Afrika

Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká

Fyzicko-geografické podmienky Afriky

Afrika je rozlohou druhým najväčším kontinentom. Vyznačuje sa malou horizontálnou a vertikálnou členitosťou. Rozkladá sa po obidvoch stranách rovníka a má takmer symetricky usporiadané podnebné, pôdne a vegetačné pásma.

Afrika má pomerne jednoduchú geologickú stavbu. Je súčasťou veľkej Africkej litosferickej dosky. Najväčšiu časť zaberá Africký štít, zložený z kryštalických hornín. V priebehu vývoja bol rozlámaný na kryhy, z ktorých vznikli rozsiahle panvy (Čadská, Konžská, Kalahari) a klenby. Pri hercínskom a alpínskom vrásnení sa k Africkému štítu pripojili vrásové pohoria – na severozápade Atlas a na juhu Kapské hory. V treťohorách pri silných tektonických pohyboch vznikli vo východnej Afrike priekopové prepadliny (rifty) a pohoria Východoafrickej náhornej plošiny. Pri sopečnej činnosti vznikli rozsiahle lávové plošiny (Etiópska vysočina) a osamelé sopečné kužele (Kilimandžáro).

V oblasti Atlasu sa vyskytujú nerastné suroviny: fosfáty, železná ruda, mangán, kobalt, olovo, zinok. Najväčšia koncentrácia surovín je v pásme na rozhraní strednej a južnej Afriky. Sú to veľké zásoby medi, chrómu, mangánu, zlata, uránu, platiny, azbestu, kobaltu, uhlia a diamantov. Okrajové časti štítu majú zásoby ropy a zemného plynu (severná Afrika), ropy, zemného plynu bauxitov, železnej rudy a mangánu (pobrežie Guinejského zálivu).

Afrika je po Ázii najvyššie položený svetadiel, stredná výška kontinentu je 750 m. Nadmorské výšky rastú od severu na juh, od Nízkej k Vysokej Afrike. Nízka Afrika zaberá severnú, západnú a strednú časť Afriky. Vypĺňajú ju roviny a plošiny Sahary, Sudánu a Konžskej panvy, okrajové pohoria Atlasu (Tubkal 4165 m) a Guinejská vysočina. Nížiny zaberajú len úzky pás pobrežia v celej Afrike.

Vysoká Afrika zaberá východnú a južnú časť Afriky, dosahuje oveľa vyššie nadmorské výšky a má členitý reliéf. Tvoria ho priekopové prepadliny – Východoafrická priekopová prepadlina, vysočiny – Etiópska vysočina s priemernou nadmorskou výškou 1800-2000 m, plošiny – Východoafrická náhorná plošina (Kilimandžáro 5895 m). Takmer celú južnú Afriku vypĺňa Kalahari s nadmorskou výškou 900-1000 m, na jej okraji sa dvíhajú stupňovité plošiny a pohoria – Dračie hory (3482 m) a najjužnejšie zasahujú Kapské hory.

Podnebie

Afrika je najteplejší a po Austrálii najsuchší svetadiel. Podnebie najvýraznejšie ovplyvňuje cirkulácia ovzdušia (pasáty, antipasáty), ale i nadmorská výška a morské prúdy (Kanársky, Benguelský a Mozambický). Takmer celá Afrika sa rozkladá v horúcom pásme, len na okrajoch zasahuje subtropické podnebné pásmo. Rozlišujeme štyri podnebné oblasti: rovníková, tropická vlhká, tropická suchá a subtropická.

Do rovníkovej oblasti patria územia po oboch stranách rovníka a pri pobreží Guinejského zálivu. Vyznačuje sa pomerne stálou ročnou teplotou a vysokými zrážkami rovnomerne rozloženými počas celého roka.

Tropická vlhká (pasátová oblasť) – striedajú sa obdobia dažďov a sucha. Oblasť bližšie k rovníku sa vyznačuje vyššími zrážkami (600-1500 mm) a priemernou teplotou 24-30°C, s dvoma krátkymi obdobiami sucha.

Tropická suchá oblasť zaberá  najväčšiu časť Afriky pozdĺž obratníkov. Vyznačuje sa veľkými výkyvmi denných a ročných teplôt a minimálnymi zrážkami (0-200mm).

Subtropická oblasť sa rozkladá na severnom a južnom okraji Afriky, vyznačuje sa horúcimi suchými letami a vlhkými zimami (12°C) a zrážkami 650-750 mm ročne.

Vodstvo

Nerovnomerné rozloženie zrážok sa prejavuje i v riečnej sieti, obrovské územia Sahary, severovýchodnej i juhovýchodnej Afriky sú bezodtokové. Najlepšie vyvinutú riečnu sieť a veľmi dobré energetické predpoklady má Zair, hustú riečnu sieť má i východná Afrika. Niger a predovšetkým najdlhšia rieka Níl pretekajú čiastočne cez suché oblasti, majú pomerne malé prietoky a využívajú sa na zavlažovanie i na výrobu energie, rovnako Zambezi a Horná Volta

Najväčšie jazerá vznikli v tektonických panvách východnej Afriky – Ukerewe, Tanganika a Malawi. V púštnych a polopúštnych oblastiach sa nachádzajú slané jazerá (šoty), suché riečne korytá (vádí) a artézske vody.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Po oboch stranách rovníka sa symetricky rozkladajú tropické dažďové lesy s bohatou druhovou skladbou drevín, ktoré trvalo ubúdajú ťažbou vzácneho dreva a vypaľovaním. Živočíšstvo je bohaté na druhy – hmyz, plazy, opice a ľudoopi. Pôdy sú chudobné, laterovité a červenožlté.

Savany a púšte pokrývajú viac ako 4/5 rozlohy kontinentu. Africkú savanu tvoria trávnaté roviny s menšími lesnými porastami, s ojedinelými stromami alebo galériovými lesmi v riečnych dolinách. Podľa množstva zrážok sa vyvinuli polopúštne krovinaté a trávnaté savany, na ktorých prevládajú červenohnedé pôdy.

V oblastiach nízkych a nepravidelných zrážok vznikli púšte, ktoré sú takmer bez vegetácie. Nepriaznivým javom je dezertifikácia – rozširovanie púští na úkor savany.

Socioekonomická charakteristika Afriky

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov Afriky dosiahol 720 mil. (1995) a stále sa zvyšuje. Ročný prírastok obyvateľstva je vysoký (3%). Podiel najmladších obyvateľov dosahuje 50%, priemerná dĺžka života je nízka 52 – 56 rokov. Zlý zdravotný stav a nedostatočná zdravotná starostlivosť spôsobujú vysokú dojčenskú úmrtnosť. Výskyt nákazlivých chorôb spolu s vysokou negramotnosťou (70-90%) patria k vážnym demografickým a sociálnym problémom Afriky.

Osídlenie je nerovnomerné, priemerná hustota 25 obyvateľov na km². Obrovské takmer neosídlené priestory sú v najsuchších oblastiach a v rovníkových pralesoch. Veľmi vysoká hustota osídlenia je v malých, izolovaných oblastiach – delta a dolný tok Nílu, juhozápadná časť Nigérie.

Väčšina obyvateľstva na juh od Sahary patrí do negroidnej rasy. Tvoria ju početné kmene a národnosti sudánskych a bantuských černochov, málo početní Pygmejovia v rovníkových pralesoch. Obyvateľstvo severnej Afriky patrí k stredomorskej vetve europoidnej rasy (Arabi, Berberi), prechodné skupiny na rozhraní bielej a čiernej rasy tvoria Fulbovia a Hausovia, čiernej a mongoloidnej Malgaši.

Veľmi pestrá je etnická a jazyková štruktúra. Severnú Afriku obývajú hlavne Arabi a arabčinou sa dorozumieva väčšina obyvateľov. Na juh od Sahary sa používajú stovky jazykov. Hranice štátov tu boli vytvorené umelo, bez ohľadu na rozmiestnenie národností. Mnohé znepriatelené národnosti sa dostali do jedného štátu, čo zapríčiňuje často konflikty a občianske nepokoje.

Najväčším problémom obyvateľstva je výživa. Nedostatok potravín zapríčiňuje podvýživu až hladomor, vysokú detskú úmrtnosť a najmenšiu priemernú dĺžku života. Podvýživa a zlé zloženie stravy spôsobujú rôzne choroby z výživy, ktoré sú popri infekčných chorobách, ako malária, tuberkulóza či AIDS jednou z najčastejších príčin úmrtí.

Hospodárstvo

Afrika patrí k najchudobnejším kontinentom, hoci má dostatok prírodných zdrojov a značný ľudský potenciál. Žije tam desatina svetovej populácie, ale na svetovej produkcii a obchode sa podieľa iba 1%. I rýchly rast obyvateľstva spôsobuje, že hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa neustále klesá.

Afrika poskytuje zdroje surovín a je odbytiskom tovaru pre vyspelý trh. V súčasnosti vyváža asi 90% vyťažených surovín. Hotové výrobky dováža. Vytvára sa tak jednostranne orientované hospodárstvo závislé od svetového trhu.

K hospodársky vyspelým krajinám patrí iba Juhoafrická republika. Ostatné sa zaraďujú medzi rozvojové a zaostalé krajiny.

Väčšina afrických krajín má veľký zahraničný dlh. V uplynulých desaťročiach poskytovali vyspelé krajiny sveta Afrike pomoc, v súčasnosti táto pomoc klesá.

Z hospodárskeho hľadiska sú v Afrike dva odlišné typy hospodárstva. Vo väčšine štátov prevláda primitívne naturálne hospodárstvo, v ostatných vyspelé trhovo orientované.

Poľnohospodárstvo

Prevláda rastlinná výroba. Z plodín určených na výživu sa pestuje predovšetkým maniok, jamy, bataty, proso, na severe a juhu pšenica a v niektorých oblastiach ryža a kukurica. V subtropických oblastiach Afriky sa produkujú citrusové plody, olivy a vinič, na severe i datle a korok. Veľký význam majú exportné plodiny, ktoré sa pestujú na plantážach – kakao pri Guinejskom zálive, káva v západnej a východnej Afrike, podzemnica olejná a palma olejná v západnej Afrike, bavlna v Egypte a Sudáne, korenie, vanilka, klinčeky na východnom pobreží a na ostrovoch. Na exporte sa podieľajú i banány, ananásy spolu s ranými zemiakmi a zeleninou.

Zaostávanie živočíšnej výroby súvisí s prírodnými a spoločenskými podmienkami. Suché pasienky sú neudržiavané, nekvalitné, trpia nedostatkom vody a majú nízku produkciu krmovín. Výskyt muchy tse-tse prekáža rozšíreniu chovu hovädzieho dobytka. Vedúce postavenie má chov oviec a kôz. Na prepravu nákladov sa používajú osly, muly a ťavy. Morský rybolov je rozvinutý v Juhoafrickej republike a v Maroku.

Ťažba dreva sa sústreďuje v krajinách pri Guinejskom zálive a v Konžskej panve. Nekontrolovateľnou ťažbou sa devastujú tropické lesy. Mnohé africké krajiny majú nedostatok lesov a drevo musia dovážať.

Priemysel

Väčšia časť priemyselnej výroby je sústredená na juhu, vedúce postavenie má JAR. Rastie význam ťažby ropy, bauxitu, fosfátov, železných a mangánových rúd. Významná je i ťažba zlata, medi a diamantov. V ťažobnom priemysle Afrike sú najviac zastúpené štáty JAR, Zair, Zambia a Zimbabwe. Medzi svetových producentov ropy patrí Nigéria, Líbya, Alžírsko, Angola a Gabon.

Zo spotrebného priemyslu je najrozšírenejší potravinársky a textilný. Pomerne rýchlo sa rozvíja chemický priemysel.

Doprava

Patrí k vážnym prekážkam hospodárskeho rozvoja Afriky – brzdí medzinárodnú spoluprácu a integračné procesy. Železničná a cestná sieť je slabo vyvinutá.

Veľký význam pre hospodárstvo Afriky má zahraničný obchod. Rastie význam cestovného ruchu.

Problémy sa mnohé africké štáty usilujú riešiť vytváraním integračných regionálnych zoskupení a zvláštnych hospodárskych zón.

V oblasti Guinejského zálivu vzniklo roku 1983 Hospodárske spoločenstvo stredoafrických štátov. Nadregionálny dosah má Liga arabských štátov, ktorá združuje 12 ázijských a 9 afrických štátov. Jej sídlom je Tunis. Hlavným cieľom tohto spoločenstva je upevnenie politickej, hospodárskej a kultúrnej spolupráce arabských štátov.

Použitá literatúra:

Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0