Vypracovala : Mgr. Viera Hlavinová
19. storočie je charakteristické priemyselnou revolúciou, zanikaním feudalizmu a rozvojom kapitalizmu. S rozvojom priemyslu je spätý aj rozvoj prírodných vied, ktorý našiel ohlas aj vo filozofii pozitivizmu. Jeho zakladateľom bol Francúz Auguste Comte. Pozitivizmus zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti. Za skutočné pokladal iba to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťami a experimentami dokázať.
Spisovatelia sa snažili objektívne zobraziť skutočnosť. Umeleckú metódu tohto zobrazovania nazývame realizmom.
Autori zobrazovali konkrétny všedný život, jeho krutú skutočnosť i vlastné skúsenosti. Postavou sa stáva obyčajný človek zo všetkých spoločenských vrstiev (podsvetie– aristokracia). Vykresľujú typické charaktery v typických spoločenských podmienkach. Ich postoj k spoločnosti bol kritický, ale racionálny. Boli žalobcami. Využívali iróniu i satiru. Z literárnych druhov má prevahu próza a zo žánrov vzniká poviedka, novela a román.
Najznámejšími predstaviteľmi európskeho realizmu sú Charles Dickens, Emily a Charlote Bronteové, Stendhal, Balzac, Emil Zola, Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Lev Nikolajevič Tolstoj, Henryk Sienkiewicz, Alois Jirásek, Ján Neruda a ďalší.
Honoré de Balzac
V Balzacovom diele vrcholí opisný francúzsky realizmus. Jeho dielo je obrovské, zhrnuté do cyklu Ľudská komédia. Obsahuje vyše 90 románov a poviedok. Zobrazuje v nich francúzsku spoločnosť 19. storočia. Medzi najznámejšie diela patria romány Otec Goriot, Stratené ilúzie, Šagrénová koža, Lesk a bieda kurtizán , atď.
Román Otec Goriot rozpráva o cestovinárovi otcovi Goriotovi. Uchýlil sa do penziónu, lebo zaťovia dcér si neprajú, aby sa otec stýkal s dcérami, ktoré vychovával ako princezné. Anastázia sa vydala za grófa a Delphine za bankára. Dcéry neustále potrebujú peniaze. Otec Goriot zariaďuje byt pre Eugena, kam by za ním mohla chodiť Delphine. Predal svoj dôchodok, len aby získal potrebné peniaze. Anastázia kvôli dlhom milenca zastavila svokrine šperky. Jej manžel od nej ako satisfakciu žiada podpis na predaj pozemkov, ktoré dostala ako veno. Otec Goriot je odhodlaný predaj prekaziť. Nestihne však urobiť nič, od bolesti a rozčúlenia ho porazí. Nemá na lieky. Ani jedna dcéra sa nepríde pozrieť na otca. Otec pochopí, že neprídu: „ Za peniaze je všetko, ešte aj dcéry.“ Stará sa oň Eugene de Rastignac, schudobnený šľachtic, ktorý sa chce vyšvihnúť cez salóny a vplyvy žien do vysokej spoločnosti. Sesternica mu radí ako to dosiahne: „ ... čím chladnejšie budete kalkulovať, tým väčšmi budete napredovať. Bite neľútostne, budú sa vás báť, berte mužov a ženy len ako poštové kone...“ Otec Goriot sa pred smrťou vyznáva Rastignacovi zo svojich pocitov:„ To všetko je moja chyba, ja som ich naučil, aby po mne šliapali. Človek musí umrieť, aby poznal čo sú to deti ... Ach, priateľ môj, nežente sa, nemajte deti ! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú !“ Goriot zomiera chudobný a opustený. Ani jedna z dcér nezariadila pohreb. Eugene si musel požičiať peniaze od sluhu v penzióne, aby mohol zaplatiť prepitné. Obrad trval dvadsať minút.
Autor:
- Zobrazuje sebaobetujúcu otcovskú lásku k dcéram - otec zmysel života vidí v šťastí svojich dcér. Ide vlastne o chorobnú rodičovskú lásku (dcéry vychováva tak, že ich záujmy boli vždy nadradené nad jeho potreby) a cynickú nevďačnosť detí voči rodičom (dcéry využívajú lásku a dobrotu otca).
- Poukazuje na všemocnosť peňazí vo francúzskej spoločnosti 19. storočia, na stratu ideálov mladého človeka (Eugene), ktorý nemôže žiť dôstojne v pravde a cti.
Námetom je teda príbeh ľudskej bezcitnosti. Zobrazil konflikt jedinca so spoločnosťou t.j. otec Goriot - spoločnosť, v ktorej žijú jeho dcéry (sú presadené do prostredia, ktoré neumožňuje prejavovať prirodzený cit k otcovi a dobrovoľne prijímajú diktát svojej spoločenskej vrstvy).
Charles Dickens
Anglický prozaik a novinár, predstaviteľ kritického realizmu. Vyrastal v chudobnej rodine a mal veľmi biedne detstvo, na ktoré spomína aj vo svojich dielach. Písal romány – Oliver Twist, David Copperfield, Malá Doritka ...- reportáže a poviedky.
V poviedke Vianočná koleda rozpráva príbeh úspešného obchodníka Ebenezera Scrooga, vlastniaceho obchodnú firmu spolu so spoločníkom Jacobom Marleym, ktorý zomrel. Scroog bol lakomec, šetril všade tam, kde sa dalo. Na ulici ho nikto nepozdravil a každý sa ho bál. Svojho zamestnanca, úradníka Boba Cratchita vykorisťoval. Nedoprial si nič ani pre seba.
Do firmy ho prišiel pozrieť jeho synovec Fred a zároveň ho pozval na štedrovečernú večeru.
Scroog pozvanie odmietol argumentáciou, že Vianoce sú podvod. Po synovcovom odchode prišli ľudia, vyberajúci príspevky pre chudobných. Scroog im nič nedal a vyhodil ich. Odohnal aj chlapca, ktorý spieval koledy. Deň pred Vianocami zatvoril firmu. Vo svojej obľúbenej krčme si dal večeru. Keď prišiel k svojmu domu, na domových dverách uvidel namiesto klapačky Marleyho tvár. Znepokojilo ho to. Poprezeral celý dom a zamkol sa na dvakrát. Uvelebil sa v kresle blízko kozuba. Zrazu začul akýsi šramot. Objavil sa pred ním duch Jakoba Marleyho: „Reťaz, ktorú vliekol, mal uviazanú okolo pása. Bola dlhá a krútila sa okolo neho ako chvost. Skladala sa z pokladničiek, kľúčov, zámkov, účtovných kníh, úradných spisov a ťažkých kovových mešcov.“ Upozornil Scrooga, že ak nezmení svoj život, skončí ako on – nespokojný duch.“ Túto reťaz som si ukul za života. Kúsok po kúsku, článok po článku som si ju skladal, sám som sa ňou opásal a z vlastnej vôle som ju nosil.“ Zároveň mu povedal, že ho prídu navštíviť traja duchovia. Odišiel a Scrooge išiel spať.
Prvý duch sa predstavil ako Duch minulých Vianoc. Zobral ho na miesto jeho rodiska (zbadal sestričku Fan) i školy, nazrel aj do obchodu pána Fezzwiga, kde bol učňom. Ukázal mu jeho starú lásku, pekné dievča z chudobnej rodiny, ktoré ho opustilo lebo mal radšej peniaze a zisk ako ju. Videl aj, ako mohol jeho život vyzerať, keby sa oženil. Mal by veľa detí a bol by šťastný.
Druhý duch sa zjavil na ďalší deň. Predstavil sa ako Duch prítomných Vianoc. Ukázal mu, ako ľudia trávia Vianoce – radujú sa. Potom mu ukázal večeru u Cratchitovcov. Jedlo bolo skromné. Po večeri nasledoval prípitok a Bob pripil aj na zdravie pána Scrooga. Navštívil synovca Freda. Ten sa zabával so svojou ženou a priateľmi. Scrooge počul ako ho obhajuje, že je dobrý človek, aj keď je taký aký je.
Tretí duch bol Duch budúcich Vianoc. Ukázal mu, ako bude vyzerať jeho život, ak sa nezmení. Najprv videl v jednom obchode práčku, upratovača a funebráka, ktorí chceli predať veci po mŕtvom – Scroog videl posteľ s mŕtvym mužom. Potom zašli ku Cratchitovcom. Všetci boli smutní a plakali. Malý Tim bol mŕtvy a Bob nemal prácu. Boli na mizine. Ako posledný zjav videl cintorín a hrob s menom Ebenezer Scroog. Scroog sa ocitol doma. Uvedomil si, že sa chce napraviť.
Na druhý deň sa zobudil, vyklonil sa z okna a opýtal sa chlapca, aký je deň. Bol Prvý sviatok vianočný. Scroog poslal chlapca kupiť veľkú morku a poslal ju Cratchitovcom. Obliekol sa do najlepších šiat a pánovi, čo bol uňho vyberať peniaze na charitu, daroval pre chudobných veľkú sumu peňazí. Každého zdravil a prial veselé Vianoce. Navštívil svojho synovca, Bobovi zvýšil plat a stal sa druhým otcom malého Tima.
Už nikdy nestretol troch duchov. Scroog sa stal lepším ako sľuboval, mal veľa priateľov a bol šťastný.
V diele sú prvýkrát vykreslené Vianoce v mestskom prostredí, ktorými inšpiroval mnohých ľudí, aby sa usilovali spríjemniť Vianoca chudobný. V poviedke použil obrazy a postupy, rozvíjajúce tradičné príbehy o duchoch a nadprirodzených bytostiach. Jednotlivými postavami autor symbolicky vyjadruje svoje postoje: Scrooge si cenil iba peniaze, o ľudí neprejavoval záujem. Bol stelesnením toho, čo Dickens najviac nenávidel na duchu svojej doby.
Traja duchovia predstavujú posolstvo Vianoc, čiže lásku, radosť, záujem o druhých. Sú protikladom Scroogovho sebectva a zároveň aj autorovým liekom na rozdiely a nespravo-dlivosť v krajine. Tak, ako sa duchovia usilovali obmäkčiť Scroogea, aby sa stal láskavý, aj Dickens sa usiloval obmäkčiť svojich čitateľov a presvedčiť ich , aby vnášali do života ducha Vianoc počas celého roka. Hovorí to slovami ducha Jakoba Marleyho : „O ľudí som sa mal starať O blaho všetkých ! Láska k blížnemu, sucit, zhovievavosť a dobrota – tým som mal napĺňať svoj život.“ Dickens vo svojich dielach riešil konflikty tak, že mravnosť jednotlivcov víťazí nad spoločenskou nespravodlivosťou.
|
Porovnanie diel
|
Otec Goriot
|
Vianočná koleda
|
realizmus
|
francúzsky opisný
|
anglický kritický
|
|
útvar
|
román
|
poviedka
|
téma
|
otcovská láska a nevďačnosť detí
voči rodičom,
|
ideálne Vianoce v mestskom
prostredí
|
|
všemocnost peňazí v spoločnosti 19. storočia + ľudská bezcitnosť
|
||
|
postavy
|
otec Goriot
dcéry Anastázia a Delphine
študent Rastignac
|
obchodník Ebenezer Scroog
duch spoločníka Jacoba Marleyho
traja duchovia Vianoc
Bob Cratchit , synovec Fred
|
|
konflikt
|
jednotlivec podľahne spoločnosti
|
mravnosť jednotlivca víťazí nad
spoločenskou nespravodlivosťou
|
|
idea
|
Peniaze narúšajú medziľudské vzťahy.
|
Vnášať do života ducha Vianoc
počas celého roka.
|
Kontrolné úlohy :
- Aké spoločenské udalosti podnietili vznik realizmu v európskych literatúrach ?
- Charakterizujte literárny smer realizmu.
- Uveďte hlavných predstaviteľov európskeho realizmu a ich diela.
- Analyzujte dielo Ľudská komédia.
- Aký spoločenský problém spracúva Ch. Dickens v poviedke Vianočná koleda ?
- Interpretujte a porovnajte útvar, tému, postavy, konflikt a ideu diel Otec Goriot a Vianočná koleda.