Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová
Druhá polovica 19. storočia priniesla množstvo prevratných objavov, ktoré prispeli k významným zmenám v jednotlivých výrobných odvetviach, a ktoré zásadne ovplyvnili spôsob života širokých vrstiev obyvateľstva ekonomicky vyspelých štátov. Predovšetkým vo výrobe železa a ocele prišlo k trom významným objavom, ktoré umožnili masovú výrobu kvalitnej a pomerne lacnej ocele, ktorá tak mohla nahradiť materiály dovtedy používané v strojárstve, stavebníctve, doprave či zbrojárstve. V r. 1855 si dal vynálezca Henry Bessemer patentovať nový spôsob výroby ocele v konvertore, ktorý bol neskôr po ňom pomenovaný bessemerizácia. Jej základným princípom bolo odstraňovanie nežiadúcich prímesí a nadbytočného uhlíka zo surového železa ichoxidáciouvzduchom, ktorý sa prefukoval cez taveninu. Prebiehajúce oxidačné reakcie uvoľňovali teplo a pomáhali udržať počas procesu surové železo v roztavenom stave. Ďalším prínosom bola plameňová Siemens-Martinova pec, patentovaná r. 1865, ktorá umožnila využiť pri výrobe železa starý železný odpad a zásaditá výmurovka vysokých pecí, patent Sidneyho Thomasa z r. 1878, ktorá umožňovala spracovanie železnej rudy s veľkým obsahom fosforu. Nové technológie sa uplatnili aj v spracúvaní farebných a ľahkých kovov, predovšetkým medi a hliníka, ktoré sa uplatnili pri zavádzaní elektrickej energie (meď) a stavbe vzducholodí a neskôr lietadiel (hliník).
Obrovský technologický pokrok priniesol mimoriadny nárast spotreb energie. Tradičné energetické zdroje, predovšetkým uhlie (z neho sa vyrábalo 90% všetkej energie), voda, plyn a nafta už nepostačovali na naplnenie rastúcich energetických potrieb, a tak sa všeobecným trendom druhe polovice 19. storočia stalo hľadanie nových zdrojov energie. Jedným z prirodzených zdrojov bola ropa. Jej obrovské a pomerne dostupné náleziská sa nachádzali v USA, kde sa jej moderná ťažba začala už v r. 1859. Ťažba ropy si vynútila stavbu železníc, ropovodov, dopravných lodí a podnietila tak rozvoj ťažkého priemyslu a vytvorenie pracovných možností pre tisícky prisťahovalcov z Európy.
Vrcholom hľadnia nových zdrojov energie však bolo ovládnutie elektriny. Vynález dynama na výrobu jednosmerného prúdu v r. 1869 Zenobom Grammom, skonštruovanie alternátora na ekonomickejšiu výrobu striedavého prúdu Nikolom Teslom r. 1887 a vynález transformátoru, ktorý umožnil prenos elektrickej energie na diaľku pomocou mnohonásobne zvýšeného napätia, všetky tieto objavy priniesli začiatok novej éry – veku elektriny, ktorý vystriedal vek pary. V r. 1879 Američan Thomas Alva Edison vyrobil na princípe rozžeraveného vlákna vo vákuovom prostredí prvú žiarovku, ktorá dokázala svietiť 13,5 hodiny. Elektrina sa stala všestranne využívaným zdrojom energie. Slúžila na osvetľovanie, v doprave, ako pohon strojov, v hutníctve no napríklad i v lekárstve (elektrická zubná vŕtačka). Začali vznikať prvé veľké elektrotechnické spoločnosti: v USA v r. 1886 Westinghouse Electric Co, 1892 General Electric Co., v Nemecku r. 1883 AEG a r. 1903 Siemens Schuckert, Holandsku r. 1891 Phillips, v Švajčiarsku v tom istom roku Brown-Boveri. V osemdesiatych rokoch 19. storočia sa už v niektorých veľkých mestách začali objavovať prvé električky.
Ďalším prevratným objavom bol vynález telefónu. Prvenstvo pri tomto vynáleze sa pripisuje americkému profesorovi Alexandrovi Grahamovi Bellovi, ktorý si r. 1876 dal patentovať prvý použiteľný telefón. Jeho vynález neskôr pridaním uhlíkového mikrofónu zdokonalil T.A.Edison. Bellova spoločnosť American Telephone and Telegraph Company si r. 1885 dala za cieľ prevádzkovať telefonické spojenie po celých USA. Podobným prevratom bola aj bezdrôtová telegrafia. Za jej vynálezcu sa považuje Talian Guglielmo Marconi, ktorý použil kombináciu vynálezu vysielača, prijímača a antény. Prvý prenos abecedy Samuela Morseho sa uskutočnil r. 1896 a v r. 1901 telegraf prvýkrát prekonal Atlantický oceán. Bezdrôtový telegraf okrem poštových služieb našiel rýchle uplatnenie v armáde a námorníctve.
Dôležité objavy na poli chémie viedli ku vzniku celých nových priemyselných odvetví. Významným prínosom bola práca ruského chemika Dmitrija Ivanoviča Mendelejeva, ktorý r. 1869 objavil periodický zákon prvkov a vytvoril periodickú sústavu prvkov. Poznanie štruktúry hmoty umožnilo využívanie všetkých druhov látok a ich vzájomné nahrádzanie. Začalo sa s výrobou syntetických látok, umelých farbív, riedidiel, hnojív, liekov, parfumov. Švédsky chemik Alfréd Nobel, ktorý sa dlhodobo venoval výskumu nitroglycerínu, zvlášť problematike bezpečnej výroby a manipulácie s ním (jeho mladší brat zahynul pri vybúchu nitroglycerínu v rodinnej továrni). R. 1888 sa mu podarilo vyrobiť dynamit – výbušninu, ktorá sa odpaľovala pomocou rozbušky a zápalnej šnúry, a s ktorou sa dalo bezpečne manipulovať. Úspech dynamitu bol obrovský a Nobel na ňom nesmierne zbohatol. Svoj majetok však v záveti vložil do fondu, z ktorého sa dodnes každoročne udeľuje Nobelova cena v oblasti vedeckých objavov, literárnej tvorby a zásluh o svetový mier. Dôležitým objavom v rozvoji jadrovej fyziky bol objav rádia Máriou Curie-Sklodowskou r. 1898. Prínosom pre rozvoj medicíny bol vynález röntgenového prístroja r. 1895 nemeckým fyzikom Wilhelmom Röntgenom.
Pokrok v hutníctve, strojárstve a chémii priniesol rozvoj zbrojárskeho priemyslu. Armády boli vybavené modernými ťažkými delami s drážkami v hlaviciach, ktoré im umožňovali dosiahnuť kadenciu desiatok striel za minútnu. Delá boli vybavené optickými zameriavaním. Nevyhnutnou výbavou sa stal guľomet. Armády disponovali obrnenými vojnovými loďami a od prelomu storočí sa začali experimenty s ponorkami a prvými vojenskými lietadlami.
V doprave si napriek objaveniu nových spôsobov pohonu udržala prvenstvo železnica. Železničná sieť sa rozrástla a zahustila už aj v menej priemyselne rozvinutých oblastiach. V námornej doprave sa vynález parnej turbíny uplatnil pri stavbe obrovských zaoceánskych parníkov. Experimenty s konštruovaním spaľovacieho motora napokon priniesli r. 1886 vynájdenie štvortaktného spaľovacieho motora Nemcom Gottliebom Daimlerom. Daimler svoj motor zabudoval do dvojmiestneho, kočiaru podobného vozidla a neskôr takýmto motorom vybavil aj bicykel. Začiatkom 90. rokov 19. storočia vynašiel ďalší Nemec Rudolf Diesel vznetový spaľovací motor, ktorý je dodnes jedným z najpoužívanejších spaľovacích motorov. Od r. 1891 vznikali továrne na výrobu automobilov a motocyklov: francúzsky Peugeot, Renault, taliansky Fiat, nemecký Daimler-Benz a v r. 1896 začal v USA výrobu budúci automobilový magnát Henry Ford. V Habsburskej monarchii sa s výrobou automobilov začalo v r. 1898. Ľudská snaha po ovládnutí neba sa na prelome storočí prejavila vynálezom riaditeľných vzducholodí. Na ich zdokonaľovaní sa pracovalo už od polovice 19. storočia, spočiatku boli poháňané parou, tú neskôr nahradil spaľovací motor. Najslávnejším konštruktérom vzducholodí sa stal nemecký gróf Ferdinand von Zepelin, ktorý svoju prvú vzducholoď skonštruoval v r. 1900. Vzducholode sa, predovšetkým v Nemecku, používali až do nacistickej éry, keď ich výrobu ukončila katastrofa vzducholde Hindenburg r. 1937. Vzducholode však mali jednu nevýhodu: ich plnenie výbušným vodíkom viedlo totiž ku častým katastrofám. Preto sa nakoniec vývoj vzdušnej dopravy priklonil na stranu lietadiel. V r. 1903 bratia Orwill a Wilbur Wrightovci uskutočnili prvý let s lietadlom Kitty Hawk, ktoré poháňal motor o 20 konských silách. 27. júla 1909 francúzsky pilot Louis Blériot preletel kanál La Manche za 37 minút na svojom lietadle Blériot XI. Jeho firma neskôr vyrábala lietadlá nasadzované do boja na strane Dohody v prvej svetovej vojne. Najväčší rozvoj lietadiel však nastal až po prvej svetovej vojne.
K ďalším vynálezom, bez ktorých si už dnes nevieme predstaviť život bol vynález fotografie, ktorá v poslednej tretine 19. storočia bola už rozšírenou súčasťou života širších vrstiev obyvateľstva. V r. 1895 francúzski bratia Lumiérovci predviedli v Paríži prvú projekciu nemých filmov. V r. 1887 si americký vynálezca nemeckého pôvodu Emile Berlinger nechal patentovať prvý gramofón. Významné bolo aj skonštruovanie šijacieho stroja Eliasom Howom a Isaacom Singerom na prelome 50. a 60. rokov 19. storočia a v tom istom období aj zostrojenie písacieho stroja, ktorý zachránil krachujúcu nemeckú zbrojovku Remington.
Otázky:
-
Ktoré vynálezy umožnili v druhej polovici 19. storočia výrobu kvalitnej a lacnej ocele?
-
Čo sa stalo novým zdrojom energie?
-
Kto sa považuje za vynálezcu telefónu?
-
Kto vynašiel dynamit?
-
Kto a kedy skonštruoval prvý štvortaktný motor?
-
Prečo používanie vzducholodí nahradili lietadlá?
-
Vymenuj aspoň tri vynálezy z obdobia vedecko-technologickej revolúcie, s ktorými sa stretávame v bežnom živote dodnes.
Zoznam použitej literatúry:
Kol.aut.: Dejepis pre 2. ročník gymnázia, SNP, Bratislava 1986
Kol.aut.: Dějiny evropské civilizace II, Paseka, Praha, 1996
Hečková, J;Marci, Ľ.;Slneková, V.;Nagy, Z.: Dejepis (pomôcka pre maturantov), Enigma, Nitra, 2007