Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Švajčiarsko sa rozkladá v juhozápadnej časti strednej Európy. Rozlohou patrí medzi menšie európske štáty. Hraničí s Francúzskom, Nemeckom, Rakúskom, Lichtenštajnskom a Talianskom.
Bern – hlavné mesto Švajčiarska
Zdroj: http://img225.imageshack.us/img225/4226/bern2cswitzerlandod9.jpg
Povrch:
Má najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Tvoria ho tri povrchové celky. Až tri pätiny územia zaberajú Alpy. Severne od nich sa medzi Bodamským a Ženevským jazerom, ktoré ležia na hraniciach, rozkladá v šírke asi 50 km Švajčiarska plošina. Západ a severozápad vypĺňa pohorie Švajčiarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.
Podnebie:
V podnebí sa prejavuje väčší vplyv Atlantického oceána. Na celom území je dostatok zrážok, ktoré sú vo veľkohorských výškach aj v lete snehové. Nad snehovou čiarou sú preto rozsiahle oblasti trvalej snehovej pokrývky a ľadovcov. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade. Čistý vzduch, veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpeľov.
Vodstvo:
Najdlhšia rieka Rýn je dôležitá pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom. Pramení tu aj veľká ľadovcová rieka Rhône.
Veľký spád riek využívajú početné vodné elektrárne. Vyrábajú až tri štvrtiny všetkej elektrickej energie.
Prírodnými klenotmi Švajčiarska sú jazerá ( je ich vyše 2000).
Poľnohospodárstvo:
Prevláda živočíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka na mlieko. Je rozšírený na horských lúkach a pasienkoch. Najúrodnejšie pôdy pre rastlinnú výrobu sú na Švajčiarskej plošine. Najviac sa pestujú obilniny, zemiaky a cukrová repa. Švajčiarsko vyniká medzi štátmi Európy v pestovaní ovocia.
Lesy pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia, sú chránené zákonom a nesmie sa zmenšovať ich rozloha. Drevo sa pre potreby priemyslu aj dováža.
Priemysel:
Švajčiarsko nemá takmer žiadne nerastné suroviny. Potrebné suroviny sa dovážajú. Priemysel sa preto zameriava na výrobky s malou spotrebou surovín, ktoré vyžadujú vysoko odbornú prácu. Je to najmä presné strojárstvo (výroba hodiniek, meracích a optických prístrojov, písacích a počítacích strojov a elektronika.) Dôležitou sa stala aj výroba liekov. Potravinársky priemysel spracúva mlieko na kvalitné syry (preslávený ementál) a vyrába svetoznáme čokolády. Všetky tieto výrobky Švajčiarsko aj vyváža.
Obyvateľstvo a sídla:
Sú sústredené prevažne na Švajčiarskej plošine, najvýznamnejšej hospodárskej oblasti štátu.
Najväčšie mesto a hospodárske stredisko je Zürich, sídlo mnohých bánk. Pri Ženevskom jazere leží Ženeva, kultúrne a obchodné stredisko, sídlo medzinárodných organizácií. Bazilej má významnú dopravnú polohu a veľký prístav na Rýne.
V hlavnom meste, starobylom Berne, sídli vláda a medzinárodné organizácie. Švajčiarsko je spolková republika a neutrálny štát.
Doprava:
Švajčiarsko má hustú sieť ciest a železničných tratí, ktoré sú všetky elektrifikované. Prekonávajú hornatú krajinu cez priesmyky, cez mnoho mostov a tunelov.
Moderná doprava a vysoká úroveň služieb vytvárajú veľmi dobré podmienky na cestovný ruch. Z návštev miliónov turistov má štát každoročne veľký zisk. Ešte väčšie príjmy získava z činnosti bánk. Prispievajú k tomu, že Švajčiarsko patrí k najvyspelejším a najbohatším štátom s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva.
Cvičenie:
1.Ktoré tri povrchové celky tvoria územie Švajčiarska?
2.Ktorá časť územia je najvýznamnejšia sídelná a hospodárska oblasť štátu?
3.Aké je zameranie poľnohospodárskej výroby?
4.Prečo Švajčiarsko patrí k najvyspelejším štátom sveta?
Použitá literatúra:
Šára, P. a i., 2005: Lexikón krajín sveta. VKÚ Harmanec, s.168, ISBN 80-8042-430-6
Zaťková, M. a i., 1996: Zemepis 6. Vydavateľstvo Litera Bratislava, s.120, ISBN 80-85452-12-X
http://img225.imageshack.us/img225/4226/bern2cswitzerlandod9.jpg