Poviedky Martina Kukučína II.

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

V Kukučínovej poviedkovej tvorbe sa postupne prehlbuje sociálny kriticizmus. Charaktery postáv sú budované už na analýze spoločenskej podstaty ľudských vzťahov. Vidíme to vo viacerých prózach tohto obdobia, ale najmä v poviedkach Keď báčik z Chochoľova umrie a Dies irae.

Humoristická poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie zachytáva úpadok zemianstva i jeho neschopnosť zasahovať do osudov vlastných i do osudov národa.

Podnikateľ Ondrej Tráva z  Kamenian stretol na jarmoku v Podhradí zemana Aduša Domanického z Domanovíc. Pán Aduš sa dá do reči s Ondrejom a spomenie mu báčika z Chochoľova. Keďže Ondrej báčika pozná uverí Adušovi, že má sto vriec jačmeňa. Tráva dá Adušovi peniaze pred svedkami ako zálohu s tým, že si po obilie príde na druhý deň. Pre iné povinnosti vyberie sa k Adušovi až po jarmoku v svätom Tomáši. Do Domaníc prišiel v noci. Prenocoval u mladých manželov Juráňovcov, ktorí ho upozornili na úpadok Adušovho majetku.

Aduš prevedie Ondreja po gazdovstve, všade je bieda. Kaštieľ a majetok je v dezolátnom stave, chlievy sú prázdne a Aduš býva v domčeku pre sluhov. No Domanický má na všetko vysvetlenie a dôvody. Keď prišla reč na jačmeň, vyhovorí sa, že keď Ondrej nedodržal dohovorený termín odviezol obilie k Weisovi. Bystrý sluha Adam, ktorého Aduš neplatí a najradšej by ho vyhodil, Ondrejovi poradí, aby si pýtal miesto peňazí jasene – stromy vysadené pri hroboch predkov.

Pri tejto požiadavke Aduš pocíti, že by už neokrádal len živých, ale aj mŕtvych. Uvedomil si , že nemôže takto ďalej žiť „Akési svetlo vkradlo sa mu do duše, osvetlilo jej neohraničenú pustotu, prázdnotu. Pán Aduš videl, poznal svoj obraz – zhrozil sa.“ Sľúbil Ondrejovi peniaze do týždňa vrátiť a aj ich vrátil. Po čase báčik z Chochoľova zomrel, ale chudobný. Aduš teda nezdedil žiaden majetok.

Kukučín v tejto poviedke formuloval myšlienku, že zemianstvo dohralo svoju úlohu v živote spoločnosti. Podľa neho je zemianstvo vrstva morálne i majetkovo rozložená. Nevidí pre zemanov perspektívu. Zachániť sa môžu len statočnou prácou. Autor konfrontuje svet upadajúceho zemianstva /Aduš Domanický/ a rodiaceho sa podnikania /Ondrej Tráva/ na slovenskej dedine. V poviedke sa zameral na prostredie zemianskej usadlosti.

Základné tendencie spoločenského vývinu doby / nástup kapitalizmu/ sa mu podarilo zachytiť konfrontáciou dvoch protikladných spoločenských typov / zeman – sedliak/ :

Aduš Domanický , upadajúci zeman, je rozkazovačný, hrdý a vyberavý. Navonok je pyšný   a vystupuje ako majetný zeman, no v skutočnosti jeho majetok upadá. Správa sa velikášsky, pre neho zostáva Ondrej Tráva len sedliakom. Vychvaľuje sa bohatstvom báčika z Chochoľova. Hovorí zoširoka a nezáväzne / veľa zbytočných rečí, nič nesplní/. Jeho charakter je tragický. Autor využíva na vykreslenie Adušovho charakteru paradox a iróniu.

Ondrej Tráva, podnikavý sedliak, je mlčanlivý, šikovný /vie svoj tovar ponúknuť/, dravý, bezohľadný v získavaní peňazí, schopný špekulovať pri zhŕňaní majetku / v sne vidí meniť sa ľudí na ovce, ktoré strihá a vlny pribúda/. Hovorí vecne, stručne a smeruje k cieľu. Nedrží sa jedného tovaru, ale sa prispôsobuje. Podľa ľudí je dobrý človek / každého víta s úsmevom, nazve ho bežným krstným menom, akoby ho poznal alebo si ho pomýlil s niekým z jeho rodiny/. Vie sa zaliečať ženám / je vdovec/. Kukučín touto postavou vytvoril nový typ postavy z  ľudu. Ondrej Tráva je sedliak, ktorý zanechal gazdovanie a pustil sa do obchodovania. Pochopil, že vývoj na slovenskej dedine ide novým smerom /podnikanie/.

Môžeme skonštatovať, že v poviedke nastal stret postavy z ľudu a zemianskeho sveta. 

Rozvinutejší typ Ondreja Trávu nachádzame v postave úžerníka starého Sýkoru z poviedky Dies irae / Dni hnevu/.

Pandúr Števko Straka prišiel do Lomnice za richtárom Janom Zimom so správou o šíriacej sa cholere. Jurko, syn starého Sýkoru, má rád richtárovu dcéru Evku. Richtárke Katrene a jej mužovi sa Jurko páči a súhlasia so sobášom. Klebetnica Durduľa upozorní richtárku na stretávanie sa jej muža s Masliačkou. Jano Zima chodil s Katrenou Masliačkou ešte ako slobodný mládenec. Nechal ju a zobral si bohatú jedináčku. Jeho žena Katrena žiarli na Masliačku až do chvíle, keď sa sama presvedčí o skutočnej príčine mužových návštev u nej. Richtár sa pre obecné veci zadĺžil, vypožičal si tajne peniaze od Masliačky. Tá na radu starého Sýkoru mu hrozí súdom. Dcéra Evka si všimne napäté vzťahy medzi rodičmi.

Po smrti Ondráša Hôrku Lomnicu zaradili medzi obce nakazené cholerou. Ľudia zomierajú.

Starý Sýkora odmieta návrat svojho staršieho syna Jana domov, presvedčený , že mu ukradol peniaze. Jano ho však prosí, aby sa mohol vrátiť domov. Peniaze mu neukradol, ale je ochotný mu ich dať. Sýkora zakáže svojmu mladšiemu synovi Jurkovi chodiť k richtárovcom, lebo richtárovi hrozí strata majetku. Jurko ho neposlúchne a otec ho vyhodí z domu. Prichýlia ho u richtárovcov. Tí ho opatrujú, aj keď ochorie na choleru. Oznámia to starému Sýkorovi. ten má však iné starosti. Krčmárovi Mojžišovi požičal peniaze. Ten ochorel na choleru           a zomrel. Sýkora prišiel o svoje peniaze. Zvyšné peniaze si ukryje do sypárne. Niekto ich však v noci ukradne.

Jurko chce, aby ho otec prišiel navštíviť. Starý Sýkora prichádza, ale obviní syna z krádeží peňazí. Jurko sa mu prihovára: „Keby sme boli v chudobe, neboli by sme žili tak ... Sťa cudzí! Vina boli peniaze. A z domu som musel vystúpiť – tiež len pre peniaze. Čo je na nich dobrého, keď toľko sa trpí pre ne! Ja si myslím, že peniaze sú vonkoncom nanič. Pre ne sa porobí najviac zlého na svete.“ Richtár a Sýkora hľadajú peniaze v každom dome, no nikde ich nenašli.

Doma v samote sa začalo ozývať Sýkorovo svedomie „Akej roboty sa chytíš zajtra, pozajtra   – keď už nie robiť peniaze ? Nevie sám. Nemá smer, nemá cieľ. Čo bolo jeho cieľom? Peniaze.“ Spoznáva, že žil zle. Má deti – nevenoval sa im, vyhnal ich z domu : „Čo si z nich chcel vychovať ? Takých ako ty. Aby slúžili mamone a nevedeli na konci života, na čo sú na svete.“ Ako otec dával do popredia hmotný blahobyt „ Honba za majetkom pripravuje otcov o čas, ktorý by mali venovať deťom.“ Rozbehne sa za svojím synom a ospravedlní sa mu. Chce, aby sa domov vrátil aj starší syn Jano. Zmieruje sa aj s richtárom.

Autor v poviedke nastolil problém doby : peniaze sa stávajú rozhodujúcim faktorom v živote spoločnosti a podmieňujú ľudské myslenie i konanie. V prostredí pohromy – epidémia cholery – teda rozvíja morálny problém peňazí a majetku, pričom ich vlastníka / starého Sýkoru / necháva odsudiť sa vlastnej rodine a celej dedine, pokým ho údery života /strata peňazí/ neprinavrátia späť k ľuďom.

Hlavnú postavu, starého Sýkoru, menia peniaze na úžerníka. Nepozná rodičovskú lásku        / viac ho zaujíma osud stratených peňazí, ako osud dvoch synov/, prirodzené ľudské city ani sústrasť s tragédiami / osudy ľudí v čase cholery/. Všetkého sa bojí, každý mu je podozrivý. Je odľud, človek neprístupný, lakomý a spurný. Sýkora prežíva vnútorný konflikt. Za cenu straty ilúzií / za peniaze je všetko/ prichádza na to, že peniaze nie sú všetko, čo ho privádza späť k synom, zmieri sa s dedinou a je schopný vnútornej obrody.

Kontrolné otázky

1. Aká je funkcia kontrastu pri zobrazovaní charakteru Aduša Domanického a Ondreja Trávu?

2. Aký spoločenský typ autor zobrazil v postave starého Sýkoru ?

3. Cez ktoré postavy Kukučín zobrazuje spoločenský proces v poviedkach Keď báčik

    z Chochoľova umrie a Dies irae ?

4. Čo bolo dôvodom zmeny správania sa Aduša Domanického a starého Sýkoru ?

5. Na aké spoločenské problémy sa Kukučín zameral v poviedkach ?

6. Aké charkteristické črty majú spoločné Ondrej Tráva a starý Sýkora, a v čom sa odlišujú ?

Použitá literatúra

1. Caltíková, M.: Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Enigma, 2003.

2. Kukučín, M.: Výber I.-II. Bratislava: Tatran, 1980.

3. Petrus,P. – Gažiová, A. – Tomčík, M. : Čítanka pre 2. ročník stredných škôl. Bratislava: SPN, 1985.