Vypracovala: Juráková Beata
Vznik Československej republiky umožnil Slovákom nepoznaný kultúrny rozvoj. Začali sa rozvíjať všetky druhy umenia, národnokultúrne tradície a používanie slovenského jazyka, ktoré boli pod vplyvom silnej maďarizácie zatlačené do úzadia.
Matica slovenská (MS)
Jej činnosť bola obnovená vo februári 1919 v Martine a stala sa symbolom národnej samobytnosti a hrdosti. Svoju činnosť rozvíjala pomocou miestnych organizácií po celom Slovensku. Hlavné činnosti MS:
- vydávanie kníh a časopisov
- zakladanie knižníc
- organizovanie ochotníckych divadiel, výstav, prednášok a spevokolov.
Po vzniku Univerzity J.A.Komenského ( Bratislava, 1919) sa zintenzívnil kultúrny a vedecký život v Bratislave. Vznikli tu spolky, ktoré vydávali literárno-spoločenské časopisy: Slovenské pohľady, Elán, Prúdy, Kultúra, DAV a iné.
V roku 1921 vznikla Umelecká beseda slovenská – umelecký spolok združujúci a podporujúci umelcov Slovenska. Mala literárny, výtvarný a hudobný odbor. Jej predsedom sa stal architekt Dušan Jurkovič (autor Štefánikovej mohyly na Bradle).
Vychádzali desiatky pôvodných slovenských literárnych diel. Slovenskí spisovatelia sa delili do viacerých skupín - nadrealizmus, katolícka moderna, DAV-isti, naturisti, humanisti, literárni kritici a historici, dramatici či spisovatelia píšuci zo zahraničia. Najznámejší autori boli Ján Smrek a Milo Urban.
Slovenské národné divadlo
Bolo založené v roku 1920 v Bratislave. Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo až v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského - Hriech a V službe. Prevažná časť repertoáru bola uvádzaná v češtine, pretože nebolo dosť slovenských hier, prekladov, hercov či spevákov. Prví slovenskí profesionálni herci - Andrej Bagar, Ján Borodáč a Oľga Borodáčová-Országhová, Jozef Kello a Gašpar Arbét vytvorili jadro Propagačného činoherného súboru SND. Slovenská činohra vznikla v roku 1932.
Výtvarné umenie
Vychádzalo z domácich zdrojov, ale úspechy dosiahlo aj v zahraničí. Najviac cenené sú diela:
M. Benku
M.A. Bazovského
Ľ. Fullu
M.Galandu
Architektúru reprezentovali Dušan Jurkovič a Fridrich Weinwurm .
Filmová tvorba
Karol Plicka
Hudobný folklorista, zberateľ ľudových piesní, fotograf, kameraman, filmový režisér
V r. 1923 – 1938 pôsobil v MS. Zozbieral slovenské ľudové piesne (asi 25 tisíc melódií), zakladal dedinské folklórne skupiny, zaslúžil sa o scénickú prezentáciu folklóru (Národné hry v Martine r. 1926)...
vytvoril množstvo rázovitých fotografií Slovenska, jeho prírody a ľudu.
V MS vytvoril prvé slovenské filmy (Za slovenským ľudom, Po horách, po dolách a celovečerný zvukový film Zem spieva).
Prvý slovenský hraný film sa venoval Jurovi Jánošíkovi, najromantickejšej postave slovenskych povestí a poézie. Natočili ho bratia Siakeľovci s americko-slovenskou spoločnosťou a premiéru mal v roku 1921.
Druhú verziu fimu, podľa scenára K. Plicku, natočil režisér Martin Frič a do hlavnej úlohy obsadil Paľa Bielika, významného filmového herca a režiséra.
Hudba
Vážnu hudbu tvorili Ján Cikker a Eugen Suchoň, populárnymi spevákmi boli Gejza Dusík a Janko Blaho.
Slovenský rozhlas
3. augusta 1926 sa oznámením “Haló, tu Bratislava” začalo prvé pokusné vysielanie Slovenského rozhlasu. Záujem bol obrovský a rozhlas sa do nástupu televízie v 50tych rokoch stal najpopulárnejším masmédiom.
Úlohy:
1. Aký význam mala Matica slovenská?
2. Vymenuj slovenských umelcov medzivojnového obdobia.
3. Aké filmy vznikali v tomto období?
4. Kedy a kde začal vysielať Slovenský rozhlas?
Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
2. Ondrejka, K.: Slovensko – Človek a spoločnosť, Slovenská grafia, Bratislava 2000