Vypracovala: Juráková Beata
Železná opona
Hranica medzi východnou a západnou Európou.
Po prvý raz tento termín použil W. Churchil, počas svojho prejavu v americkom meste Fulton v roku 1946.
Východ
Je to označenie štátov strednej a východnej Európy, ktoré boli pod vplyvom ZSSR. Nazývajú sa aj štátmi socialistickými, komunistickými, východným blokom alebo sovietskym blokom. Tieto štáty po oslobodení sovietskou armádou nastolili komunistický režim podľa vzoru ZSSR.
Ich protikladom boli kapitalistické štáty Západu.
Štáty východného bloku:
ZSSR - Zväz sovietskych socialistických republík, Sovietsky zväz
PĽR - Poľská ľudová republika
BĽR - Bulharská ľudová republika
MĽR - Maďarská ľudová republika
NDR - Nemecká demokratická republika
ČSSR - Československá socialistická republika
RSR - Rumunská socialistická republika
Neskôr vylúčené, kvôli inej politickej orientácii - Juhoslávia a Albánsko
Neskôr prijaté za nových členov - Kuba a Vietnam
Organizácie východného bloku
1947 – Informbyro (Informačné byro komunistických strán) - riadilo činnosť komunistických strán
1949 – RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) – usmerňovala hospodársku spoluprácu medzi štátmi východného bloku
1955 – Varšavská zmluva – politická a vojenská organizácia, vznikla na obranu pred krajinami NATO
Politický systém
Podľa vzoru stalinského ZSSR musela mať v týchto štátoch absolútnu moc komunistická strana. Takýto spôsob vlády sa nazýva komunistická totalita alebo totalitný režim. Komunistické strany socialistických štátov boli poslušným nástrojom KSSZ (Komunistickej strany Sovietskeho zväzu).
Toto napodobňovanie ZSSR sa nazývalo sovietizácia. Znamenala:
- prenasledovanie antikomunistov („triednych nepriateľov“) a ich vyradenie z verejného a politického života
- kontrola nad tlačou, kultúrou a školstvom - cez ne šírili komunistické učenie a názory, tzv. vymývanie mozgov alebo propaganda
- namiesto pán a pani sa obyvatelia oslovovali súdruh, súdružka
- politické procesy s odporcami komunizmu - na základe falošných dôkazov odsudzovali nevinných a nepohodlných ľudí na tresty smrti, nútené práce v pracovných táboroch a dlhoročné väzenie. Majetok týchto ľudí zhabal štát. Ak prežili nútené práce a väzenie, spoločnosť im dala pocítiť, že sú nežiadúci. Ich deti a príbuzní nemohli študovať a dobre sa zamestnať.
- policajný teror, prenasledovanie a špehovanie „podozrivých“ obyvateľov, v obyvateľoch sa podporovalo udavačstvo
- prenasledovanie cirkvi – náboženstvo bolo v rozpore s teóriou komunizmu
- zákaz cestovania do krajín Západu a iné.
Hospodársky systém
ZSSR a budúce komunistické štáty odmietli povojnovú finančnú pomoc od USA, známu ako Marshallov plán, čo značne oslabilo a spomalilo obnovu ich hospodárstva. Hospodárstvo bolo centrálne riadené jeho typické znaky boli:
- industrializácia – spriemyselňovanie, budovanie priemyslu. Štát však podporoval iba niektoré odvetvia priemyslu, napr. zbrojársky, strojársky a zaostával spotrebný priemysel, čo spôsobovalo zásobovacie ťažkosti.
- plánované hospodárstvo – výroba, trh a financie sa rozvíjali podľa sovietskeho modelu, všetko sa plánovalo na 2 až 5 rokov dopredu bez ohľadu na potreby trhu a dopyt zákazníkov.
- znárodnenie – prevod súkromného majetku do rúk štátu (zoštátnenie)
- kolektivizácia – pôda súkromných vlastníkov sa stala štátnou, malé polia sa zlúčili do veľkých majetkov, nazývané roľnícke družstvá (združstevňovanie).
Tieto aktivity štátu sa zavádzali násilnými metódami, lebo ľudia sa nechceli vzdať súkromného majetku.
Berlínsky múr
- najväčší symbol studenej vojny a rozdelenej Európy.
Nemecko a Berlín boli po 2. sv. vojne rozdelené na 4 okupačné zóny – britskú, americkú, francúzsku a sovietsku, tie sa postupne zmenili na 2 zóny: východnú (sovietsku) – z nej vznikla NDR a západnú (britskú, americkú, francúzsku) – z nej vznikla SRN. Podobne bol rozdelený aj Berlín. Život vo východnom Berlíne bol oveľa zaostalejší, preto ľudia začali masovo utekať do západného Berlína. To vyvolalo zúrivosť ZSSR a začal konať.
→ obrázok sovietskej zóny
V roku 1961, za jedinú noc, dala vláda NDR postaviť medzi východným a západným Berlínom múr, aby zabránila útekom ľudí z východnej zóny do západnej zóny.
Berlínsky múr bol dlhý 165 km. a nepretržite ho strážili vojaci. Ani to však neodradilo obyvateľov. Počas rokov 1961 – 1989 bolo pri pokuse o prekročenie múra zabitých viac ako 170 ľudí.
Berlínsky múr bol odstránený v decembri 1989 a jeho zničenie bolo symbolom pádu komunistických diktatúr.
Úlohy:
1. Vysvetli pojem železná opona.
2. Vymenuj štáty východného bloku.
3. Aké boli typické znaky politického systému štátov východného bloku:
4. Čo vieš o berlínskom múre?
Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Kratochvíl, V.: Svet v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995
2. Chisholmová, J.: Svetové dejiny v kocke, Mladé letá, Bratislava 1998