Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová
- vytvárajú bunkám v tkanivách optimálne podmienky pre ich špecializované funkcie, t. j. stálosť vnútorného prostredia = homeostáza
Obeh telových tekutín zabezpečuje obehová sústava, ktorú tvorí cievna sústava a lymfatický systém.
KRV, ZLOŽENIE A FUNKCIE KRVI
Voda a v nej rozpustené anorganické látky tvoria hlavnú zložku telových tekutín.
Telové tekutiny:
-
Vnútrobunkové (intracelulárne)- ako súčasť buniek, tvoria 55 % celkovej vody v tele
-
Mimobunkové (extracelulárne)- krv, lymfa, tkanivový mok, ale tiež endolymfa a perilymfa vnútorného ucha ako aj komorová očná voda, tvoria 45 % celkovej vody v tele
KRV
Obr.1 Zľava doprava: červená krvinka, krvná doštička, biela krvinka
Krv (lat. sanguis, gr. haima) tvorí 8 – 9 % hmotnosti tela (približne 4,5 až 6 litrov) muži majú priemerne o 10 % krvi viac. Strata krvi do 0,5 litra organizmus vážne neohrozuje, avšak v dôsledku straty krvi väčšej ako 1,5 litra môže nastať smrť človeka.
Krv– tekutina červenej farby, nepriehľadnej konzistencie. Tento tekutý orgán je hlavnou súčasťou vnútorného prostredia človeka.
Funkcie krvi
- zabezpečuje transport dýchacích plynov:
a) prenos kyslíka z pľúc do tkanív a orgánov,
b) zbieranie oxidu uhličitého z tkanív a jeho transport do pľúc,
- transport živín z tráviacej sústavy do tkanív,
- zbieranie splodín metabolizmu vznikajúcich v tkanivách a ich odvádzanie do obličiek,
- rozvádzanie hormónov, vitamínov, iónov po tele,
- rozvádzanie tepla z tepelného jadra po tele,
- udržiava stále osmotické pomery v tele,
- zabezpečuje obranyschopnosť organizmu,
- pomáha udržiavať stále pH vnútorného prostredia.
Zloženie krvi
Krv je tvorená krvnou plazmou a krvnými telieskami– červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky.
Hematokrit – pomer medzi objemom krvnej plazmy (55 %) a krvných teliesok (45 %) z celkového objemu. Zmena daného pomeru signalizuje ochorenie.
KRVNÁ PLAZMA
- tekutá zložka krvi, žltkastej farby
Zloženie krvnej plazmy:
Anorganické látky
- voda, ktorá tvorí 90 % objemu plazmy,
- soli rozpustené vo vode – najmä chlorid sodný a uhličitan sodný, dôležité pri udržiavaní stáleho osmotického tlaku a pH krvi 7,4,
- vápnik- nevyhnutný pre stavbu kostí, činnosť svalov a tiež zrážavosť krvi
Organické látky
- bielkoviny, glukóza, tuky, vitamíny, hormóny, žlčové farbivá, močovina a kyselina močová
● Bielkoviny krvnej plazmy
Albumíny
- vytvárajú sa v pečeni
- sú prenášačmi enzýmov a pohlavných hormónov
Globulíny
- sú produktom lymfatického- miazgového tkaniva a lymfocytov
- zohrávajú dôležitú úlohu pri obranyschopnosti organizmu
- imunoglobulíny (gamaglobulíny) zneškodňujú antigény, ktoré sa dostanú do organizmu
Fibrinogén a protrombín – významné pri procese zrážavosti krvi
● Glukóza
- významný a najrýchlejšie dostupný zdroj energie pre bunky
- glykémia – hladina glukózy v krvi, jej hladina sa udržiava prostredníctvom hormónov – inzulínu, glukagónu, adrenalínu, noradrenalínu
- alimentárna hyperglykémia- dočasné zvýšenie hladiny glukózy v krvi po prijatí glukózy
- hyperglykémia– znížená tvorba alebo úplný nedostatok inzulínu, vzniká ochorenie cukrovka- diabetes mellitus
KRVNÉ TELIESKA (hemocyty)
● Červené krvinky (erytrocyty)
- bezjadrové bunky
- tvar – zvrchu okrúhly, z boku bikonkávny – piškótovitý, v strede sú preliačené, čím sa zväčšuje ich povrch pre naviazanie kyslíka
- tvoria sa v červenej kostnej dreni, počas vnútromaternicového vývinu aj v pečeni a slezine plodu
- pre tvorbu červených krviniek je nevyhnutná prítomnosť železa, vitamínu B12, kyseliny listovej a bielkovín, ktorú riadi hormón erytropoetín, ktorý je produkovaný obličkami
- životnosť červených krviniek je asi 100 – 120 dní, rozpad erytrocytov po opotrebovaní nastáva v slezine, hemolýza- rozpad červených krviniek
- hemoglobín– červené krvné farbivo prítomné v červených krvinkách, skladá sa z bielkoviny (globín) a nebielkovinovej zložky (hém)- v molekule ktorej sa nachádza železo, na ktoré sa viaže kyslík. Naviazaním kyslíka vzniká oxyhemoglobín.
● Biele krvinky (leukocyty)
- jadrové bunky, rôzneho tvaru
- životnosť 7 dní až 1 mesiac
- rozdelenie bielych krviniek podľa tvaru jadra, veľkosti a farbiteľnosti cytoplazmy:
A) granulocyty viac ako 70 % všetkých bielych krviniek, sú charakteristické aktívnym pohybom a schopnosťou meniť tvar a tiež schopnosťou diapedézy – prechádzať cez neporušenú stenu krvných vlásočníc do medzibunkových priestorov- uplatnenie pri obrane proti infekcii, mnohé fagocytujú cudzorodé častice.
- v cytoplazme majú farbiteľné zrniečka, granuly
Rozdelenie:
- neutrofilné granulocyty – mikrofágy, majú malú fagocytárnu schopnosť
- eozinofilné granulocyty – schopné fagocytózy, pri alergických ochoreniach sa ich počet zvyšuje
- bazofilné granulocyty – uplatňujú sa pri zrážavosti krvi, nakoľko obsahujú látku heparín
B) agranulocyty – neobsahujú farbiteľné zrniečka, granuly v cytoplazme
- ich životnosť je rôzna – mesiace až celý život
Rozdelenie:
Lymfocyty – imunologicky kompetentné bunky
Lymfocyty T – ktoré vznikajú v kostnej dreni ako nezrelé bunky a dozrievajú v týmuse
- zabezpečujú bunkovú imunitu - majú schopnosť rozoznávať a ničiť cudzorodé látky, napr. bunky transplantovaných tkanív, nádorové bunky atď.
- ich funkcia je regulačná, majú dlhú životnosť
- pri stretnutí s antigénom (cudzorodou látkou) produkujú látky podporujúce aktivitu ostatných bielych krviniek
Lymfocyty B zodpovedajú za humorálnu (látkovú) imunitu- ochrana organizmu pred cudzími potencionálne škodlivými molekulami (antigénmi).
Lymfocyty B – majú na svojom povrchu receptory (molekula imunoglobulínu) pre antigény. Receptor dokáže rozoznať lymfocyt B, pri stretnutí s antigénom sa začne intenzívne množiť, vznikajú plazmatické bielkoviny produkujúce imunoglobulíny – protilátky.
Monocyty, makrofágy vznikajú v kostnej dreni a majú veľká fagocytárna schopnosť.
● Krvné doštičky (trombocyty)
- vznikajú v červenej kostnej dreni, oddeľovaním časti cytoplazmy veľkých buniek drene- megakaryocytov
- ich životnosť trvá 4 dni
- začínajú zrážavosť krvi pri poranení ciev
PROCES ZRÁŽANIA KRVI
Hemostáza- zastavenie krvácania, ochranný postup organizmu pri poranení ciev. Krvné doštičky sa zhromažďujú v mieste poranenia, kde sa zužujú cievy. Podstata zrážavosti krvi spočíva v premene rozpustnej bielkoviny fibrinogénu na nerozpustný vláknitý fibrín. Zhromažďujúce sa krvné doštičky sa zachytávajú v hustej sieti vláken fibrínu, vzniká tzv. krvný koláč, čím sa cieva uzaviera. Krvný koláč sa zmršťuje a vylučuje krvné sérum, po jeho zaschnutí na povrch krvného koláča vzniká chrasta.
Zopakujme si:
1. Čo je to hematokrit?
2. Aký má význam preliačenie červených krviniek v ich centre?
3. Ako by si charakterizoval hlavný rozdiel medzi bunkovou a látkovou imunitou?
4. Čo je to diapedéza?
Použitá literatúra:
-
Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
-
Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.