Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská

 

 

 

 

Krycie pletivá pokrývajú povrch rastlinného tela a chránia rastlinu pred škodlivými vplyvmi prostredia. Umožňujú regulovaný výdaj vody a výmenu látok medzi rastlinou a prostredím. Ku krycím pletivám patrí pokožka nadzemných a podzemných orgánov.

 

 

Pokožka nadzemných orgánov (epidermis) – je tvorená vrstvou plochých buniek, medzi ktorými nie sú medzibunkové priestory. Pokožkové bunky nadzemných orgánov majú vonkajšiu časť bunkovej steny zhrubnutú a pokrytú vrstvičkou kutínu. Je to kutikula, ktorá je takmer nepriepustná pre vodu, plyny a zabraňuje neregulovanému výdaju vody. Hrúbka kutikuly závisí od stanovišťa. Vodné rastliny nemajú kutikulu. U niektorých rastlín i plodov ochrannú funkciu znásobuje tenká vrstvička vosku. Môžeme ju pozorovať na osrienených plodoch sliviek.

 

 

Súčasťou epidermy sú rôzne pokožkové útvary.

  1. prieduchy - sú dvojice buniek obličkovitého tvaru, medzi ktorými je prieduchová štrbina. Cez prieduchovú štrbinu si vymieňa rastlina s prostredím vodu v podobe vodnej pary a plyny – O2, CO2.

 

Najviac prieduchov je v pokožke listov. U suchozemských dvojklíčnolistových rastlín sú prieduchy v spodnej pokožke listu, u jednoklíčnolistových rastlín sú väčšinou po oboch stranách listu. Rastliny, ktorým listy plávajú na hladine vody, majú prieduchy vo vrchnej pokožke.

 

 

Zdroj: http://www.bioweb.uncc.edu/1110Lab/notes/notes1/labpics/Stomata.JPG


b. hydatódy - sú prieduchy so stratenou schopnosťou zatvárania. Rastlina cez ne v určitých podmienkach (vysoká vlhkosť vzduchu, nižšia teplota) vytláča vodu vo forme kvapiek, čomu hovoríme gutácia.

 

 

Zdroj: http://img386.imageshack.us/img386/1873/tatjavorina07083alchemybz1.jpg

List alchemilky s kvapôčkami vody na okraji čepele listu vylúčenej gutáciou


 

c. chlpy (trichómy) – sú to výrastky z pokožkových buniek.

 

Trichómy sa rozdeľujú podľa funkcie na:

 

  • krycie – ochranná funkcia (hviezdicovitý tvar – hlošina, jednoduché nerozvetvené pokrývajú muškát)
  • žľaznaté – vylučujú vodné roztoky sacharidov, silíc a iných látok. Najčastejšie sú zakončené rozšírenou guličkovou časťou, v ktorej sú tieto látky prítomné (muškát, levanduľa, mäta)
  • pŕhlivé – majú bunkovú stenu inkrustovanú SiO2 a preto sa ľahko lámu. Obsahujú histamín a acetylcholín, látky, ktoré spôsobujú pálenie (žihľava).
  • absorpčné – vyrastajú z pokožky koreňa a vytvárajú koreňové vlásky. Sú uspôsobené na príjem vodných roztokov.

 

 

Zdroj: http://www.sci.muni.cz/~anatomy/dermal_tissues/images/008.jpg

Pokožka muškátu s trichómami (žt – žľaznatý trichóm, kt – krycí trichóm, e – epiderma)

 

 

d) emergencie – sú viacbunkové výrastky s rôznou funkciou:

- krycie – ostne ruží, ostne egreša

- žľaznaté – tentakuly mäsožravej rastliny rosičky

 

 

Pokožka koreňa (rhizodermis) – má podobnú stavbu ako epiderma ale nikdy neobsahuje kutikulu a prieduchy.


 

 

 

Zopakujte si:

1. Akú funkciu plnia krycie pletivá pre rastlinu?

2. Navzájom porovnajte prieduchy a hydatódy.

3. Čím sa odlišuje pokožka koreňa od pokožky nadzemných orgánov?

4. Prečo pokožkové bunky koreňov a vodných rastlín nemajú kutikulu?


Použitá literatúra:

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5