Vypracovala: Juráková Beata
Ruská abeceda má 10 samohlások:

Samohlásky v ruštine delíme na prízvučné a neprízvučné.
Prízvučné samohlásky sa vyslovujú zreteľnejšie a jasnejšie a sú o niečo dlhšie ako neprízvučné, napr.: шкóла, тóлько, читáть.
Neprízvučné samohlásky sa vyslovujú slabšie a menej jasne a niektoré sa pri výslovnosti menia. V neprízvučných slabikách sa „a“- „o“ nerozlišujú – tzv. akanie. Vyslovujú sa:
-
v slabike tesne pred prízvukom a na začiatku slova ako slabšie ,,a“ – доклáд, моя, огорóд
-
v ostatných slabikách pred prízvukom a po prízvuku ako neurčitá hláska ,,a“ – написáть, головá дорóга
-
v jednoslabičných predložkách sa „o“ vyslovuje ako slabšie „a“ – о концéрте, oт брáта, по гóроду
-
v jednoslabičných slovách sa „o“ vyslovuje vždy ako „o“ – он, мой, вот.
Neprízvučné „е“ a „я“
sa vyslovujú tesne pred prízvukom ako hláska blízka k „i“ – tzv. ikanie – егó, тепéрь, сестрá.
Písmená „я“, „е“, „ё“ v prízvučnej polohe a „ю“ v neprízvučnej polohe sa čítajú:
-
na začiatku slova, po samohláske, po mäkkom a tvrdom znaku ako „ja“, „je“, „jo“, „ju“ – яблоня, ёлка, юг
-
po spoluhláskach označujú mäkkosť spoluhlásky a samy sa čítajú ako a, e, o, u – лес, тётю, дядя
-
slabiky жё, шё, щё, чё sa čítajú ako „žo“, „šo“, „ščo“, „čo“ – шёл, ещё, чёрный.
Písmeno „и“ sa číta:
-
na začiatku slova a po spoluhláskach ako „i“ – игрáть, им, их
-
po samohláske a mäkkom znaku ako „ji“ – стрóить, статьи
-
po ж, ш, ц ako „ы“ – жить, шить, цирк
-
po predložkách zakončených na tvrdú spoluhlásku, napr. и, из, oт ako „ы“, predložka a slovo sa čítajú dohromady – в игрé, от Ивáна.
V slovenskej výslovnosti nie je rozdiel medzi i – y. V ruštine je medzi и – ы vo výslovnosti veľký rozdiel, napr.: byť – biť быть – бить
myli – milý мыли – милый.
Úlohy:
-
Vymenujte 10 ruských samohlások.
-
Vysvetlite, čo je akanie a ikanie.
-
Ako čítame písmeno „и“?
Použitá literatúra:
-
Cícha, V. a kol.: Ruský jazyk pre 8. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1988
-
Svetlík, J. a kol.: Príručná gramatika ruského jazyka, SPN, Bratislava 1974