Vypracovala: Juráková Beata
Obchod je výmena tovaru alebo služby za protihodnotu. Vznikol medzi ľuďmi v dávnych časoch, keď sa spoločnosť rozdelila na remeselníkov a roľníkov a tí si svoje výrobky začali vymieňať.
Výmenný obchod – výmena tovaru za tovar – napr. vrece obilia za nástroje
Peňažný obchod – predaj tovaru za platidlo
Platidlá v histórii:
- peniaze - všetko, čo slúži ako prostriedok platenia
- dobytok a plodiny ( pravek a starovek), ryža (Japonsko), hodváb (Čína), kakaové zrná (Aztékovia), ulity slimákov (ostrovy Tichomoria, Afrika), kovové hrivny (prúty) - Slovania, tulene (Eskimáci), kovové mince, papierové peniaze a iné.
- prvé kovové mince vyrobili asi pred 2700 rokmi na území Lýdie (dnešné Turecko), odtiaľ sa rozšírili do Grécka, Ríma a celého sveta, vyrábali sa z drahých kovov, zlato, striebro, meď, mosadz
- prvé papierové peniaze vyrobili v Číne, v 11. storočí
- moderným spôsobom platenia sú bankové karty a prevody
Význam peňazí:
- rozvoj obchodu, matematiky a písma
- ľudia si už nemuseli všetko vyrábať sami, lebo si to mohli kúpiť a špecializovali sa na určité remeslá
- rozdelenie spoločnosti na bohatých a chudobných
- predstavujú určitú hodnotu
Banky a zmenárne
Bankovníctvo patrí k najstarším remeslám. Bohatí ľudia požičiavali chudobnejším za úroky, ktoré boli niekedy veľmi vysoké, takže dlžník zaplatil oveľa viac ako si požičal.
Obchodníci a bežní ľudia v dávnych časoch nosili pri sebe mešce alebo aj truhlice peňazí. Stávali sa ľahkým terčom zbojníkov. Preto v Taliansku vymysleli spôsob ako si uchrániť majetok. Zmenárnici alebo aj peniazomenci, prijímali a vydávali peniaze na základe vystaveného potvrdenia - šeku. Ak teda obchodník, cestujúci z Ríma do Janova nechcel prísť o svoj majetok, zašiel k zmenárnikovi. Ten od neho prevzal peniaze a vypísal šek. Po príchode do Janova zašiel obchodník za ďalším zmenárnikom, predložil mu šek a ten mu vyplatil vloženú sumu. Zmenárnici si tak vytvorili sieť pobočiek a o ich služby bol veľký záujem. Peniaze ukladali do truhlice, na ktorej sedeli – tzv. banko ( podľa iných prameňov to bol pult, za ktorým sedel zmenárnik) - odtiaľ vznikol názov banka. Samozrejme, za svoje služby si bankári nechali zaplatiť a mnohí veľmi zbohatli. Aj dnešné banky peniaze sústreďujú a obchodujú s nimi. Požičiavajú ich za úroky. Získať peniaze z banky však nebýva jednoduché, človek si musí získať dôveru banky, že požičané peniaze vráti späť.
Banky sa delia na komerčné, sporiteľne, hypotekárne alebo investičné. Najdôležitejšou bankou v každej krajine je národná banka – určuje menovú politiku, vydáva peniaze, kontroluje ostatné banky. Iba národná banka smie vydávať peniaze – u nás je to Národná banka Slovenska.
Falšovanie peňazí
Od svojho vzniku peniaze priťahovali ľudí. Znamenali bohatstvo a po tom túžil každý. Preto sa vždy našli šikovní falšovatelia, ktorí nerazili mince z čistého kovu, ale z menejcenného a povrch mince iba pozlátili a postriebrili. Neskôr tlačili falošné papierové peniaze. Takéto falošné mince a bankovky boli bezcenné, obchodníkom a štátu vznikali veľké škody. Preto sa peniaze vážili a kontrolovali. Falšovateľom hrozili telesné tresty – napr.odťatie rúk alebo aj smrť. Aj dnes sa falšovanie peňazí pokladá za zločin a vinníci bývajú potrestaní mnohoročným väzením.
Mena
Je peňažná sústava platná v určitom štáte. Každý štát vydáva vlastné peniaze – mince a papierové bankovky. Podľa bohatstva štátu sa posudzuje hodnota jeho meny. K najsilnejšej mene patrí americký dolár, ktorým sa dá platiť na celom svete. So vznikom Európskej únie sa zaviedla aj nová mena Euro - za americkým dolárom druhá najdôležitejšia mena v medzinárodnom menovom systéme.
Kontroluje ho Európska centrálna banka vo Frankfurte nad Mohanom a je oficiálnou menou v 15 z 27 krajín EÚ a v šiestich krajinách mimo EÚ.
Kremnica
Slovensko sa môže pochváliť najstaršou, nepretržite vyrábajúcou mincovňou na svete. Nachádza sa v Kremnici a jej histórie začala v roku 1328, kedy od kráľa Karola Róberta získala privilégium na prevádzkovanie mincovne. V meste boli bohaté náleziská zlata a najslávnejšie zlaté mince, ktoré sa tu razili, boli Kremnické dukáty, nazývané aj florény – podľa vzoru mincí z Florencie. Kvalita týchto mincí bola vysoká a vyrazili ich tu 21,5 milióna kusov. Dnes by bola ich hodnota okolo miliardy dolárov.
Zlaté mince postupne ustúpili minciam z menej drahých kovov a začala sa výroba medailí na rôzne príležitosti. Najviac mincí sa razilo za vlády Márie Terézie, razila sa aj nová mena Rakúsko-Uhorska - koruna. Postupne ostala Kremnica jedinou mincovňou v Uhorsku. Jej budova a činnosť ostala zachovaná dodnes. Stále sa tu razia mince pre rôzne meny sveta a Kremnica získala možnosť raziť slovenské euromince. Pre slovenské euromince boli ako národné symboly na základe verejnej súťaže vybrané:
Dvojkríž na trojvrší (mince v hodnote 1 euro a 2 eurá). Dvojkríž na trojvrší na pozadí skál vyjadruje stálosť a pevnosť štátu.
Kriváň (mince v hodnote 1 cent, 2 centy a 5 centov). Tatranský štít Kriváň je spätý s významnými udalosťami slovenského národa. Je symbolom ochrany historického územia.
Bratislavský hrad (mince v hodnote 10, 20 a 50 centov). Bratislavský hrad je charakteristickou dominantou hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Úlohy:
1. Aký je rozdiel medzi výmeným a peňažným obchodom?
2. Aké platidlá sa používali v histórii obchodu?
3. Čo je mena, ktorá mena sa používa v EÚ?
4. Aké zlaté mince sa razili v Kremnici?
Použitá literatúra:
1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Bratislava 1999
2. Ondrejka, K.: Slovensko – Človek a spoločnosť, Slovenská grafia, a.s., Bratislava 2000