Vypracoval: Mgr. Eva Gutová
Príčastie minulé má znaky slovesa aj prídavného mena.
I. Tvorenie príčastia minulého
|
vzor
|
koreň slovesa
|
koncovka
|
tvar
|
|
aimer
|
aim-
|
-é
|
aimé
|
|
finir
|
fin-
|
-i
|
fini
|
|
vendre
metre
conduire
joindre
|
vend-
met-
condu-
join-
|
-u
-is
-it
-t
|
vendu
mis
conduit
joint
|
II. Príčastie minulé sa používa:
a) s pomocnými slovesami „être“ (byť) a „avoir“ (mať)
Príčastie minulé je súčasťou všetkých zložených slovesných tvarov v činnom a trpnom rode.
Elle a parlé. (Rozprávala.)
Il s´était trompé. (Pomýlil sa.)
Elle est invitée. (Je pozvaná.)
V mnohých prípadoch dochádza k vynechaniu slovesa „être“.
La petite fille, restée seule, jouait avec sa poupée.
= qui était restée...
(Dievčatko, ktoré ostalo samé, sa hralo so svojou bábikou.)
J´ai trouvé une chambre à louer dans un appartement habité par une vieille dame.
= qui est habité...
(V byte, v ktorom býva stará pani, som našiel izbu na prenájom.)
b) ako prídavné meno (l´adjectif qualificatif)
une porte ouverte (otvorené dvere)
des enfants bien élevés (dobre vychované deti)
Vo francúzštine je však potrebné rozlišovať príčastie minulé, ktoré má pasívny význam a slovesné adjektívum, ktoré má aktívny význam.
Participe passé = sens passif Adjectif verbal = sens actif
choqué (šokovaný) choquant (šokujúci)
surpris (prekvapený) surprennant (prekvapujúci)
ému (dojatý) émouvant (dojemný, dojímavý)
c) vo vedľajších vetách (la subordonnée participiale)
S participiálnou vedľajšou vetou sa stretneme prevažne v literatúre. Táto vedľajšia veta môže vyjadrovať napríklad príčinu alebo čas.
Son mari mort, elle alla vivre chez ses enfants.
= Après que son mari fut mort...
(Keď jej manžel zomrel, išla žiť k deťom.)
La pluie ayant cessé, nous sommes sortis.
= Comme la pluie avait cessé...
(Keďže prestalo pršať, išli sme von.)
Literatúra:
J. Taraba, Francúzska gramatika
Y. Delatour a kol., Grammaire du Français