Vstup Slovenska do obnovenej republiky

Vypracovala: Juráková Beata

SNP bolo začiatkom vstupu Slovenska do obnovenej ČSR. Počas oslobodzovania Slovenska v rokoch 1944 – 1945 sa menila politická klíma na Slovensku, pretože Slovenský fašistický štát bol porazený a vystriedalo ho Slovensko ako súčasť obnoveného Československa.

Oslobodzovanie Slovenska

Na oslobodzovaní Slovenska sa zúčastnili:

Sovietska Červená armáda – vojská ukrajinského frontu (UF) - vojská 2. ukrajinského frontu generála Malinovského a 4. ukrajinského frontu generála Jeriomenka.

Rumunská armáda – 1. a 4. samostatný rumunský letecký zbor v zostave 5. leteckej armády 2. UF, samostatný rumunský tankový pluk a 1. rumunská dobrovoľnícka divízia Tudore Vladimirescu, ktorá bojovala ako záloha veliteľa 2. UF.

Od začiatku oslobodzovania Slovenska po boku Červenej armády bojoval 1. československý armádny zbor v ZSSR (1. ČSAZ).

K týmto armádam sa pridávali aj partizáni, ktorí sa po potlačení SNP ukrývali v horách.

Zdroj: http:// www.mapa.sk/sk/skola/nastenne-mapy/dejepis-slovensko-v-rokoch-1918-1945

Základné fakty

21. 9. 1944 bola oslobodená prvá slovenská obec – Kalinovo.

Prvá obec, ktorú oslobodil 1. ČSAZ bol Vyšný Komárnik – 6. 10. 1944.

19. 1. 1945 boli oslobodené Košice, Bratislava bola oslobodená 4. 4. 1945.

5. 4. 1945 bol vyhlásený Košický vládny program.

Posledné nemecké jednotky na území Slovenska boli zlikvidované do 1. mája 1945.

Pri oslobodzovaní Československa padlo vyše 100 000 sovietskych vojakov (údaje o počte mŕtvych sa rozchádzajú od 140 000 do 170 000).

Rumunská odborná literatúra uvádza straty rumunských vojsk u nás počtom 86 000.

Dalšie tisíce obetí boli na strane našich obyvateľov – vojakov aj civilistov.

Oslobodenie Slovenska trvalo takmer osem mesiacov. Hlavnú zásluhu na ňom mala Červená armáda. Hornaté územie najmä stredného a severného Slovenska vylúčilo a znižovalo nasadenie a podporu letectva, tankov a delostrelectva.

Vojenské operácie

Oslobodzovanie Slovenska bolo uskutočnené vojenskými operáciami:

1. fáza:

Východokarpatská operácia mala 2 časti: začala 1. Karpatsko – duklianskou operáciou (8. 9. - 28. 10. 1944) a pokračovala 2. Karpatsko-užhorodskou operáciou (druhá polovica septembra 1944 - koniec októbra 1944) – cieľom bolo preniknúť na územie východného Slovenska cez Dukliansky priesmyk. Zúčastnili sa na nej vojská ukrajinského frontu pod celkovým velením generála Moskalenka a 1. československý armádny zbor pod velením generála Jana Kratochvíla a po ňom Ludvíka Svobodu. Výsledkom operácie bolo prelomenie nemeckej obrany za cenu veľkých strát (21 000 sovietskych a 2 000 československých vojakov). V 2. Časti operácie oslobodzovacie jednotky vstúpili na územie Slovenska a oslobodili niekoľko obcí za účasti asi 247 000 mužov.

Nasledovala východoslovenská operácia, ktorú v novembri a decembri 1944 uskutočňovalo približne 400 tisíc vojakov 4. UF a pravého krídla 2. UF. Najťažšie boje sa udiali o Dargovský priesmyk v Slanských vrchoch. Oslobodená bola časť územia východného Slovenska, vrátane Humenného, Trebišova a Michaloviec.

2. fáza:

Západokarpatská operácia (12. 1. 1945 - koniec februára 1945) bola zameraná hlavne na južné, juhovýchodné a stredné Slovensko. 4. UF pod velením generála Andreja Ivanoviča Jeremenka postupoval na východné a juhovýchodné Slovensko a oslobodil Košice a Prešov, pokračoval cez stredné Slovensko. 2. UF pod velením Malinovského postupoval cez stredné Slovensko až na územie Maďarska a odtiaľ oslobodil južné Slovensko. Na západokarpatskej operácii sa zúčastnil aj československí vojaci. Pred vstupom do nej držali obranu na rieke Ondave pri Stropkove. Dobrovoľným náborom na východnom Slovensku, na Zakarpatskej Ukrajine (Podkarpatskej Rusi) a príchodom partizánov na oslobodené územie, 1. ČSAZ posilnil svoje rady a pred 20. 1. 1944 mal takmer 20 000 mužov. Po oslobodení Zborova a Bardejova sa presunul pred Branisko.

Útok 1. ČSAZ mal charakter prenasledovania ustupujúceho nepriateľa. K bojom dochádzalo na Branisku, pred Levočou a pri Liptovskom Hrádku. Zbor po prekročení Braniska a oslobodení Levoče postupoval Cestou slobody na Podbanské. Hlavné sily 1. ČSAZ a časť 17. gardového streleckého zboru postupovali k Popradu a po jeho oslobodení začali vstupovať do Horného Liptova. Hlavná časť síl prešla do južného Poľska a odtiaľ útočila na Oravu. V boji o oslobodenie Liptovského Hrádku, Liptovského Petra, Kokavy a Pribyliny úspešne spolupracovali partizáni a frontové jednotky.

Vojská 2. UF oslobodili celý Gemer, časť Horehronia až po Brezno, Novohrad a časť Hontu. Keď sa západokarpatská operácia koncom februára skončila, vojská 2. UF naďalej útočili v ťažkých podmienkach stredoslovenských hôr, najmä Slovenského Rudohoria, Poľany, Javoria, Krupinských a Štiavnických vrchov. V západokarpatskej operácii začalo úsilie o oslobodenie Slovenska prechádzať na vojská 2. ukrajinského frontu maršála Malinovského.

3. fáza:

Ostravská operácia (10. 3. - 5. 5. 1945), ktorú uskutočnili vojská 4. ukrajinského frontu a 1. ČSAZ ktoré po postupe cez stredné Slovensko, kde oslobodili Banskú Bystricu, Zvolen a Liptovský Mikuláš, postupovali do Turca, kde boli aj najťažšie partizánske boje – v Malej Fatre a pri Strečne. Oslobodzovacia armáda postupne obsadila Malú a Veľkú Fatru. Potom postupovali ďalej na severozápad, aby oslobodili zvyšok Slovenska a postupovali na Moravu. 29. 4. 1945 rumunské vojská ako súčasť 4. UF oslobodili Rajeckú dolinu. 1. ČSAZ oslobodil 30.4. Žilinu, Budatín, Považský Chlmec a Brodno, potom postupoval na Moravu, kde oslobodil v ten istý deň Ostravu.

4. fáza:

Bratislavsko – brnianska operácia (21. 3. - 5. 5. 1945), v ktorej hlavnú úlohu hrali vojská 2. UF maršála Malinovského. Po oslobodení Bratislavy 4. 4. 1945 sa vydali na Moravu smerom na Brno, ktoré bolo oslobodené 26.4.1945. Potom postupovali ďalej a oslobodili veľkú časť Čiech okrem Prahy a okolia.

Zdroj: http://www.atlaswords.com/IMAGES%2091/malinovski

Zdroj: http://www.ba.foxy.sk/albums/userpics/10001/6717s.jpg

maršál Rodion Jakovlevič Malinovskij oslobodenie Bratislavy

Dôsledky vojny a oslobodenia

Košický vládny program: 4. 4. 1945 vymenoval prezident Beneš v Košiciach prvú vládu Národného frontu, ktorá prijala Košický vládny program (5. 4. 1945). Jej predsedom sa stal Zdeněk Fierlinger, ministrom národnej obrany gen. Ludvík Svoboda. Prezident obnovenej ČSR - Edvard Beneš - 6. 4. 1945 dekrétom formálne vyhlásil mobilizáciu na oslobodenom území.

Vojna priniesla veľké materiálne škody a straty na ľudských životoch. Veľa obetí bolo na strane civilistov, ktorých vraždili Nemci aj za pomoci príslušníkov Hlinkovej gardy. Násilia sa dopúšťali aj partizáni – ich obete boli najmä nemeckí občania.

Presídlenie Nemcov - Postupinská konferencia víťazných veľmocí rozhodovala o osude porazeného Nemecka, o jeho správe, reparáciách, o potrestaní vojnových zločincov. Rozhodla aj o vysídlení Nemcov z Poľska, ČSR a Maďarska. Povojnová ČSR odoprela československé občianstvo Nemcom a Maďarom, s výnimkou antifašistov. Do konca roku 1946 boli nútene vysťahovaní alebo dobrovoľne odišli z ČSR takmer 3 milióny osôb nemeckej národnosti, z toho vyše 100 000 zo Slovenska.

Tieto akcie sa diali v zhode s Benešovými dekrétmi a v priebehu niekoľkých rokov sa do českých krajov presťahovalo približne 400 000 ľudí.

Maďarskí obyvatelia - na základe dohody medzi československou a maďarskou vládou došlo k výmene časti obyvateľstva. Z Maďarska sa presťahovalo do ČSR asi 73 000 Slovákov, zo Slovenska odišlo asi 74 000 Maďarov. Slovenská vláda a SNR zavádzali tzv. "reslovakizáciu"- Maďari, ktorí mali aspoň jedného slovenského starého rodiča, mohli sa prihlásiť za Slovákov, čím automaticky získali štátne občianstvo.

Vedúci predstavitelia totalitného režimu opustili pod ochranou nemeckých okupačných oddielov začiatkom apríla 1945 naše äúzemie. Niektorí boli pri pokuse o útek zajatí, neskôr súdení a odsúdení – J. Tiso a V. Tuka na trest smrti.

Obnova hospodárskeho a verejného života. Za veľkej pomoci obyvateľov sa opravovali zničené priemyselné stavby, vypálené domy i celé dediny. Vyhladovaným oblastiam sa prideľovali mimoriadne dávky potravín. Z USA prichádzala populárna UNRRA (Úrad spojených národov pre pomoc a obnovu), ktorá pomáhala potravinami a predmetmi každodennej potreby.

Menová reforma. V ČSR bolo po vojne v obehu 5 mien: protektorátne a slovenské koruny, nemecké marky, maďarské pengo a peňažné poukážky, ktoré používala sovietska a československá armáda. 1. 11. 1945 bola zavedená nová mena Koruna československá - Kčs.

Strata Podkarpatskej Rusi v prospech ZSSR.

Vyriešenie otázky vojnových zajatcov.

Narastanie vplyvu ZSSR a Komunistickej strany.