Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská

 

Do tejto podríše patria rastlinné druhy, ktoré nemajú vytvorené typické rastlinné orgány (koreň, stonky, list, kvet a plod). Príkladom sú riasy (Algae). Ich štúdiom sa zaoberá algológia.

Nižšie rastliny sú prevažne vodné autotrofné organizmy schopné fotosyntézy. V ich tylakoidoch je prítomný chlorofyl a vždy v kombinácii s chlorofylom b, c alebo chlorofylom d a doplnkovými farbivami. Podľa kombinácie chlorofylov sa nižšie rastliny klasifikujú do jednotlivých oddelení.

 

Ich telo tvorí stielka – thallus, ktorá dosiahla v priebehu vývoja (fylogenézy) rôzne stupne zložitosti. Stielka môže byť jednobunková (pohyblivá a nepohyblivá) alebo viacbunková. V stielke sa nediferencujú vodivé pletivá.

 

Typy stielok:

1. jednobunkový

a) pohyblivý

  • bičíkatý typ - monadoidný (euglena zelená, chlamydomonáda)

Väčšinou vytvorené 2 bičíky. V blízkosti upevnenia bičíkov je prítomná stigma (červená očná škvrna) citlivá na svetlo. Je tvorená kvapôčkami tukov s rozpustenými karotenoidmi. V bunke môžu byť prítomné pulzujúce vakuoly. Bunka je chránená pelikulou.

Zdroj: http://www.fortunecity.com/greenfield/eco/813/fotorreceptor_no_flagelo.gif

euglena zelená

 

 

  • meňavkovitý typ – améboidný (chrysamoeba)

 

Vytvára panôžky, pomocou ktorých sa pohybuje a prijíma potravu. Nie je vytvorená bunková stena.

Zdroj: http://www.glerl.noaa.gov/seagrant/GLWL/Algae/Chrysophyta/Images/Rhizochrysis1.jpg

chrysamoeba

 

b) nepohyblivý:

  • kokálny typ - bunkový (chlorela)

Bunka je chránená bunkovou stenou. V bunke nie sú prítomné pulzujúce vakuoly, ale vyskytuje sa pyrenoid (bielkovinové teleso často obalené škrobom).

 

2. mnohobunkový

  • vlaknitý typ - trichálny (chetofóra, drobnozrnko, kaderavka)

Bunky vytvárajú jednoradové vlákno, rozkonárené alebo nerozkonárené. Všetky bunky sú rovnaké až na bazálnu, pomocou ktorej je vlákno prichytené k podkladu. V každej bunke 1 jadro a 1 chloroplast.

Zdroj: http://www.sharkan.net/images/rostliny/rasy/chaetophora_pisum_01.jpg

chetofóra

 

  • rúrkovitý typ - sifonálny (halimeda)

Má tvar veľkých vláknitých alebo guľovitých útvarov. Stielka je tvorená bunkami bez priečnych priehradok, čím vzniká mnohojadrová cytoplazma.

  • sifonokladiový typ (žabí vlas)

Jednotlivé bunky vlákna majú viac jadier.

Zdroj: http://pkukmweb.ukm.my/~ahmad/kuliah/kripto/nota/kkripto_files/image249.jpg

žabí vlas

  • pletivový typ (chary)

 

Najdokonalejší typ. Stielka je diferencovaná na:

  • palístky (fyloidy)
  • pabyľku (cauloid)
  • pakorienky (rhizoidy) – prichytné vlákna, nahrádzajúce funkciu koreňov

 

Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/index.php?cat=3&file=nizsie#charophyceae

 

Nižšie rastliny sa rozmnožujú nepohlavne – mitózou (najmä jednobunkové riasy), tvorbou výtrusov – spór, alebo vegetívne – fragmentáciou (rozpadom vlákien). Pri pohlavnom rozmnožovaní dochádza k splývaniu gamét.

  • izogamia – splývanie 2 pohyblivých gamét rovnakého tvaru a veľkosti
  • anizogamia – splývanie 2 pohyblivých gamét rôzneho tvaru a veľkosti
  • oogamia – splývanie väčšej nepohyblivej gaméty s menšou pohyblivou gamétou

Pre nižšie rastliny je typické striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie - rodozmeny (metagenézy). Tá môže byť rovnakotvará (izomorfná) alebo rôznotvárna (heteromorfná).

 

Izomorfná rodozmena sa pozoruje u riasy žabí vlas. Pohlavná generácia – gametofyt, ktorá vytvára pohlavné orgány sa morfologicky neodlišuje od nepohlavnej generácie – sporofytu, ktorá vytvára výtrusnice.

 

 

Význam rias v posledných desaťročiach narastá. Vďaka schopnosti fotosyntetizovať patria riasy k primárnym producentom a predstavujú základný článok v potravových vzťahoch vodných ekosystémoch. Spolu s vyššími rastlinami sa podieľajú na produkcii kyslíka a slúžia aj ako úkryt.

Vedci zistili, že obsahujú veľa vitamínov, minerálov, aminokyselín, chlorofylu i iných látok vo vyššej miere ako suchozemské rastliny. Ukazujú sa aj ako bohatý zdroj bielkovín, napr. pre kozmonautov (chlorela). Iné druhy sa konzumujú ako šalát (morský šalát). Vyrábajú sa z nich potravové doplnky a pridávajú sa aj do kozmetických výrobkov. Niektoré majú horninotvorný význam alebo slúžia ako zdroj látok, ktoré sa využívajú v potravinárstve (agar) a medicíne (karagén). Odumreté chaluhy sa využívajú ako palivo, hnojivo a tiež ako dôležitá surovina pre výrobu sódy a jódu.

Medzi najvýznamnejšie oddelenia rias patria:

1. oddelenie: ĆERVENÉ RIASY (RHODOPHYTA)

2. oddelenie: RÔZNOBIČÍKATÉ RIASY (HETEROKONTOPHYTA)

3. oddelenie: ČERVENOOČKÁ (EUGLENOPHYTA)

4. oddelenie: ZELENÉ RIASY (CHLOROPHYTA)

 

 

Zopakujte si:

1. Čo tvorí telo nižších rastlín?

2. Ktoré typy stielok sú charakteristické pre jednobunkové a mnohobunkové riasy?

3. Pre ktorý typ stielky je charakteristická stigma?

4. Čím sa odlišuje vláknitý typ stielky od rúrkovitého?

5. Na ktoré časti je diferencovaný pletivový typ?

6. Ktoré spôsoby rozmnožovania sú charakteristické pre nižšie rastliny?

7. Vymenujte jednotlivé oddelenia rias.

Použitá literatúra:

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 2. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 2000. 87 s. ISBN: 80-08-03095-X

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5