Vypracovala : Mgr. Viera Hlavinová
 
 
 
Jednotná stredoveká kresťanská kultúra začala dostávať trhliny. Od cirkevnej teológie sa stále viac odtrhávala filozofia aj veda. To, že duchovný život a veda vzájomne rozvinuli slobodnejší vzťah, otvorilo cestu, od konca 13. a najmä od začiatku 14. storočia, novému spoločenskému hnutiu humanizmu (ľudský) a renesancie.
 
Pod renesanciou rozumieme kultúrny rozkvet na konci 14. storočia. Začala sa v severnom Taliansku. Znamenala znovuzrodenie. Toto znovuzrodenie malo oživiť antické umenie a kultúru, tzn., že sa opieralo o antiku. Často tiež hovoríme o renesančnom humanizme (pretože východiskom sa opäť po dlhom stredoveku stal človek), ktorý hlásal právo človeka na šťastný život.
 
Dôležitým predpokladom novej doby renesancie boli tri vynálezy. Kompas (navigácia) bol dôležitým základom pre nové objavné cesty – Kolumbus Ameriku. Vďaka pušnému prachu vznikli nové zbrane, ktoré nadradili Európanov vo vzťahu k americkým a ázijským kultúram. Umenie kníhtlače (Ján Gutenberg) umožnilo šíriť myšlienky renesančného humanizmu a prispelo aj k tomu, že cirkev stratila svoj monopol sprostredkovateľa vedomostí. Neskôr nasledovali ďalšie nové nástroje a pomôcky, napríklad ďalekohľad, ktorý do astronómie vniesol heliocentrický názor (všetko sa točí okolo Slnka – M. Koperník, G. Galilei ).
 
Ku koncu stredoveku začali vyrastať mestá s rozvinutými remeslami a obchodom s novými tovarmi, ekonómiou a bankovníctvom. Tak vznikla nová spoločenská vrstva - meštianstvo. Mešťania sa začali oslobodzovať spod feudálnych pánov a moci cirkvi – človek sa obracia k svetskému pozemskému životu.
 
Renesanční humanisti považovali človeka za jedinečné indivíduum. Človek sa zbavil hanby a odvážil sa byť sám sebou. Začala narastať nová kresťanská zbožnosť. Osobný vzťah jednotlivca k Bohu sa stáva dôležitejší než vzťah k cirkvi ako k organizácii. Za najdôležitejšie považovali právo človeka na úctu k rozumu (racionalizmus), zmyslové poznanie (senzualizmus) a význam jednotlivca (individualizmus ).
 
Humanizmus je začiatkom renesancie. Humanisti študovali a vydávali diela gréckych a rímskych básnikov a filozofov (Homéra, Vergília, Horácia ). Napodobňovali ich tvorbu a štylistiku (rétorika). V literatúre sa používal latinský jazyk, neskôr autori začali využívať národné jazyky. Literatúra sa venovala najmä vedeckej a príležitostnej tematike, teda sa obmedzovala na učené a školské kruhy.
 
 
Spisovatelia literárnej renesancie používali iba národné jazyky a štylistika ich diel bola jednoduchšia až ľudová. Od napodobňovania antických diel sa postupne dostali k zobrazovaniu prirodzeného vzťahu človeka k pozemskému životu.
 
 
Dante Alighieri, taliansky básnik , sa narodil vo Florencii v rodine drobnej šľachty. Pre politickú činnosť ho doživotne vypovedali z Florencie. Po takmer dvadsaťročnom exile zomrel v Ravene, kde je aj pochovaný.
 
Básnické dielo tvorí po taliansky napísaná zbierka Nový život a básnická epopeja Božská komédia, vrcholné Danteho dielo. Alegorická skladba napísaná v 100 spevoch je rozčlenená do troch dielov – Peklo, Očistec, Raj. Dej začína nocou zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok a končí polnocou nasledujúceho piatka. Básnik uprostred cesty svojho života zablúdil v temnom lese (symbol hriechu). Pardál, lev a vlčica (symbolizujú ľudské neresti-rozmarnosť, pýchu a lakomosť) mu zabraňujú vystúpiť na pahorok ožiarený slnkom (tj. preniknúť k jadru šťastia). Vergíliov tieň (symbol rozumu, zjavenie svetskej autority), ktorý zoslala Beatrice (básnikova osudová celoživotná láska a inšpirácia), ho zachraňuje a sprevádza Peklom a Očistcom.
Peklo je opísané ako nálevkovitá dutina, v ktorej sa trápia hriešnici podľa stupňov svojej viny: „Ten vir - var neustály prenasleduje biednych pozemšťanov, čo žili hore bez hany i chvály. Tých niktošov, čo iba hnili v blate, pretože život neprežili činne ...“ Dante sa tu stretáva s priateľmi i odporcami, s vladármi, filozofmi, teológmi a zhovára sa s nimi.
Očistec je zobrazený ako vysoká hora uprostred oceánu: „A to nebe celé vtelené je do božej mysle, v nej sa láska rozžne, čo točí ho a z neho moc v svet leje.“ Duše tu znášajú tresty v nádeji na odpustenie.
Na konci očistca v rajskom lese sa básnika ujíma Beatrice a sprevádza ho Rajom, ktorý je na vrcholku očistcovej hory a tvorí ho 9 planét. Cesta vrcholí v 33. speve záverečnou oslavou Beatrice a Božskej autority. Básniková púť od slabosti k cnosti a pravde sa uskutočnila zásluhou Beatrice: „No nečuduj sa príliš mravom ľudí, lež zváž, že svet je stále bez vladára, a preto ľudská rodina tak blúdi.“
 
Charakteristické pre renesančné myslenie je túžba človeka po poznaní, ale aj túžba po ideálnej, spravodlivej a harmonickej ríši dobra a sen o zlatom veku.
 
 

Giovanni Boccaccio, taliansky spisovateľ, zakladateľ novely pochádzal z florentskej meštiackej rodiny. Bol klerikom, venoval sa obchodu i diplomacii, predovšetkým však literárnej činnosti. Priatelil sa s Petrarcom. Zomrel v Certalde pri Florencii.

Vrcholom jeho tvorby je novelistický román Dekameron. Spoločnosť 10 mladých ľudí, ktorí zo strachu pred morom ušli z Florencie na vidiek, sa počas 10 dní každodenne zabávajú rozprávaním desiatich príbehov (100 noviel).
Príbehy sú obrazom pestrého spoločenského života renesančného Talianska. Prinášajú úsmevnosť a toleranciu, ale aj výsmech pokryteckej morálky, povery a svätuškárstva. Jednotlivé príbehy končia ponaučením (pointou). Autor nekára ani nemoralizuje, ale je bystrým pozorovateľom.
 
 
Francesco Petrarca, básnik a učenec pokladaný za otca humanizmu, najvýznamnejší lyrik talianskej renesancie. Narodil sa v rodine vyhnancov z Florencie. Študoval právo a teológiu. Veľa cestoval. Zomrel v dedine Arqua pri Padove.
Literárne sa preslávil už za života. Vyhľadával a vydával staré latinské rukopisy (Cicera, Vergília) a dával prekladať Homéra a Platóna. Najslávnejším dielom je po taliansky napísaná básnická zbierka Spevník. Ide o takmer celoživotné Petrarcovo dielo, napísané hovorenou toskánčinou. Je to súbor 366 lyrických básní. Podstatná tematická časť je venovaná umelcovej nenaplnenej láske a celoživotnej inšpirácii – pani Laure. Zbierka ovplyvnila ďalší vývoj európskej ľúbostnej lyriky. U nás bola vydaná iba časť preložených básní pod názvom Sonety pre Lauru.
 
 
Francois Villon - francúzsky básnik pokladaný za prvého z tzv. prekliatych básnikov. Pochádzal z chudobnej rodiny. Žil bohémskym a tuláckym životom. Pre väčšie i menšie priestupky ho niekoľkokrát súdili, väznili a vypovedali z Paríža. Miesto jeho úmrtia je neznáme.
Neveľké dielo tvoria najmä básnické zbierky Malý testament a Veľký testament. Malý testament vznikol pred prvým dobrovoľným vyhnanstvom z Paríža. Ironizuje v ňom svoje ľúbostné sklamanie, zanecháva ako dedičstvo to, čo nemá, vysmieva sa váženým osobnostiam, provokuje strážcov verejného poriadku.
Veľký testament – podstatnú časť zbierky tvorí Závet, ktorý je doplnený mnohými baladami. 30-ročný básnik si vyrovnáva účty so životom i so svetom : „Mladý vek, časy rujnosti sú iba klam a nerozum.“ Spomína na svojich kumpánov a príležitostné lásky, vysmieva sa tým, ktorí mu ublížili, ironicky a rezignovane uvažuje o smrti a umieraní : „ A keď si preňho prišla Smrť – jediná milosrdná ona – handry mu kryli biednu hruď, nič iné nemal – bol jak tôňa.“ V jeho básňach ožíva svet parížskych krčiem, spoločnosť neviestok, pijanov a dobrodruhov. Ostro sleduje sociálne otázky („chudoba z ľudí lotrov robí a vlkov z lesov ženie hlad“), miluje život, túži po plnom citovom a zmyslovom vyžití a odmieta stredovekú askézu.
 
 
Francois Rabelais , francúzsky prozaik, sa narodil ako syn advokáta. Prešiel výchovou vo františkánskom kláštore. Bol mníchom, kňazom i lekárom. Vydával a redigoval právnické a lekárske spisy a dobrodružné knihy. Zomrel v Paríži.
Záplava rytierskych románov ho inšpirovala na napísanie päťdielnej satirickej epopeje Gargantua a Pantagruel. Čarodejník Merlyn stvoril dvojicu obrov, ktorým sa narodí veľký a silný syn Gargantua. Je vychovávaný stredovekým spôsobom a to ho robí „hlúpym, pomäteným, zasneným, osprosteným“. Neskôr je vychovávaný moderným humanistickým spôsobom, založeným na zásadach názornosti, uvedomelosti, striedaním fyzickej a duševnej práce hry. Ďalej opisuje osudy Gargantuovho obrieho syna Pantagruela – jeho narodenie, štúdia, priateľov, ženbu, cestovania , ap.
Román svojou obšírnosťou a mnohotvárnosťou spája tradície stredoveku a renesancia. Význam diela zodpovedá duchu renesancie a humanizmu. Je ním túžba po vedomostiach, oslava kultu prírody, odpor voči askéze, cit pre spravodlivosť, boj proti pokrytectvu, protivojnové zameranie, láska k človeku, ktorý je od pôvodu dobrý a oslava života.
 
 
Lope de Vega, španielsky dramatik tzv. zlatého veku, zakladateľ komédie, sa narodil v Madride v šľachtickej rodine. Od detstva prejavoval literárny talent a dobrodružné sklony.
Písal rozsiahle poémy a romány. Slávu si získal dramatickou tvorbou – známe sú texty vyše 500 drám. Okrem náboženských a historických hier písal aj mravoučné komédie, ktoré sú dodnes v repertoári svetových divadiel – Záhradníkov pes.
 
 
Miquel de Cervantes Saavedra – španielsky renesančný spisovateľ. Jeho život bol pestrý – vojnové výpravy, alžírske zajatie, dlhy, väznenie, cirkevná exkomunikácia, nerovné manželstvo. Zomrel v Madride.
Rozsiahle dielo tvorí poézia, dráma a próza. Vynikal ako prozaik. Dvojzväzkový román Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha je paródiou na rytierske a dobrodružné romány. Schudobnený zeman Don Quijote chce obnoviť zašlú slávu potulného rytierstva. Preto sa vypraví spolu so svojím zbrojnošom – sluhom Sanchom Panzom do sveta. Ich cieľom je vykonávať hrdinské činy na oslavu vysnenej dámy svojho srdca Dulcinei (v skutočnosti kraviarke) - pomáhať utláčaným a chrániť siroty a vdovy. Prežíva veľa dobrodružstiev. Napriek mnohým neúspechom sa nepodáva a bojuje za svoj ideál aj za cenu života. Don Quijote urobí zo svojho zbrojnoša Sancha Panza vládcu na ostrove. Zbrojnoš vládne 10 dní. Jeho najcennejšou skúsenosťou z vladárenia je to, že na svete je najlepšie vtedy, keď každý robí to, čo vie. Po mnohých dobrodružstvách sa vracia naspät domov, kde zo svojho poblúznenia vytriezvie, a umiera. Sancho Panza sľubuje umierajúcemu pánovi, že v jeho úsilí bude pokračovať. Autor zobrazil v postave Doan Quijota heroikomický typ a zároveň podáva obraz vtedajšieho Španielska.
 
 
Wiliam Shakespeare, anglický dramatik, rodák z anglického Stratfordu, kde aj zomrel a je pochovaný. Pochádzal z rodiny rukavičkára. Skoro odišiel do Londýna, aby sa tam venoval divadlu. Začal ako herec, neskôr bol upravovateľom starších i súčasných hier a samostatným autorom. Ako tridsaťročný sa stal spoluvlastníkom londýnskeho divadla Globe Theatre, ktoré sa tešilo kráľovskej priazni a pre ktoré napísal väčšinu svojich hier. Napísal 37 hier :
 
  1. hry z anglickej histórie - Henrich IV., Richard III.
  2. komédie – Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, veselé panie z Windsoru ...
  3. tragédie – Romeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth ...
  4. hry s rozprávkovými a bájoslovnými motívmi (dramatické romance) - Zimná rozprávka ...
Je aj autorom troch epických básní a zbierky 154 sonetov.
 
 

Zhrnutie

Humanizmus a renesancia

spoločenské podmienky

koniec 13. a začiatok 14. storočia + vznik meštianstva + vynálezy : kompas , pušný prach, kníhtlač, ďalekohľad

znaky literatúry

spoločné = opiera sa o antiku + právo človeka na šťastný život + racionalizmus + individualizmus + senzualizmus + návrat k pozemskému svetskému životu

humanizmus / ľudský / = latinský jazyk + rétorický štýl

renesancia / znovuzrodenie/ = národné jazyky + jednoduchý štýl

predstavitelia

Dante Alighieri, Giovanni Boccacio, Francesco Petrarca, Francois Villon, Francois Rabelais, Lope de Vega, Miquel de Cervantes Saavedra. Wiliam Shakespeare

 
 
 
 
Kontrolné úlohy :
  1. Vysvetlite spoločenské podmienky vzniku humanizmu a renesancie.
  2. Uveďte charakteristické znaky literatúry humanizmu a renesancie. Vysvetlite rozdiel medzi literárnymi smermi.
  3. Uveďte žánre humanistickej a renesančnej literatúry.
  4. Charakterizujte tvorbu najvýznamnejších autorov európskej humanistickej a renesančnej literatúry.
 
Použitá literatúra :
1. Slovenská a česká literatúra na dlani . Bratislava : Príroda, 2001. ISBN 80-07-00473-4.
2. Gaarder, J. : Sofiin svet. Bratislava : Sofa, 1995.
3. Obert, V. a kol. : Literatúra 1 pre 1.ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: LITERA, 1996. ISBN 80-85452-61-8.