Každý podnik potrebuje na zabezpečenie svojej činnosti majetok, ktorý pôsobí v transformačnom procese dlhodobo, t.j. počas viacerých časových období – napríklad budovy, stroje, zariadenia, dopravné prostriedky a podobne. Spôsob, akým každý podnik získava dlhodobý majetok sa nazýva obstarávanie dlhodobého majetku, alebo tiež aj investičnou činnosťou. Pred samotným obstaraním dlhodobého majetku je potrebné zvážiť, ako si tento majetok obstarať.
Spôsoby obstarania dlhodobého majetku:
1. obstarávanie dlhodobého majetku kúpou – dodávateľským spôsobom
2. obstarávanie dlhodobého majetku vlastnou činnosťou
3. obstarávanie dlhodobého majetku bezplatným prevodom – darovaním
4. obstarávanie preradením z osobného užívania do podnikania
5. obstarávanie na základe zmluvy o kúpe najatej veci – finančný lízing
Obstarávanie dlhodobého majetku kúpou – dodávateľským spôsobom – je najčastejším spôsobom obstarávania dlhodobého majetku za úhradu, často sa označuje ako dodávateľský spôsob (dodávateľská forma). Dlhodobý majetok možno obstarať:
a) jednorázovo – naraz
b) postupne – náklady vznikajú postupne. Náklady, ktoré takto vznikajú od začiatku obstarávania až po zaradenie majetku do používania sa označujú ako nedokončené nehmotné a hmotné investície. Nedokončené nehmotné a hmotné investície sú všetky náklady súvisiace s obstaraním dlhodobého nehmotného a hmotného majetku od začiatku obstarávania do termínu jeho zaradenia do používania.
Obstarávanie dlhodobého majetku je možné po dohode s dodávateľom hradiť aj formou preddavkov. Investícia sa stáva dlhodobým majetkom až po dokončení. Prevod investície z obstarania na dlhodobý majetok sa uskutočňuje formou uvedenia do používania. Pod uvedením do používania rozumieme zabezpečenie všetkých technických funkcií potrebných na používanie a zároveň splnenie všetkých právnych predpisov – bezpečnostných, ekologických i hygienických. Pri uvedení dlhodobého majetku do používania sa vystavuje protokol o zaradení dlhodobého majetku do používania.
Obstarávania dlhodobého majetku vlastnou činnosťou – niekedy je pre podnik výhodné, ak si nehmotný či hmotný dlhodobý majetok obstaráva vlastnou činnosťou (vo vlastnej réžii), napríklad ak si stavebná firma postaví novú budovu. Pri tomto spôsobe obstarania vznikajú v podniku rôzne náklady. Zaradenie dlhodobého majetku do používania vytvoreného vlastnou činnosťou sa nazýva aktivovanie dlhodobého majetku.
Obstarávanie dlhodobého majetku bezplatným prevodom – darovaním – pri tomto spôsobe obstarania majetku nevznikajú v podniku bežné náklady na obstarávanie, ale môžu vzniknúť náklady súvisiace s uvedením do používania, napríklad pri montáži či inštalácii darovaného majetku, resp. náklady súvisiace s daňovou povinnosťou – daň z darovania a pod.
Obstarávanie preradením z osobného užívania do podnikania – tento spôsob obstarávania majetku je využívaný v prípade individuálneho podnikateľa. Podnikateľ môže svoj osobný majetok, napríklad auto, počítač, mobil preradiť z osobného používania do používania podniku na účely podnikania.
Obstarávania na základe zmluvy o kúpe najatej veci – finančný lízing – ide o spôsob obstarania majetku formou postupných splátok, pričom nájomca používa prenajatý dlhodobý majetok počas doby dohodnutej v zmluve, za čo platí lízingové splátky. V lízingovej zmluve sa môžu prenajímateľ a nájomca dohodnúť, že po splatení splátok a skončení prenájmu zostane majetok nájomcovi. Nájomca po skončení prenájmu odkúpi dlhodobý majetok za cenu dohodnutú v zmluve a stáva sa tak jeho majiteľom.
Financovanie obstarávania dlhodobého majetku
Pod financovaním rozumieme proces získavania zdrojov – kapitálu.
Zdroje financovania podľa vlastníctva:
a) vlastné (vlastný kapitál) – napr. základné imanie, zisk
b) cudzie (cudzí kapitál) – napr. úvery, záväzky
Zdroje financovania podľa spôsobov získavania (zdrojov plynutia):
a) interné – vnútorné (podnikové) zdroje, sú výsledkom podnikateľskej činnosť (zisk bežného roka a predchádzajúcich rokov, odpisy, ostatné interné zdroje),
b) externé – podnik získava z vonkajšieho okolia, nie sú výsledkom jeho podnikateľskej činnosti – úvery, záväzky, dotácie, osobitné formy financovania.
Oceňovanie dlhodobého majetku
Majetok podniku má nielen svoju fyzickú (naturálnu) podobu ale aj peňažné (hodnotovú) podobu. Podmienkou prevodu naturálnej podoby dlhodobého majetku do peňažnej podoby je jeho oceňovanie.
Oceňovanie dlhodobého majetku je vyjadrenie jeho hodnoty v eurách, čiže cenách. Pri oceňovaní dlhodobého majetku sa používajú tieto druhy cien:
1. Vstupná cena
a) obstarávacia cena
b) cena obstarania
c) reprodukčná obstarávacia cena
d) vlastné náklady
2. Zostatková cena
Vstupná cena – je celková cena dlhodobého majetku, z ktorej sa pri odpisovanom dlhodobom majetku uskutočňujú odpisy.
Obstarávacia cena – je cena, za ktorú sa majetok obstaral, vrátane nákladov spojených s jeho obstaraním, napríklad prepravné, montáž.
Cena obstarania – je cena za ktorú sa majetok obstaral bez nákladov spojených s jeho obstaraním.
Reprodukčná obstarávacia cena – je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď potrebujeme túto cenu poznať, obyčajne vtedy, keď sa o majetku účtuje. Môže sa stanoviť napríklad porovnávaním s rovnakým alebo podobným druhom majetku, najčastejšie ju však stanovuje znalec. Reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok:
- darovaný hmotný a nehmotný dlhodobý majetok,
- nehmotný dlhodobý majetok vytvorený vlastnou činnosťou, ak je reprodukčná obstarávacia cena nižšia ako vlastné náklady,
- hmotný dlhodobý majetok nadobudnutý bezplatne na základe zmluvy o kúpe najatej veci – tzv. finančný lízing,
- novozistený nehmotný a hmotný dlhodobý majetok, ktorý nie je doteraz zachytený v účtovníctve – napríklad inventarizačný prebytok.
Vlastné náklady – používajú sa na ocenenie dlhodobého majetku vytvoreného vlastnou činnosťou. Tvoria ich všetky priame náklady, ktoré sa vzťahujú na vyrobený majetok (napríklad materiál použitý pri výrobe) a nepriame náklady bezprostredne súvisiace s vytvorením dlhodobého hmotného a nehmotného majetku (napríklad doprava, spotreba elektrickej energie).
Zostatková cena – je rozdiel medzi vstupnou cenou dlhodobého majetku a celkovou výškou odpisov – t.j. oprávok vytvorených k určitému dátumu.
Zvýšená vstupná cena – vstupná cena zvýšená o technické zhodnotenie dlhodobého majetku v druhom roku a ďalších rokoch jej používania.
Technické zhodnotenie predstavuje výdavky na stavebné úpravy, rekonštrukciu a modernizáciu majetku, prípadne na dokončenie prístavby alebo nadstavby.
Kontrolné otázky:
1. Aké spôsoby obstarania dlhodobého majetku poznáte?
2. Aký je najčastejší spôsob obstarania dlhodobého majetku, vysvetlite ho.
3. Vysvetlite podstatu finančného lízingu.
4. Vysvetlite zdroje financovania dlhodobého majetku podľa zdrojov vlastníctva a podľa zdrojov plynutia?
5. Čo rozumiete pod oceňovaním dlhodobého majetku?
6. Akými druhmi cien možno oceniť dlhodobý majetok?
7. Aký je rozdiel medzi obstarávacou cenou a cenou obstarania?
8. Vysvetlite podstatu zostatkovej ceny?
Použitá literatúra:
1. Ing. Ondrej Mokos a kol.: Ekonomika pre 1. ročník študij. odboru TIS, , EXPOL PEDAGOGIKA, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-8091-120-1
2. Miroslava Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študij. odbory výrobného a nevýrob. zamernia, SPN, prvé vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8
3. R. Šlosár, A. Šlosárová: Účtovníctvo pre 2. Ročník OA, šieste prepracované vydanie, 2005, ISBN 80-8078-050-1