami osôb, názvami miest, dní, osloveniach, zvolaniach, nápisoch, oznamoch, tituloch kníh. Tiež sa člen vynecháva pri podstatných menách, ktoré vyjadrujú zamestnanie alebo národnosť.

Príklad:

Daniel (Daniel), Simone (Simona), Bratislava (Bratislava), Paris (Paríž), lundi (pondelok) madame (pani), monsieur (pán), chers amis! (priatelia!), Introduction (Úvod), médecin (lekár), Slovaque (Slovák)

3. Predložka „de“ po výrazoch množstva

Po výrazoch množstva nemá nasledujúce podstatné meno člen, ale len predložku de, pred samohláskou alebo nemým h len d´.

Výrazy množstva

assez (dosť) livres

beaucoup (veľa) revues

combien (koľko) de temps

peu (málo) maisons

trop (príliš) voitures

Príklady:

Elle a beaucoup d´amis. Má veľa priateľov.

Vous avez peu de textes français. Máte málo francúzskych textov.

Tu as assez de livres. Máš dosť kníh.

3. Predložka “de” po zápore

Po zápore sa namiesto neurčitého člena používa predložka de.

Príklady:

Il lit un livre. Číta (nejakú) knihu.

Il ne lit pas de livre. Nečíta žiadnu knihu.

Nous cherchons un clé. Hľadáme (nejaký) kľúč.

Nous ne cherchons pas de clé. Nehľadáme žiaden kľúč.

ZOPAKUJME SI:

1. Kedy používame určitý a neurčitý člen?

2. Vymyslite 5 viet s využitím výrazov množstva.

3. V ktorých prípadoch používame predložku „de“ ?

4. Pred každým podstatným menom musí byť člen? Odpoveď odôvodnite.

Použitá literatúra:

Ján Taraba: Francúzska gramatika

Miroslav Pravda, Marie Pravdová: Francúzština pre samoukov