Artículos determinados e indeterminados (Určité a neurčité členy)

Vypracovala: Lenka Brhlíková

La forma

El uso

· Artículos determinados (určité členy) sa používajú:

1. Keď hovoríme o niečom známom alebo o niečom, čo chceme konkretizovať:

Dame el libro de español. (Daj mi knihu zo španielčiny.)

Pásame el azúcar. (Podaj mi cukor.)

2. V spojení s dňami v týždni a s hodinami:

Los lunes, a las siete, voy a las clases de pintura. (Pondelky o siedmej chodím na hodiny maľovania.)

3. Pred slovami señor, señora y señorita ak sa spomínajú v tretej osobe:

Buenos días, ¿está la señorita Romero? (Dobrý deň, je tu slečna Romerová?)

¡POZOR! ¡Señorita Romero!, ¿puede venir, por favor? (Slečna Romerová, môžete prísť prosím?)

4. Keď vravíme o jedinečných veciach:

La Luna, la Tierra, el Presidente, la vida

5. So slovesom gustar, a inými s podobným významom:

A mí me encantan los bailes. (Páčia sa mi tance.)

Yo prefiero los bailes nacionales. (Ja uprednostňujem národné tance.)

6. Abstraktné podstatné mená sa tiež zvyknú používať v spojení s určitými členmi:

La felicidad total no existe. (Totálne šťastie neexistuje.)

7. Môžeme povedať, že keď použijeme určitý člen, tak hovoríme o všetkom čo sa pod daným slovom dá vyrozumieť. Napr.:

Nos gusta la música. (Páči sa nám hudba.) – Vravíme o hudbe ako o celku.

8. To isté sa dá pozorovať na príklade s členom / bez člena:

Juan, saca el dinero del banco. (=todo el dinero que tenemos en el banco.)

Juan, saca dinero del banco. (=una parte no especificada del dinero que tenemos en el banco.)

· Artículos indeterminados sa používajú:

1. Keď sa o niečom zmieňujeme po prvýkrát:

Tienen unos muebles antiguos muy bonitos. ( Majú veľmi pekný starožitný nábytok.)

2. So slovesom haber:

Mira, ahí hay una pluma. ( Pozri, tam je pierko.)

3. Con nombres de profesión:

Conozco a una enfermera muy amable. ( Poznám jednu veľmi milú sestričku.)

4. Keď vravíme o všeobecne známych veciach, ktoré nechceme špecifikovať:

Este fin de semana voy a visitar unos amigos mios. ( Tento víkend idem navštíviť jednych mojich priateľov.)

Voy a comprar unas manzanas y unas perras. (Idem nejaké kúpiť jablká a hrušky.)

¡Ale tiež môžeme povedať: Voy a comprar manzanas y perras. ( Idem kúpiť jablká a hrušky.)

· Nepoužíva sa člen:

1. S názvami profesií:

Ella es periodista. (Ona je novinárka.)

Ale: Ella es periodista muy famosa. (Ona je veľmi slávna novinárka.)

2. S podstatnými menami, ktoré nemajú funkciu podmetu:

¿Tienes coche? (Máš auto?) Ella nunca come carne. ( Ona nikdy neje mäso.)

!Ale pozor! Comemos una carne buenísima en casa de Pepe. (Jeme výborné mäso u Pepeho doma.)

· Určité členy s vlastnými podstatnými menami:

1. Hlavným pravidlom je, že vlastné podst. mená sa nespájajú s členom, ale výnimočne niektoré názvy krajín, miest alebo náboženstiev nesú určitý člen:

La India, La Rioja, El Escorial, El Cairo

2. Taktiež používame určitý člen pred názvami riek, ulíc, vrchov, nížin, ostrovov, morí... keď sa spájajú s vlastným podstatným menom:

El río Manzanares pasa por Madrid. (Rieka Manzanares tečie cez Madrid.)

La calle San Benito es muy larga. (Ulica San Benito je veľmi dlhá.)

Člen sa používa aj ak vynecháme slová rieka, vrch, more...:

El Tajo pasa por Toledo. (Tajo tečie cez Toledo.)

Las Baleares están en el Mediterráneo. (Baleáre sú v Stredomorí.)

· Neutrálny člen LO

Mení na podstatné meno slovo, s ktorým sa spája. Používa sa:

1. Pred prídavným menom:

Lo importante es que tú seas feliz. (Dôležité je aby si ty bol šťastný.)

2. Pred príslovkou:

No sabes lo bien que está mi abuelo. (Nevieš aký dobrý je môj starý otec.)

3. V relatívnych vetách:

Piensa bien lo que dices. (Premysli si čo hovoríš.)

Úlohy na záver:

1. Doplň určitý alebo neurčitý člen:

Cristina tiene ..... pelo largo y ...ojos muy grandes. ¿Te gustaría ser .... bombero? Tengo .... problemas con ... coche. ¿ Qué llevas en esa bolsa? .... patatas.

2. Vyber správnu možnosť:

Lo / el que no entiendo es por qué te empeñas en estudiar. Lo / el mismo que lo /el año pasado. Nadie sabe qué es el/lo mejor en la vida.

Použitá literatúra:

Oľga Macíková, Ľudmila Mlýnková: Manual de Español Actual I

Jana Lenghardtová: Španielčina 1, 2