Ľudovít Štúr

Vypracovala: Juráková Beata

"Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje."

(Ňeopúšťajme sa! In: Slovenskje národňje novini, 1846, č. 57)

Najvýznamnejšia osobnosť národnobuditeľského obdobia 1. polovice 19. storočia, evanjelický vzdelanec, tvorca 2. spisovnej slovenčiny, vodca národného hnutia a básnik. Ovplyvnil celú generáciu slovenských vzdelancov, ktorí sa na jeho počesť pomenovali „štúrovci“.

Životopis v dátumoch:

1815 - 28.10. - narodil sa v dedine Uhrovec, neďaleko Bánoviec nad Bebravou

1827 - získal základné vzdelanie od svojho otca, učiteľa Samuele Štúra

1829 - štúdium na evanjelickom lýceu v Bratislave

1835 - prednáša na lýceu starším študentom dejiny Slovanov a ich literatúr, začiatok

spolupráce s Jozefom Miloslavom Hurbanom

- predseda Spoločnosti česko-slovenskej

1836 - pamätný výstup na Devín, kde zúčastnení štúrovci prijali staré slovanské mená

- Štúr prijal meno Velislav

1838 - vysokoškolské štúdium v nemeckom Halle

1840 - návrat do Bratislavy, zástupca prof. Palkoviča na evanjelickom lýceu

1843 - Ľ. Štúr, M. M. Hodža a J. M. Hurban sa dohodli na nutnosti uzákoniť 2. spisovnú slovenčinu

- zbavený funkcie zástupcu lýcea, odchod do Levoče

1845 - vydáva Slovenské národné noviny (vychádzali do júna 1848)

1847 - stal sa poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen

1848 - spoluautor Žiadostí slovenského národa, vyhlásených v kúpeľoch Ondrašová

- maďarská vláda vydáva zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu

- útek do Prahy, účasť na Slovanskom zjazde

- príchod do Viedne, kde s Hurbanom a Hodžom zakladajú Slovenskú národnú radu a pripravujú ozbrojené povstanie proti uhorskej vláde

- jesenná dobrovoľnícka výprava

1849 - zimná dobrovoľnícka výprava, po neúspechu sa Štúr utiahol k rodičom do Uhrovca

1851 - príchod do Modry, do rodiny brata Karola, po jeho smrti sa stáva opatrovníkom bratových detí

1855 - postrelil sa na poľovačke za Modrou

1856 - 12.1. zomiera v Modre na následky postrelenia

- 16.1. pohreb na cintoríne v Modre, kde je pochovaný dodnes.

Tvorba Ľudovíta Štúra

Začiatky Štúrovej tvorby tvorili básne - Óda na Hronku (1836) a Dumky večerní (1838).

Počas štúdií v Nemecku vzniklo dielo Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839. Potom nasledovali spisy kriticky naladené proti maďarskému útlaku Slovákov.

Prvé významné dielo bolo napísané v staročeštine a nieslo názov Starý a nový věk Slováků (1841).

Po uzákonení spisovnej slovenčiny (1843) napísal v roku 1846 dve diela:

Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, v ktorom vysvetlil potrebu spisovného jazyka a

Náuka reči slovenskej, v ktorom zostavil gramatiku slovenského jazyka. Podobne ako A.Bernolák zaviedol fonetický pravopis, podľa hesla - píš, ako hovoríš. Posledné dielo bola básnická zbierka Spevy a piesne (1853).

Myšlienka vydávať politické noviny pre Slovákov vznikla už po návrate Ľudovíta Štúra z vysokoškolských štúdií v Halle. V roku 1841 vypracoval plán novín a takmer štyri roky posielal žiadosti o povolenie novín. Kráľovská miestodržiteľská rada v Budíne nepovažovala slovenské politické noviny za potrebné a palatín žiadosť ignoroval. Až v roku 1845, keď sa Štúr obrátil priamo na panovníka Ferdinanda V., získal kladnú odpoveď.

1. augusta 1845 vyšlo prvé číslo novín so Štúrovým úvodníkom Čo chceme s novinami našimi. Okrem politických a ekonomických správ kritizovali neutešený sociálny stav, nevzdelanosť a alkoholizmus.

Noviny vychádzali dvakrát do týždňa, príloha Orol tatranský každý druhý týždeň. Ich náklad sa pohyboval v rozpätí 400 - 800 exemplárov.

Od novembra 1847 uverejňoval Štúr vo svojich novinách aktuálne informácie z rokovania snemu v Bratislave spolu so svojimi poslaneckými príspevkami. Vypuknutie revolúcie na jar 1848, ktoré prerušilo zasadanie snemu, urýchlilo aj zánik novín.

Posledné číslo vyšlo 9. júna 1848. Po dobrovoľníckych výpravách v rokoch 1848/49 stroskotali všetky Štúrove pokusy opäť vydávať vlastné politické noviny.

Obdobie 1848 - 1849

Roky 1848 -1849 boli pre Štúra a jeho spolupracovníkov Hurbana a Hodžu plné dramatických udalostí.

V máji 1848 sformulovali v liptovských kúpeľoch Ondrašová celoslovenský program - Žiadosti slovenského národa. Maďarská vláda ho nielenže neprijala, ale na všetkých troch vydala zatykač za vlastizradu. Zachránili sa útekom do Prahy, kde sa zúčastnili na Slovanskom zjazde. Z dôvodu vypuknutia revolúcie v Prahe museli odísť do Viedne. Tu 16. septembra 1848 sformovali najvyšší slovenský politický a vojenský orgán - Slovenskú národnú radu (SNR). Jej hlavnou úlohou bolo organizovať dobrovoľníkov na boj za národné požiadavky Slovákov.

SNR sa podarilo zorganizovať dve výpravy – jesennú (1848) a zimnú (1848/49). Hoci zimná výprava priniesla víťazstvo Slovákom, po porážke revolúcie získali iba niektoré jazykové práva. Tento neúspech a policajné prenasledovanie poznačili život a prácu Štúra, ktorému sa už nepodarilo nadviazať na predrevolučné úspechy.

Úlohy:

1. Vymenuj najdôležitejšie udalosti v živote Ľ. Štúra.

2. Ako sa volala Štúrova gramatika slovenského jazyka?

3. Kto boli najbližší druhovia Ľ. Štúra?

4. Čomu sa venovali Štúr. Hurban a Hodža v rokoch 1848/49?

Použitá literatúra:

1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000

2. Ruttkay, F.: Ľudovít Štúr 1815 - 1856, Obzor, Bratislava 1971

3. Hučko, J.: Život a dielo Ľudovíta Štúra, Osveta, Martin 1988