Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Pri lokalizácii priemyselného závodu treba zohľadniť mnoho činiteľov. Význam jednotlivých lokalizačných činiteľov je pre rôzne druhy priemyslu rozdielny.
Základom výberu najvhodnejšej lokalizácie priemyselného závodu je posúdenie všetkých významnejších podmienok, ktoré ovplyvňujú investičné, prevádzkové a odbytové podmienky priemyselnej výroby. Tieto podmienky sa súhrnne označujú ako lokalizačné činitele. Pri výbere miesta pre priemyselný závod treba uvážiť tri druhy nákladov, a to investičné, výrobné a dopravné.
Suroviny – ak je obťažné alebo ekonomicky nevýhodné suroviny prepravovať, tak priemyselný závod, ktorý ich potrebuje, sa umiestni blízko k nim (huty na výrobu železa, magnezitky, cukrovary, drevospracujúce závody).
Energia – zdokonalením prenosu elektrickej energie, aj zlepšením podmienok prepravy zdrojov energie poklesla závislosť lokalizácie priemyselných závodov od zdrojov energie. Napriek tomu priemyselné závody náročné na veľké objemy energetických zdrojov (uhlia) sa budujú v tesnej blízkosti ich ťažby (tepelné elektrárne, huty na výrobu železa a i.)
Voda – viaceré priemyselné výroby sú náročné na kvalitu alebo na veľký objem priemyselnej vody (hlinikárne, výroba celulózy).
Dôležitým ukazovateľom v priemysle je množstvo spotrebovanej vody na vyrobenú jednotku produkcie. Aby sa znížila spotreba vody z primárnych zdrojov, používa sa v závodoch uzavretý cyklus vodného hospodárstva, tzv. recirkulácia.
Pracovná sila – dostatočné množstvo pracovných síl v určitom regióne, prípadne ich odborná kvalifikácia a zručnosť často rozhodujú o lokalizácii priemyselného závodu. V poslednom období sa dôležitým lokalizačným činiteľom v celosvetovom meradle stala cena pracovnej sily (výroba športovej obuvi svetoznámych firiem v menej rozvinutých krajinách a i.)
Doprava – preprava surovín a výrobkov je základným predpokladom existencie priemyselného závodu. Dobré miestne i medziregionálne dopravné spojenie je dôležité pri výbere miesta lokalizácie.
Trh, miesto odbytu – schopnosť oblasti odoberať nadmerné objemy výrobkov priťahuje dané druhy priemyselných výrob. V mnohých prípadoch je táto príťažlivá sila trhu rozhodujúca (závody na výrobu stavebných hmôt, polygrafické závody, mäsozávody).
Aglomerácia – lokalizovať závod v priemyselnej aglomerácii umožňuje využívať už existujúce zariadenia (dopravná sieť, rozvod elektriny, vodovod, teplovod, sieť spojov, sklady a i.).
Poloha – faktor polohy sa zohľadňuje pri úvahách o mikrolokalizácii priemyselného závodu. Prihliada sa pri ňom na prírodné podmienky daného územia s cieľom využiť ich vhodnosť pre výstavbu závodu.
Finančný kapitál – to sú peniaze potrebné pre investície. Nedostatok kapitálu spôsobuje ťažkosti pri budovaní nových závodov, prípadne pri rozvoji už existujúcich.
Vládna politika – vláda môže nariadeniami podporovať rozvoj priemyslu v určitej oblasti, prípadne rozvoj niektorých druhov priemyselných výrob brzdiť.
Ekologické činitele – uplatňujú sa predovšetkým pri mikrolokalizácii, pri výbere konkrétneho miesta lokalizácie závodu.
Súčasné tendencie vývoja priemyselnej výroby
V historickom vývoji sa význam jednotlivých lokalizačných činiteľov menil. Súvisí to najmä s rozvojom vedy a výskumu. V dôsledku vedecko-technického rozvoja klesá množstvo základných surovín potrebných na výrobu jednotkového množstva hotového výrobku. Zdokonaľovanie dopravy umožňuje dobre a lacnejšie prepravovať suroviny a energetické zdroje. Týmto lokalizácia priemyselného závodu je menej závislá od miest výskytu surovín a zdrojov energie.
Lokalizačnými činiteľmi, ktorých význam sa zväčšuje, sú pracovná sila, aglomerácia a miesto odbytu. Priemysel si vyžaduje čoraz väčšiu kvalifikáciu pracovných síl. Výskyt jednotlivých izolovaných závodov je čoraz zriedkavejší, vo svetovom priemysle možno pozorovať výrazný trend ich koncentrácie. V priemyselnej výrobe čoraz dôležitejšiu úlohu získava veda a výskum a zevedenie ich výsledkov do výroby. Výrobné náklady v súčasnosti majú inú štruktúru ako v minulosti. Predvýrobné štádiá založené na práci vedeckovýskumných oddelení sú často náročnejšie ako samotná výroba. Tento fakt podnecuje čoraz užšie spojenie priemyselnej výroby s centrami vedy a výskumu a univerzitnými centrami. Preto pre lokalizáciu priemyselných závodov nadobúdajú postupne väčšiu príťažlivosť veľké mestá.
V súčasnom rozvoji priemyslu sú nové netradičné prvky, napr. nadnárodné spoločnosti, činitele politickej, vojensko-strategickej povahy, konkurencia a ceny na trhoch, práca s informáciami, proces tvorby rozhodnutí, ochrana životného prostredia a i.
V posledných rokoch zaznamenal prudký rozvoj elektrotechnický priemysel vyrábajúci elektronické komponenty, jemnú mechaniku, telekomunikačné zariadenia a najmä počítače, mikročipy a mikroprocesory. Na tomto priemyselnom odvetví možno dobre dokumentovať vplyv nových netradičných lokalizačných činiteľov. Suroviny i výrobky tohto odvetvia sú objemom i hmotnosťou malé a ľahko prepravovateľné. Trh jeho výrobkov je široký a pomerne rovnomerne rozmiestnený na povrchu Zeme. Napriek tomu možno pozorovať jeho výraznú koncentráciu do vybraných krajín (USA, Japonsko, Južná Kórea a i.) a v rámci týchto krajín do vybraných oblastí.
Cvičenie:
1. Na konkrétnych príkladoch zo sveta uveďte vplyv jedného alebo viacerých lokalizačných činiteľov.
2. Vymenujte krajiny s koncentráciou výroby počítačov.
3. Ako vplýva rozvoj vedy a výskumu na hlavné lokalizačné činitele?
4. Aká je úloha aglomerácie ako lokalizačného činiteľa?
Použitá literatúra:
Mládek, J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 2. diel. SPN BA, s. 103, ISBN 80-08-02601-4