Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská
Rastlinné pletivá
Rastlinné pletivá sú súbory buniek tvarovo prispôsobených na vykonávanie určitej funkcie. Jednotlivé bunky pletiva komunikujú kanálikmi prechádzajúcimi bunkovými stenami - plazmodezmami. Odbor zaoberajúci sa štúdiom rastlinných pletív alebo živočíšnych tkanív sa nazýva histológia.
Klasifikácia pletív:
1. Podľa pôvodu (vzniku):
a) pravé pletivá – vznikli opakovaným delením bunky a dcérske bunky zostávajú trvalo spojené
b) nepravé pletivá – vznikli nahromadením a neskorším zrastom pôvodne voľných buniek. Príkladom je plektenchým, ktorý vytvára plodnice húb i stielky lišajníkov.
2. Podľa tvaru buniek a zhrubnutia bunkovej steny:
a) parenchým - je tvorený tenkostennými bunkami oválneho tvaru, preto je medzi nimi veľké množstvo medzibunkových (intercelulárnych) priestorov. Parenchymatické bunky sú v rastlinnom tele pomerne hojne rozšírené, tvoria stržeň i podstatnú časť vnútra zásobných orgánov (dužinu).
Špeciálnym príkladom parenchýmu je aerenchým – prevzdušňovacie pletivo vodných rastlín, vyplnené vzduchom.
b) kolenchým - tvoria ho bunky s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou. Intercelulárne priestory sa medzi bunkami nenachádzajú. Ak sa zhrubnutie nachádza na rohoch, hovoríme o rohovom kolenchýme (napr. stopky plodov i listové stopky). Doskový (radový) kolenchým má zhrubnutie na protiľahlých hranách buniek. Tento typ kolenchýmu sa nachádza na hranách stoniek tekvice, uhorky i hluchavky.
c) sklerenchým - tvoria ho bunky s rovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou, preto sa komunikácia buniek deje prostredníctvom plazmodeziem. Obyčajne vnútorný obsah bunky odumiera. V dužine hrušky, ale aj kôstkach marhúľ, sliviek sa nachádzajú zhluky sklerenchymatických buniek - sklereidy – „kamenné bunky“. Naopak v podobe dlhých buniek tvoria sklerenchýmatické vlákna mechanické pošvy listov jednoklíčnolistových rastlín (obilniny, kukurica, bambus). Tie spôsobujú ich ostré okraje, ktorými sa na trávach porežeme. Získavanie sklerenchymatických vláken malo väčší význam v minulosti, keď sa vyčesávaním ľanu oddeľovali ľanové vlákna.
Úloha sklerenchýmu a kolenchýmu je najmä mechanická, preto sa tieto typy pletív označujú ako mechanické pletivá.
d) prozenchým – bunky sú jednosmerne predĺžené so šikmými priečnymi bunkovými stenami bez intercelulár. Prozenchým sa nachádza v cievnych zväzkoch.
3. Podľa funkcie:
a) delivé pletivá – meristémy – sú tvorené z tenkostenných parenchymatických buniek, ktoré majú schopnosť deliť sa, a tým zabezpečujú rast rastlín. Podľa zachovania schopnosti deliť sa rozlišujeme:
- pôvodný meristém (protomeristém) – je lokalizovaný v rastovom vrchole stonky, koreňa a rastových zónach listu. Niektoré druhy rastlín však majú v rastovom vrchole iba 1 delivú bunku tzv. iniciálu.
- primárny meristém – vzniká z protomeristému a to postupnou stratou schopnosti buniek deliť sa, ktoré sa takto diferencujú do trvácich pletív.
- sekundárny (druhotný) meristém – predstavujú ho bunky trvácich pletív, ktoré opätovne nadobúdajú schopnosť deliť sa. Produkované bunky sa oddeľujú obojstranne. Tu patrí:
- kambium – u drevín vytvára sekundárne drevo a sekundárne lyko
- felogén – produkuje korok a zelenú kôru
b) trváce pletivá – sú tvorené z buniek špecializovaných na určité funkcie, ktoré sa už ďalej nedelia. Patria sem:
- krycie pletivá
- vodivé pletivá
- základné pletivá
.gif)
Zopakujte si:
1. Aký je rozdiel medzi pravými a nepravými pletivami?
2. Aký je rozdiel medzi kolenchýmom a sklerenchýmom?
3. Aký je rozdiel medzi primárnym a sekundárnym meristémom?
4. Aký je rozdiel medzi meristémom a trvácim pletivom?
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8
Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5