Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová
 

 

 

 
V literatúre spisovatelia zobrazovali ženu z rôznych spoločenských vrstiev i období. Mali odlišnú životnú filozofiu. S výraznou ženskou postavou sa stretávame aj v slovenskej literatúre, napríklad:
 
 
 
  • Svetozár Hurban – Vajanský: román Suchá ratolesť = mladá vdova Adela Rybárička sa správa emancipovane na svoju dobu – fajčí cigarety, usporadúva pikniky.

 

  • Terézia Vansová: román Sirota Podhradských = Viola Podhradská je krásna a ušľachtilá žena, vie odpúšťať.

 

  • Jozef Gregor – Tajovský: poviedka Mamka Pôstková = žena, ktorá pracovitosťou a poctivosťou nedokáže zlepšiť svoje postavenie ( je chudobná).

 

  • Božena Slančíková – Timrava: novela Ťapákovci = obsahuje dobre spracované ženské postavy zo sedliackeho prostredia, ktoré charakterizuje jedným slovom (Anča-zmija, Iľa-kráľovná), vytvorila nový typ ženskej postavy – realistickú ženu s chlapskou náturou, tvrdú, navonok neprejavujúcu city.

 

  • Ľudmila Podjavorinská: - novela Žena = v postave Ivy Zaťkovej vytvorila jeden z najkrajších ženských typov slovenskej literatúry. Ivina prirodzená ženská múdrosť, aktivita, vynaložená pri výchove pätoro drobných detí, s cieľavedomým pôsobením na slabocha muža – vdovca, otca týchto detí, podnietili jeho vnútorný prerod. Jej vonkajšia drsnosť – to je iba ochrana pred tvrdosťou života. Rozhodujúce je teplé a obetavé srdce a vôľa zápasiť s prekážkami.

 

  • Margita Figuli: novela Tri gaštanové kone = Magdalénka sa mení z láskavého a pokojného dievčaťa až na ženu – trpiteľku (ani bezprostredne po smrti Jana neodchádza z dediny a postará sa o jeho hrob, ako sa na kresťanku patrí). Nemôže porušiť sviatosť manželstva a preto s božou trpezlivosťou znáša trápenie. Je obeťou – v sexuálnom zmysle (lebo ju Jano znásilnil), je obeťou ako trápená manželka a je obetovanou dcérou, lebo matka túžila po bohatom ženíchovi Janovi.

 

 

 

 

 
Jozef Gregor – Tajovský, predstaviteľ 2. vlny slovenského realizmu, ako rozprávač vo svojich poviedkach bolestne preciťuje osudy biednych – Apoliena, Mamka Pôstková, Maco Mlieč ...
 
V poviedke Mamka Pôstková sa autor s postavou stretol v banke, kam chodila splácať tri korunky dlžoby. Mamka Pôstková bola poctivý, pracovitý človek, celý život ťažko pracovala, ale nedokázala ani tak vyžiť. Jej muž, opilec, nechcel sa chytiť žiadnej roboty a neskôr aj jej syn šiel v tých istých šľapajách. Musela odísť z domu a bývala v prenajatej komôrke. Aby uživila seba, ale aj deti svojho syna a nevestu, požičala si v banke peniaze a začala piecť chlieb. Nikdy nemá žiaden zisk. Je príliš dobrá na to, aby nedala chlieb deťom susedy alebo svojim vnúčencom.
 
Jej tri korunky úradník (autor) dávno poprepisoval k iným vyšším sumám, ale neodváži sa to povedať ženičke, ktorá považuje za veľký hriech nesplatiť dlh: „Mamka Pôstková vážne chápe svoju povinnosť ... nikdy neprišlo jej na um obnažovať svoju biedu a prosiť darovanie dlžoby.“ Nosí splátky aj naďalej. Dá sa zjednať na sezónne práce na Dolniaky, peniaze uloží u gazdu, aby ich nestratila – a on ich prehajdáka. V zime spadla z pôjda a zlomila si ruku, liečili ju len ženy z dediny, v komôrke skoro zmrzla, obec ju musela dať do búdy pre nakazených cholerou. Synovi sa pohlo svedomie a vzal si ju k sebe. Mala svojho syna rada, aj keď pil, všetko mu odpustila. Predáva postupne všetky šaty, aby mali čo jesť. Poslednú perinku predá na jar, keď je už teplejšie – prišla zaplatiť úrok z troch koruniek. Mamka sa chystá najať do repy, aby si zarobila na pohreb.
V poviedke autor zachytil sociálnu situáciu na dedine, keď už ani pracovitý a poctivý človek ako Mamka Pôstková nemohol vyžiť.
 
 
 
 
 
Terézia Vansová, prozaička, publicistka, zakladateľka prvého časopisu slovenských žien Dennica, položila základy dievčenského románu na Slovensku sentimentálno – romantickým dievčenským románom Sirota Podhradských.
 
Právnik Lazar Podhradský, otec Violy, je obvinený z podpaľačstva. Verí mu iba dcéra Viola. Požiar založil sused Mikulčík, ktorý Lazara nenávidí za to, že mu v minulosti ako úradník nevyšiel v ústrety. Otec pred smrťou poprosí priateľa a švagra Gabriela Vilinského, aby sa postaral o Violu. Vilinský žije na majetku Podhradského a majetok vysporiadali tak, že zasnúbili svoje deti Imricha a Violu.
Sirota Viola má ťažký život. Imrich vyhlási, že si nevezme podpaľačovu dcéru. Druhá manželka Vilinského je nahnevaná, že ju priviedol do domácnosti, kam si už ona vopred priviedla neter Hermínku. Violu majú radi len strýko a malá Emka. Rada chodí na majer, kde sa všetci k nej správajú priateľsky.
 
Do domu prichádza mních a prináša papiere, ktoré kedysi Mikulčík ukradol z domu. Pred smrťou sa vyspovedal a priznal sa k podpaľačstvu. Viola je šťastná, že meno jej otca je očistené. Dozvie sa, že ona je majiteľkou majetku a Vilikovskí sú iba hosťami. Hodí papiere do ohňa a nechá Vilikovských naďalej žiť v dome. Imrich nebol v politickom živote úspešný a preto Hermínka ( mala sa stať jeho manželkou) prijme ponuku jeho spolužiaka len aby mohla žiť v Pešti. Violu navštívi jej stará mama: „ Keď videla Violu pred sebou v jej pokore a kráse, s jej spanilosťou a nádherou, tu slziac privinula zaznané dieťa k svojmu srdcu a hlas prírody, dosiaľ utlmený, začal sa mocne ozývať v prsiach starej, už skoro osemdesiatročnej ženy. I Viola premožená radosťou nad stretnutím jedinej príbuznej, bozkávala ruky starej dáme a vďačne ju nazvala – svojou milou starou mamou.“ Imrich vyzná lásku Viole a ona súhlasí s tým, že sa stane jeho manželkou.
 

 

 

Ľudmila Podjavorinská, vlastným menom Ľudmila Riznerová, je zakladateľkou literatúry pre deti a mládež.

 

V spoločenskej novele Žena rozpráva o živote Ivy Zaťkovej a rodiny, do ktorej sa vydala. Dej sa odohráva počas dvoch rokov. Štefan Zaťko, otec piatich detí, je vdovec. Požiadal o ruku Ivu, ktorá prichádza do jeho domu, aby sa postarala o deti. Dáva celý dom do poriadku. Večer sa Štefan chystá do krčmy, Iva sa teda rozhodla zostať. Neboli však ešte zosobášený a preto jej brat nesúhlasí, aby zostala v dome budúceho manžela. Pobrali sa domov. Štefan musel ostať doma s deťmi. Požaloval sa svojej susede, ako ho Iva odbila. Na druhý deň smiala sa z neho celá dedina. Večer ho navštívila švagriná a vyrozprávala mu Ivinu minulosť. Vykreslila ju ako hlupaňu a nemravnú ženu, ktorá sa o deti určite dobre nepostará. Štefan sa rozhodol svadbu zrušiť.
 
Nakoniec sa rozhodol Ive porozprávať, čo si o nej myslia iní. Iva sa nedala a bránila sa. O tri týždne bola svadba. S príchodom Ivy do domu sa mnohé veci zmenili: „Keď sa ráno prebudil, žena už čakala s misou horúcej polievky. Chyža bola vykúrená, deti a ako myšky tiché sedeli kde – ktoré. Inokedy búrili už na svitaní a frnkali, ako boli hladné, a šantovali, ak sa najedli – nikdy nemal pokoja. S príchodom macochy i hlad i šanty prešli. Iva ozaj bola ako dragún: akurátna a prísna.“ Večer si Štefan v krčme pochvaľoval svoju ženu. Ráno, keď vstal, sa ho Iva spýtala, či nepôjde do práce. Vysvitlo, že žiadnu prácu nemá. Večer sa opäť zberal do krčmy, no Iva mu povedala, aby nikam nechodil. Priniesla mu pálenku domov. Nalievala aj deťom. V noci deti plakali. Štefan sa Ivy spýtal, čo im je. Odpovedala, že sú hladné, lebo namiesto jedla za peniaze kúpil pálenku.
 
Štefan si uvedomil, že musí začať pracovať. Inak neuživí svoju rodinu. V máji sa vybrala celá rodina na Moravu za prácou na majeri. Peniaze Iva zašila do podšívky manželovho kabáta. Štefan ich prepil v krčme. Cítil sa previnilo a tak sa znova vybral do práce. Zarobené peniaze už neprepil. Od tej doby Štefan chodieval pravidelne do práce a premáhal svoju vrodenú nechuť pracovať. Postupom času si uvedomil svoju zodpovednosť, ktorú má voči deťom a svojej žene: „A čo viac: naučil sa stáť na vlastných nohách. Musí uznať, že žena ho spravila iným človekom. Stavala, stavala, ani prázdne vrece, raz dobrotou, raz fortieľom, a keď bolo treba i po zlotky.“
 
 
Hlavná postava poviedky Iva Zaťková, navonok trochu tvrdá a prísna žena, no v hĺbke svojej duše citlivá a vnímavá, bola veľmi pracovitá a oddaná svojej rodine. Vždy sa snažila brať život taký aký je so všetkým čo prináša. Cieľavedomým pôsobením na muža – slabocha podnietila jeho prerod z ľahostajného a lenivého človeka na pracovitého živiteľa rodiny.

Ideou diela je teda myšlienka, že človek sa pod vplyvom svojho okolia i ľudí dokáže zlepšiť, zmeniť svoje negatívne návyky.

 

 

 

porovnanie

B.S. Timrava - Ťapákovci

Ľ. Podjavorinská - Žena

2. vlna slovenského realizmu

útvar

novela

prostredie

dedinské

téma

zaostalosť a lenivosť Ťapákovcov – nezmenili sa

ľahostajnosť a lenivosť Štefana - zmenil sa

postava

Iľa – kráľovná – pracovitá, snaží sa zmeniť zaostalý svet ťapákovskej rodiny, tvrdá, navonok neprejavuje city, zavádza novoty, vzdeláva sa

Iva Zaťková – múdra, aktívna, navonok drsná, zápasí s prekážkami, snaží sa o prerod svojho muža

 

 

Kontrolné úlohy :
  1. Uveďte diela slovenskej literatúry, v ktorých sa stretávame so ženskou postavou.
  2. Porovnajte literárne postavy žien vo vybraných dielach slovenskej literatúry, zamerajte sa na vystihnutie psychológie ženských hrdiniek.
  3. Charakterizujte hlavnú postavu Tajovského poviedky Mamka Pôstková.
  4. Vysvetlite príčiny prerodu Štefana Zaťka na pracovitého živiteľa rodiny.
  5. Vyjadrite vlastnými slovami povahové črty Violy Podhradskej.
  6. Porovnajte životnú filozofiu Ili – kráľovnej a Ivy Zaťkovej.

 

 

 
Ľudmila Podjavorinská – Žena
/Ukážky/
 
„Dobrá žena, dobrá!“ prichvaľoval si Štefan v krčme, keď sa ho kamaráti spytovali. Pochvaľoval si najmä, že on bol akosi von z oboru prísnosti Ivinej, čoho pravá príčina, ako sa neskoršie ukázalo, bola, že Iva nemala času zaoberať sa mužom. V prvé časy čistila, riadila, obšívala, kŕmila novú svoju rodinu, takže na iné neostávalo jej čas. Muž cez deň sedel za pecou. Podvečer zaskočil si do krčmy – uspokojený, že je dom v dobrých rukách. Keď bolo už všetko v novej domácnosti v poriadku, Iva všimla si mužovej nečinnosti.

Iva zmerala si muža opovržlivo – a viacej sa už nevypytovala. Ale keď podvečer bral kabát, chtiac, ako obyčajne, do krčmy, žena zastavila mu cestu. Z toho povstala prvá zvada v mladom manželstve. Iva bola neústupná – Štefan tiež nebol nováčikom. Vedel, že prvá prehra alebo výhra rozhoduje nad jeho celou ďalšou osobnou slobodou. Do krčmy ušiel a viacej zo strachu ako z víťazstva napil sa a vrátil sa domov pozde v noci.
Ale Iva tiež nelenila. Kým muž bol v krčme, informovala sa hodnoverných susediek o svojim mužovi. Svojím zdravým čutím Iva poznala, že jej pán manžel je príkladný leňoch a nedbalec.

No, hľa, deti majú macochu rady. I večer potajomky podelila im chleba a len potom dala im pálenky. Keby bola zlá, toto by neurobila! Čím viac o tom rozmýšľal, tým viac sa mu nemilosrdnosť macochina objasňovala. Nie je ináče, ako že Iva štípaním budila deti, aby plakali, sťaby od hladu... Objasniac si toto, zahanbil sa sám pred sebou. Keby večer nebol zmýšľal o pijatike, žena bola by uvarila polievky. Ale on nepomyslel na hladné deti ... „Tys otec ?!“ zneje mu v duši výčitka, akoby ju nebohá žena privolávala. Stud opanoval ho i pri myšlienke, že takým ukázal sa pred ňou. S nebožkou neraz poharkali sa pre nedbalosť a či bezstarostnosť; neraz vyčítala mu akurátne. A Iva mu ani slovo ...
V Štefanovi pohlo sa svedomie...

 

 

 

 
Práca s textom :
  1. Určte literárny druh a útvar ukážky.
  2. Charakterizujte tému a prostredie.
  3. Vypracujte charakteristiku Ivy Zaťkovej a Štefana Zaťka.
  4. Vypracujte stručný obsah diela v bodoch.
  5. Uveďte ideu diela.
  6. Analyzujte jazykový plán textu.
  7. Zo získaných informácií vytvorte mapu.