Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská
Sú nebunkové organizmy, viditeľné len elektrónovým mikroskopom. Ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí 15 – 300 nm. Často krát sú definované ako molekulárne vnútrobunkové parazity na genetickej úrovni. Ich život je viazaný na konkrétneho hostiteľa, pretože samy nie sú schopné zabezpečiť si všetky životné funkcie. Nemajú vlastný proteosyntetický (ribozómy, a t-RNA) a metabolický aparát (enzýmy umožňujúce látkovú premenu), bez hostiteľskej bunky nie sú schopné rásť a deliť sa. Ich latinské označenie v preklade znamená – akékoľvek faktory schopné vyvolávať infekčné ochorenia.
Pod ich objav sa v roku 1892 podpísal D. I. Ivanovskij, ktorý zistil, že extrakt z chorých tabakových listov aj po prechode cez bakteriologické filtre opätovne vyvolával infikovanie zdravých rastlín. Tento objav poukázal na to, že musia existovať ešte menšie ako jednobunkové organizmy, ktoré by sa na filtri zachytili.
Virión je stavebná častica vírusu (infekčná častica). Zásadne sa odlišuje od bunky.
Obsahuje:
1) jednu alebo viac molekúl nukleovej kyseliny. Na rozdiel od bunkových organizmov je to vždy iba jeden druh nukleovej kyseliny, buď RNA alebo DNA molekula. Počet génov vírusu je rôzny, u najmenších vírusov 3 u niektorých 300.
2) kapsida - bielkovinový obal chrániaci genetický materiál vírusu. Niekedy je členený na menšie stavebné jednotky – kapsoméry. Kapsida sprostredkúva naviazanie vírusu na membránu hostiteľskej bunky a môže obsahovať enzýmy umožňujúce začatie reprodukcie vírusu.
3) u niektorých vírusov je okolo kapsidy vytvorený lipoidový (lipoproteínový) obal.
Tvary vírusov:
- guľovitý ( vírus chrípky)
- tyčinkovitý (vírus tabakovej mozaiky)
- tvar mnohostenov
- bakteriofág – vírus baktérií so špecifickou stavbou
Hlavička obsahuje genetický materiál. Ten je chránený bielkovinovou kapsidou. Z hlavičky vystupuje bičík s tenkým kanálikom v jeho vnútri. Ním prechádza nukleová kyselina po infikovaní do bunky baktérie. Bičík je zakončený doštičkou, z ktorej vyrastajú tŕne a príchytné vlákna. Obidve štruktúry umožňujú absorpciu bakteriofága na povrch baktérie.
Rozmnožovací cyklus vírusov:
1. Absorpcia – prichytenie vírusu na povrchu bunky
2. Penetrácia – preniknutie celého vírusu do bunky alebo vstreknutie iba jeho nukleovej kyseliny (pri bakteriofágoch). Vírusy najčastejšie prenikajú pinocytózou. Známe vírusové infekcie (napr. chrípka) sa šíria kvapôčkovou infekciou.
Najčastejším vstupom do tela sú sliznice dýchacej a tráviacej sústavy a porušená pokožka. Vstup vírusu do organizmu a jeho následné poškodenie sa označuje ako viróza. V mieste napadnutia vírusu vzniká ložisko infekcie, odtiaľ sa nákaza šíri ďalej (cievnymi zväzkami rastlín, krvou, lymfou...)
3. Namnoženie viriónov - ak sa do bunky dostane celý vírus, bunka rozloží jeho bielkovinovú kapsidu ako cudzorodú bielkovinu. Tým nastane obnaženie nukleovej kyseliny vírusu, ktorá sa replikuje a môže vytvoriť veľké množstvo kópií. Po replikácií nukleovej kyseliny nastane tvorba bielkovinovej kapsidy. Bielkoviny pre jej stavbu sa tvoria na ribozómoch hostiteľskej bunky.
Niekedy vírus a jeho genóm pretrváva v bunke bez toho, aby sa množil. Hovoríme o perzistencii vírusu. Naopak ak sa vírusová genetická informácia včlení do chromozómu hostiteľskej bunky, pri každom delení bunky je následne odovzdávaná do dcérskych buniek ako provírus. Tento jav označujeme lyzogémia alebo virogénia.
4. Uvoľnenie viriónov – bez zániku hostiteľskej bunky ale najčastejšie s rozpadom (lýzou) hostiteľskej bunky.
 |
Bakteriofág sa viaže na bunkovú stenu baktérie. |
|
|
Nukleová kyselina bakteriofága sa včleňuje do jadra baktérie. |
|
|
Nastáva namnoženie genetického materiálu bakteriofága. |
|
|
Pokračuje produkcia komponentov bakteriofága. |
|
|
Uvoľnenie bakteriofágov z bunky. |
Rozmnožovací cyklus vírusov
Klasifikácia vírusov:
1. podľa typu nukleovej kyseliny
a) DNA vírusy
b) RNA vírusy
2. podľa hostiteľa
a) prokaryotické vírusy
- bakteriofágy – vírusy baktérií
- cyanofágy – vírusy siníc
b) fytovírusy (rastlinné vírusy) - príznaky napadnutia: deformácia a odumieranie rastlinných orgánov, chloróza listov, často sa šíria hmyzom
- vírus zemiakovej mozaiky (najväčší)
- vírus tabakovej mozaiky
- vírus kučeravosti tabaku
c) zoovírusy (živočíšne vírusy)
- vírus vtáčej chrípky H5N1
- vírus moru hydiny
- vírus kliešťovej encefalitídy – prenáša kliešť, poškodenie centrálnej nervovej sústavy
Zoonózy – virózy prenosné zo živočíchov na človeka
- vírus besnoty – prenáša infikovaná šelma, so slinami zvieraťa prenikajú virióny do krvného obehu obete, poškodzujú centrálnu nervovú sústavu, bolesť hlavy, krku, slinenie, kŕče svalstva, prenosné na človeka. Mení sa správanie nakazeného zvieraťa, plaché voľne žijúce zvieratá sa stávajú krotkými a prichádzajú do blízkosti obydlí. Očkovaciu látku proti besnote pripravil L. Paster.
- vírus krívačky, vírus slintačky – ochorenie hovädzieho dobytka a prasiat, prenosné na človeka
Všetky vyššie uvedené zoovírusy sú RNA vírusy!
Známe vírusové ochorenia človeka
Ak sa vírusové ochorenie rozšíri v určitej oblasti hovoríme o epidémii, ak prekročí svetadiely hovoríme o pandémii. Vírusové ochorenie sa nelieči antibiotikami, ale antivirotikami. Po prekonaní niektorých vírusových infekcií zostáva človeku doživotná imunita.
a) RNA vírusové ochorenia:
- chrípka (influenza) – typ A, B, C, akútne infekčné ochorenie dýchacích ciest, antigén ľahko vytvára nové antigénne varianty, bunky voči nim nie sú imúnne
- detská obrna (poliomyelitída) – akútne zasiahnutie centrálnej nervovej sústavy, ochrnutie, najmenší vírus
- rubeola – vyrážky, horúčka, zdurenie lymfatických uzlín
- mumps (zápal príušných žliaz)– vírusové postihnutie príušných žliaz, môžu byť napadnuté aj ostatné žľazy s vnútornou sekréciou, vysoké teploty, doživotná imunita
- osýpky – svrbiace vyrážky na koži, doživotná imunita
- AIDS (syndróm zlyhania imunity) – vírus HIV ničí T – lymfocyty, strata imunity
b) DNA vírusové ochorenia:
- herpes simplex (opar) - mokvavé mechúriky na koži, najčastejšie pery, vírus zostáva v tele ako provírus
- ovčie kiahne – horúčkovité ochorenie, typické pľuzgieriky
- bradavice – kožné výrastky
- hepatitída B – infekčný zápal pečene = žltačka
- mononukleóza – vírus Epstein – Barrovej, napadnutie lymfatickej sústavy, poškodenie imunity
Mnohé vírusové ochorenia vyžadujú izoláciu pacienta pre obmedzenie šírenia nákazy. Proti niektorým infekčný vírusovým ochoreniam je povinné zákonné očkovanie (napr.: záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna).
Samostatné skupiny vírusov:
- onkogénne vírusy (onkovírusy) – spôsobujú neregulované delenie buniek
- retrovírusy – schopné zmeniť nukleovú kyselinu hostiteľskej bunky včlením svojej genetickej informácie. Pretrvávajú ako provírusy.
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8
Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5
Hančová, H., Vlková, M.: Biológie v kocke I. 1. vyd. Havlíčkův Brod : FRAGMENT. 112 s. ISBN 80-7200-059-4
.