Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
 
 
 
 
Rodina - to je spojenie dvoch partnerov za účelom spoločného života a s cieľom vychovávania detí. V rodine sa objavujú najrozmanitejšie sociálne interakcie, ktoré sú v rámci nej jedinečné. Vzťahy v rodine - ako sú vzťah „manžel“ – „manželka“, „rodičia“ – „deti“, ale aj „členovia rodiny“ – „iný rodinný príslušníci“ upravuje takzvané „rodinné právo“. Rodinné právo stanovuje a definuje podmienky vzniku a zániku manželstva, výchovy dieťaťa v rámci manželstva, alebo po jeho rozvedení. Stanovuje aj podmienky pestúnskej a ústavnej starostlivosti či adopcie.
 
Základným prameňom z ktorého rodinné právo vychádza je „Ústava Slovenskej republiky“. Právne normy rodinného práva sú ukotvené v „Zákone o rodine“. Slovenské rodinné právo (tak ako aj vo všetkých krajinách Európskej únie) považuje za základnú jednotku spoločnosti práve rodinu tvorenú mužom – ženou – dieťaťom. V rodinnom práve iných krajín (napríklad holandskom alebo nemeckom) sa za istý druh nerodinného zväzku považuje aj spolužitie muža a muža či ženy a ženy.
 
Manželstvo:
Manželstvo vzniká slobodným rozhodnutím dvoch partnerov, ktorí verejný súhlas s manželským zväzkom vyslovujú za prítomnosti dvoch svedkov v kostole, alebo pred štátnym orgánom (väčšinou je to na obecnom úrade a pred starostom). Podľa toho rozoznávame aj dva typy sobáša a to:
  1. občiansky (civilný) sobáš – uskutočňuje sa pred štátnym orgánom.
  2. cirkevný sobáš – uskutočňuje v rámci cirkvi a pred cirkevným hodnostárom (tento sobáš je platný len vtedy, ak je cirkev na našom území riadne zaregistrovaná).

Na uzatvorenie manželstva je potrebné, aby obaja partneri mali minimálne 18 rokov (ak súd udelí výnimku je to možné od 16 rokov veku), poznali zdravotný stav toho druhého a ich vzťah bol založený na monogamií (jeden muž môže mať len jednu manželku. Bigamia /mnohoženstvo/ je u nás zakázané a trestné). Manželstvo môžu u nás uzatvoriť jedine partneri opačného pohlavia. (V Českej republike, Nemecku, Holandsku, Belgicku a iných krajinách EU môžu homosexuálne partnerstvá uzavrieť aj tkz. registrované partnerstvo. Toto partnerstvo im dáva isté práva (napr. možnosť dozvedieť sa o zdravotnom stave toho druhého v nemocnici) a vyjadruje istú akceptáciu spoločnosti voči týmto partnerstvám.

Manželia majú isté práva a povinnosti, ktoré musia v rámci manželského zväzku plniť. Majú vzájomné právo vychovávať svoje deti, povinnosť uspokojovať potreby rodiny, právo dediť po úmrtí jedného z nich majetok, majú právo sa navzájom zastupovať v bežných veciach (napr. môžu preberať poštu, alebo dôchodky jeden druhému a pod.).

Manželstvo môže zaniknúť niekoľkými spôsobmi a to:

  1. úmrtím jedného z manželov.
  2. vyhlásením jedného z partnerov za mŕtveho.
  3. rozvodom (rozviesť môže jedine súd, pričom rozhoduje nielen o rozvedení manželov, ale aj o pridelení starostlivosti o deti, rozdelení majetku, či vyživovacej povinnosti).
  4. vyhlásením manželstva za neplatné.

Vzťahy v rodinnom zväzku:

Vzťah rodič – dieťa je veľmi dôležitý. Z tohto vzťahu vyplývajú isté práva a povinnosti. Rodič má právo sám určiť, ako bude dieťa vychovávať, zastupuje ho v právnych veciach, spravuje jeho majetok a musí mu zabezpečiť také podmienky v rodine, ktoré mu umožnia zdravý psychický, fyzický rast a teda osobnostný rozvoj. Dieťa naopak musí svojim rodičom pomáhať, rešpektovať a ctiť si ich. Ak je zárobkovo činné, musí do spoločnej domácnosti finančne prispievať (hlavne na úhradu potrieb).

V prípade, že rodina dieťaťu nezabezpečuje tieto podmienky, alebo dokonca dieťa ohrozuje, môže súd dieťa rodičom odobrať a prideliť ho do starostlivosti inej osobe. Na Slovensku existuje niekoľko možností ako zabezpečiť výchovu dieťaťa:

  1. Pomocou náhradnej starostlivosti o dieťa (adopcia): dieťa sa dostáva do starostlivosti adoptívnym rodičom. Ak sa jedná o úplné osvojenie (biologický rodičia strácajú voči dieťaťu všetky práva a povinnosti) tak potom dieťa stráca aj príbuzenský vzťah k biologickým rodičom. Ich miesto nahradia adoptívny rodičia. Dieťa získava aj ich priezvisko a všetky povinnosti vzťahu rodič – dieťa sa presúvajú z biologických rodičov na adoptívnych rodičov.
  2. Opatrovníctvo: vymedzuje súd. Opatrovníkom môže byť aj príbuzný dieťaťa a ustanovuje sa hlavne z dôvodu právneho zastupovania dieťaťa v majetkovo – právnych záležitostiach.
  3. Pestúnska starostlivosť: dieťa je zverené do starostlivosti pestúna. Tento rozhoduje o bežných záležitostiach zvereného dieťaťa. Pestún dostáva od štátu finančný príspevok na výživu dieťaťa a odmenu za prácu pestúna. Pestúnom môže pritom byť aj príbuzný dieťaťa. Pestúnska starostlivosť sa končí plnoletosťou dieťaťa.
  4. Ústavná výchova: nariaďuje ju jedine súd a vykonáva sa v detských domovoch. Detské domovy prevádzkuje štát, súkromníci, ale aj cirkev, či neziskové organizácie. Aj ústavná výchova sa končí dosiahnutím plnoletosti.
Najlepšou formou pre život dieťaťa je práve náhradná starostlivosť o dieťa (adopcia), lebo práve táto forma najlepšie zastupuje funkciu skutočnej rodiny s jej sociálnymi interakciami.

 

 
 
 
 

Otázky na zopakovanie:

  1. Definujte čím sa zaoberá rodinné právo
  2. Aké podmienky treba splniť, aby sa partneri mohli zosobášiť?
  3. Ako môže zaniknúť manželstvo?
  4. Ktorá cirkev môže uzatvárať manželské zväzky?
  5. Čo je to adopcia a ako vzniká ?
  6. Aké povinnosti a práva vyplývajú zo vzťahu rodič – dieťa?
 
 
Použitá literatúra:
  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005