Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Francis Bacon (1561 - 1626)
Francis Bacon pochádzal z Británie z rodiny vznešeného lorda. Študoval na Trinity College v Cambridgi. Okrem filozofa bol aj politikom a právnikom. Mal známosti na anglickom dvore, no neskôr bol obvinený z brania úplatkov za čo ho odsúdili a išiel aj nakrátko do väzenia (sedel vo väzení v londýnskom Toweri). Neskôr ochorel na zápal pľúc a umrel. Bol zakladateľom anglickej empirickej filozofie. Snažil sa nájsť novú metódu poznania a preto praktizoval rôzne „čudné“ pokusy. Pokusy a nová metóda ho nakoniec aj zabila (na zápal pľúc ochorel pri svojich pokusoch so zamrznutým kuraťom).
Francis Bacon vo filozofií prekonáva vplyv tak Aristotela ako aj scholastiky, čo môžeme vidieť aj v jeho diele „Nové Organon“. Podstatou jeho filozofie bolo prísť s úplne novou formou poznávania. Snažil sa teda nájsť novú metódu poznania vecí. Staré formy poznávania považoval za zlé a vedúce k bezvýznamnému pokroku (ide podľa neho len o také poznanie, kde poznanie starých vecí sa prekrýva novým odevom). Významný pokrok vo vedách možno docieliť len vtedy, ak sa zmení forma poznania vecí. Nové poznanie má vychádzať z empirických (zmyslových) skúseností, ktoré sa opierajú o pozorovanie a experimenty. Takto zozbierané fakty sa potom zovšeobecnia (induktívna metóda poznania). Táto metóda poznania je tá, ktorá zbaví poznanie nepresností (skreslených faktov). V človeku však existujú isté vrodené i získané predsudky, prekážky, či nepravdivé pojmy, ktoré nám zabraňujú zmeniť spôsob nášho poznania. Tieto predsudky nazýva „idolmi“. Rozoznáva pri tom 4 druhy idolov a to:
1. idoly kmeňa – sú také, ktoré vyplývajú z ľudskej prirodzenosti (ich základ spočíva v ľudskom rode, kmeni) a nie je možné sa ich nijak zbaviť. Človeka vníma ako istú bytosť jedným a nie iným spôsobom. Keď je na toto poznávanie zvyknutý je ťažké (nemožné) ho zmeniť.
2. idoly jaskyne – súvisia s vlastnými individuálnymi predpokladmi, možnosťami a vplyvmi, ktoré formujú jednotlivca. Tohto bytostného založenia sa jednotlivec dokáže čiastočne (ale nie úplne) zbaviť.
3. idoly trhu – tieto sa dajú úplne odstrániť. Vychádzajú zo vzájomného dorozumievania sa ľudí medzi sebou. Ľudia pomenúvajú veci tak ako ich pochopia. Vďaka tomu vznikajú rôzne skreslené výmysly a spory.
4. idoly divadla – vznikajú nekritickým preberaním istých myšlienok či metód poznávania. Tieto sa stávajú omylnými dogmami, ktoré sa potom všeobecne prijímajú. Týchto idolov sa človek jednoznačne môže zbaviť.
Všetky tieto idoly sú pre novú metódu poznávania istou zábranou, preto je dôležité aby sa človek od nich čo najviac odpútal a očistil sa od nich.
Francis Bacon rozlišuje dva druhy vied a to vedu, ktorá sa zaoberá prírodou (skúma prírodné úkazy) a na vedu, ktorá sa zaoberá Bohom (skúma a hľadá odpovede na teologické otázky). Pre Bacona bola dôležitejšia práve prvá veda - veda zaoberajúca sa prírodou na ktorú upriamil svoju pozornosť. Poznatky pritom delí na dve skupiny a to
1. teoretické poznatky - Dôležité sú pre rozvoj prírodnej vedu samotnej.
2. praktické poznatky – Prinášajú také poznatky, ktoré je možné použiť v praxi. Ide pri nich o praktickú využiteľnosť.
Ak chce človek prírodu spoznať, musí poznať jej fungovanie, zákonitosti a zákutia. Len tento človek dokáže prírodu poznať kvalitne a dobre.
Francis Bacon bol všestranným filozofom, ale aj prírodovedcom, ktorý sa nezaoberal len prírodou a hľadaním nových foriem poznania, ale venoval sa aj otázkam štátu a práva. Vo svojom diele „Nová Atlantída“ predstavil svoju víziu utópie. Tato utópia je sociálnou utópiou. Na jej čele stojí vládca, ktorý okolo seba sústreďuje najvýznamnejších vedcov a odborníkov. Práve od nich si dáva poradiť pri dôležitých rozhodnutiach. Výsledkom týchto rád je štát usmerňovaný technikou a vedou. Bacon predpokladá aj súkromné vlastníctvo pre všetkých ľudí v štáte.
Thomas Hobbes (1588 – 1679)
Thomas Hobbes bol anglický politik a filozof. Študoval na univerzite v Oxforde a pôsobil ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo cestovať po celej Európe. Bol aj účastníkom anglickej občianskej vojny. Je to materialista, čo znamená, že uznával materiálny (hmotnostný) základ sveta. Ako filozof stojí na rozhraní medzi empirikmi a racionalistami.
Predstavíme si dôležitú časť jeho filozofie - náuku o štáte. V nej sa sústredil hlavne na sociálnu problematiku, pričom odmietal neporiadok v spoločnosti. Bol zástanca absolutistickej monarchie. Vo svojom diele Leviathan prezentuje dva stavy, v ktorých sa spoločnosť môže nachádzať a to sú
1. prirodzený stav - tu platí len zákon prírody a to je zákon prežitia silnejšieho. Vládne tu absolútna sloboda, bieda, krutosť, neporiadok a dôležité sú jedine osobné záujmy.
2. občiansky stav – V záujme nastoliť poriadok sa ľudia rozhodli časť svojej slobody venovať štátu (ľudia akoby so štátom podpísali dohodu) a dodržiavať stanovené zákony. Ten im za to zaručuje ochranu, poriadok a istú možnosť blahobytu. Tento systém nie je ten úplne najlepší, ale je najlepší doteraz nájdený systém a preto je akceptovateľný. Dôležitý pojem v takejto spoločnosti ja pojem spravodlivosť. Spravodlivosť = dodržiavanie zákonov.
Thomas Hobbes použil na označenie svojho diela pojem „Leviathan“. V skutočnosti pojem „Leviathan“ znamenal biblickú príšeru, ktorá žila v mori a čas od času vychádzala z mora a požierala a ničila všetko naokolo. K Leviathanovi prirovnal štát. Aj štát môže viesť panovník, ktorý môže všetko zničiť a preto je dôležité aby v štáte existovala možnosť tohto panovníka z trónu zosadiť. Zároveň by mala existovať možnosť, aby si ľudia v štáte mohli zvoliť v akom stave chcú žiť: absolutizme (občiansky stav) alebo anarchií (prirodzený stav).
Otázky na zopakovanie:
1. O čo sa vo svojej filozofii snažil Francis Bacon?
2. Čo sú to idoly a aké druhy idolov u Francisa Bacona poznáme?
3. Aké existujú podľa Francisa Bacona poznatky?
4. Ako sa nazýva dielo v ktorom F. Bacon opísal svoju utópiu?
5. Aké dva stavy rozoznáva Thomas Hobbes ?
6. Vysvetlite teóriu štátu Thomasa Hobbesa
7. Prečo prirovnáva T. Hobbes štát k pojmu Leviathan?
Použitá literatúra:
1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005