Zemetrasenie je vonkajší prejav náhleho uvoľnenia nahromadenej mechanickej energie v litosfére (v kôre a vo vrchnom plášti). Vyše 90 % zemetrasení je spôsobených tektonickými pohybmi Zeme, zvyšok pripadá na vulkanizmus, zrútenie veľkých podzemných dutín (napr. stropov jaskýň) alebo skalných masívov, ako aj na činnosť človeka (banská činnosť, explózie, atď...).

Zemetrasenia sa zaznamenávajú seizmometrami umiestnenými v tzv. seizmologických staniciach. Ročne je takto zaznamenaných na Zemi niekoľko miliónov zemetrasení, no len nepatrná časť z nich (približne 30 000) má aj účinky, postrehnuteľné zmyslami človeka.
Rozdelenie: 
Podľa pôvodu:
tektonické zemetrasenia - sú spôsobené nevratným posunom horninových blokov na tektonickom zlome a následným vyžiarením seizmických vĺn, pričom dochádza k odstráneniu (či už úplnému, alebo len čiastočnému) napätia a deformácie, ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí
vulkanické zemetrasenia - sú bezprostredne späté s vulkanizmom, konkrétne s hromadením a pohybom magmy v magmatickom rezervoári, ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do krátera
závalové zemetrasenia - sú spôsobené zrútením stropov jaskýň, masívnymi zosuvmi a pod.

antropogénne zemetrasenia - sú spôsobené ľudskou činnosťou, patria sem zemetrasenia spôsobené explóziami (výbuchy jadrových zbraní), naplnením väčších priehradných nádrží a pod.
Podľa hĺbky 
plytké (do 70 km) - takýchto zemetrasení je cez 85 % z celkového počtu
stredne hlboké (70 až 300 km) - 12 %
hlboké (300 až 700 km) - 9 %

Predstavy ľudstva o zemetrasení:
Prvé vysvetlenie fyzikálneho mechanizmu vzniku zemetrasenia formuloval americký seizmológ H.F. Reid (1911) na základe meraní deformácií zemskej kôry a štúdia zemetrasenia v oblasti zlomu San Andreas v Kalifornii. Podľa tejto teórie následkom pomalých tektonických pohybov sa tvorí nehydrostatické pole napätí, obyčajne v miestach, kde geologické formácie boli už predtým porušené zlomom. Napätia stále vzrastajú, až prekročia hranicu pevnosti hornín. Obyčajne v mieste, kde je hranica najnižšia. V tomto mieste, ktoré sa nazýva hypocentrum (ohnisko), dochádza k náhlemu vzájomnému posunu blokov zemskej kôry v okamihu, ktorý sa označuje hypocentrálny čas (čas vzniku zemetrasenia).

Ako je na tom Slovensko?
V Slovenskej republike je zemetrasná činnosť koncentrovaná najmä na Západné Karpaty (Malé Karpaty, oblasť Považia, okolie Banskej Bystrice a východné Slovensko). V najzápadnejšej časti je to oblasť Kraslice - Aš. Najsilnejšie známe zemetrasenie na našom území bolo v Komárne (1763), jeho intenzita dosiahla asi 8 - 9 MSK.

Zemetrasenie patrí k najničivejším katastrofickým dejom na Zemi. Pre človeka je zemetrasenie najmarkantnejším prejavom síl vychádzajúcich zo zemského vnútra. Prichádza náhle a nečakane, je obávanejším procesom ako sopečná činnosť a škody, ktoré pri ňom vznikajú, sú väčšie ako pri vulkanizme. Odhaduje sa, že v Číne zahynulo od 11. do 20. storočia pri katastrofálnych zemetraseniach viac ako 1,5 mil. ľudí a že na celom svete si zemetrasenie vyžiadalo viac ako 13 mil. ľudských životov. Veľmi silných zemetrasení je ročne 18 – 20, stredne silných 6 – 7 tis. Počet zemetrasení, ktoré ľudia vôbec nepociťujú, je ročne okolo 800 tisíc. Napr. v Peru a Chile sú otrasy Zeme takmer každodenným javom, ročný priemer je asi 1 000 otrasov.