Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská

 

Všetky organizmy sú tvorené z chemických látok. Na stavbe každej bunky sa zúčastňujú mnohé chemické látky, ktoré v nej plnia tieto funkcie: stavebné, zásobné, metabolické a substrátové. Z celkovej hmotnosti bunky tvorí najväčší podiel voda (60 – 90%). Na hmotnosti sušiny sa podieľajú organické látky (10 – 40%) i anorganické látky (3%).

Zdroj: http://www.bioweb.genezis.eu/bunka/graf.gif
 
Chemické zloženie bunky
Každá skupina chemických látok má v bunke svoje špecifické vlastnosti.
 
Voda
Je dôležitým rozpúšťadlom organických aj anorganických látok v bunke. Všetky metabolické procesy prebiehajú len vo vodnom prostredí. Ovplyvňuje fyzikálno – chemické procesy v bunkách (napr. osmóza a difúzia), súčasne plní termoregulačnú a transportnú funkciu.
 
Množstvo vody v bunke závisí:
  • od veku bunky (napr. mladé bunky pokožky sú dostatočne hydratované – zásobené vodou, pleť je vypnutá)
  • od druhu pletiva alebo tkaniva, z ktorého bunka pochádza (dužina melóna obsahuje podstatne viac vody ako škrupina orecha)
  • od prostredia, v ktorom sa bunka nachádza (bunky vodných rias obsahujú až 90% vody)
 
Anorganické látky (minerálne látky)
Sú soli rôznych látok. Ovplyvňujú osmózu, fyzikálno – chemické vlastnosti, látkovú premenu, pH prostredie bunky a sú súčasťou niektorých makromolekulových látok (enzýmy). Vyskytujú sa v podobe konkrétnych zlúčenín, napr. chlorid sodný, uhličitan vápenatý ale aj v podobe iónov: Ca2+, K+, Na+, Cl-.
 
Organické látky
Najviac sú zastúpené: sacharidy, tuky, bielkoviny, nukleové kyseliny.
 
Sacharidy (cukry)
Vznikajú z neústrojných (anorganických) látok v zelených rastlinách v procese fotosyntézy.
 
V bunke majú mnohoraký význam:
  • zdroj energie – sú pohotovostným zdrojom energie, bunka siaha po zásobách cukrov pri každej metabolickej činnosti, pokiaľ sa nevyčerpajú (glukóza)
  • podieľajú sa na stavbe bunkových stien (celulóza, chitín)
  • plnia zásobnú funkciu (škrob, glykogén)
  • sú súčasťou biologicky účinných látok
Sacharidy sa rozdeľujú na:
 
monosacharidy
disacharidy
polysacharidy
glukóza – hroznový cukor
sacharóza – repný cukor
celulóza – bunková stena rastlín
fruktóza – ovocný cukor
maltóza – sladový cukor
chitín - bunková stena húb
deoxyribóza (zložka DNA)
laktóza – mliečny cukor
škrob - zásobná funkcia u rastlín
ribóza (zložka RNA)
glykogén zásobná funkcia u živočíchov
 
Tuky (lipidy)
Po chemickej stránke sú estery vyšších mastných kyselín s glycerolom, ktoré plnia v bunke tieto funkcie:
  • stavebnú – fosfolipidy sú súčasťou biomembrán
  • zdroj energie – pri spálení 1g tuku sa uvoľní 38 kJ energie
  • zásobnú – tukové tkanivo u živočíchov, semená olejnín
  • regulačnú – lipidy sú súčasťou molekúl niektorých hormónov
  • sú dôležitým rozpúšťadlom vitamínov a niektorých farbív
  • izolačná, resp. termoregulačná funkcia
  • ochranná funkcia - okolo dôležitých orgánov (vosky u rastlín)

 

Bielkoviny (proteíny)

Sú makromolekulové látky, ktorých reťazce sú tvorené z navzájom pospájaných aminokyselín. Jednotlivé aminokyseliny v reťazci sú pospájané peptidovou väzbou. Typ bielkoviny závisí od konkrétnych aminokyselín, ich poradia v reťazci a od priestorového usporiadania reťazca.
Bielkoviny sú látky špecifické voči biologickým druhom. Aj v rámci jedného biologického druhu sa jedince navzájom líšia svojím bielkovinovým zložením.
 
V bunke majú nezastupiteľný význam:
  • zúčastňujú sa na stavbe biomembrán
  • sú súčasťou regulačných látok (enzýmy, hormóny)
  • zabezpečujú imunitu organizmov (protilátky)
  • zásobnú funkciu plnia iba v rastlinných zásobných orgánoch (semena strukovín bohaté na bielkoviny)
Bielkoviny sú pre život úplne nevyhnutné a nedajú sa nahradiť žiadnymi inými látkami.
 
Nukleové kyseliny
Sú nositeľmi dedičných vlastností bunky, sú teda hmotným základom dedičnosti. V ich molekulách sú zapísané vlastnosti organizmov, ktoré sa gamétami prenášajú na potomstvo.
Ich štruktúra je veľmi zložitá. Reťazce nukleových kyselín sú pospájané z nukleotidov. Každý nukleotid pozostáva z: pentózy (päťuhlíkového sacharidu), dusíkatej bázy a zvyšku kyseliny fosforečnej.
 
Podľa prítomnej pentózy sa nukleové kyseliny rozlišujú na:
  1. deoxyribonukleová kyselina - obsahuje deoxyribózu
  2. ribonukleová kyselina – obsahuje ribózu
Štruktúra DNA
Štruktúra DNA
Pentóza - deoxyribóza
Pentóza - ribóza
Dusíkatá báza:
adenín – tymín
cytozín - guanín
Dusíkatá báza:
adenín – uracyl
cytozín - guanín
Zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej
Zvyšok kyseliny trihydrogénfosforečnej

 
Deoxyribonukleová kyselina je tvorená 2 paralelne prebiehajúcimi polynukleotidovými vláknami, ktoré tvoria dvojzávitnicu. V molekule DNA sú obe vlákna medzi dusíkatými bázami jednotlivých vláken navzájom pútané vodíkovými mostíkmi. Molekula RNA je tvorená len jedným polynukleotidovýcm vláknom. Obidve molekuly nukleových kyselín sú špirálovito stočené.
Bunky všetkých organizmov obsahujú oba typy nukleových kyselín. Výnimkou sú vírusy, ktoré obsahujú vždy len jeden typ nukleovej kyseliny (DNA vírusy a RNA vírusy). Nukleové kyseliny sú uložené v jadrách buniek.

 
 
 
Zopakujte si:
1.Aké funkcie plní v bunke voda?
2.V čom je základný chemický rozdiel v stavbe molekuly DNA a RNA?
3.V čom sa odlišuje význam cukrov a tukov pre bunku?
4. Akú funkciu plnia v bunke bielkoviny?

 

 
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8
Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5