Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 


S pojmom nerastné suroviny sa už určite každý z Vás stretol. Vedeli by ste vymenovať nejaké?

Medzi nerastné suroviny patrí napríklad uhlie, železná ruda, zlatá ruda a podobne.

 

Nerastné suroviny sú vyčerpateľný a neobnoviteľny prírodný zdroj. Predstavujú nerovnomerne rozloženú koncentráciu určitých prvkov a zlúčenín, ktoré vznikli počas dlhého geologického vývoja. Keďže patria k neobnoviteľným prírodným zdrojom treba s nimi zaobchádzať racionálne a rozumne.


 

Podľa skupenstva rozoznávame pevné , kvapalné a plynne nerastné suroviny:


Pevné nerastné suroviny - uhlie, stavebný kameň, štrk, piesok

 

Kvapalné nerastné suroviny - ropa

 

Plynné nerastné suroviny - zemný plyn

 


Podľa spôsobu hospodárskeho využitia delíme nerastné suroviny na:


energetické suroviny – napr. uhlie, ropa, zemný plyn, urán, tórium


metalurgické suroviny – napr. železná, medená, cínová ruda


chemické suroviny – napr. soli, síra, fosfáty, vápenec, azbest


stavebné suroviny – napr. kameň, štrk, piesok, mramor, žula


 

Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky je dané a podmienené geologickou stavbou územia. Čo sa týka palív, sú na Slovensku malé zásoby.


 

Palivá


Dôležitou oblasťou ťažby uhlia je handlovsko - novácka panva, ktorá sa rozkladá na Hornej Nitre. Uhlie z tejto oblasti je významnou surovinou pre chemický priemysel a je hlavným energetickým zdrojom pre elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch. Ložiská rašeliny, ktoré sa nachádzajú na Slovensku sa využívajú pre poľnohospodárske účely. Ich rozloha je 5000 ha. Najväčšie rašeliniská sú na Orave. Hlavná ropná oblasť sa rozkladá na Záhorí, najväčšie ložisko ropy je pri Malackách a Gbeloch. Výskyt ropy na Slovensku však nemá väčší hospodársky význam.

 


Rudy


Železné rudy sa ťažia v Spišsko-gemerskej oblasti. Na Slovensku má významnú tradíciu aj ťažba zlata v Kremnici a v Hodruši.

 


Nerudné suroviny


Na Slovensku sa ťažia najmä keramické, stavebné a žiaruvzdorné nerudné suroviny. Na Slovensku je významná ťažba halloyzitu v okolí Michaloviec. Halloyzit slúži na výrobu elektrokeramiky a stavebnej keramiky. Dôležitou žiaruvzdornou surovinou je magnezit. Ťaží sa na južných výbežkoch Slovenského rudohoria.

Z chemických surovín je významná ťažba kamennej soli. Ložiská sa nachádzajú na východe Slovenska (Solivar pri Prešove).

 


Pevné nerastné suroviny


Pevné nerastné suroviny sa ťažia povrchovým alebo hlbinným spôsobom.

 

Povrchová ťažba sa uskutočňuje v ťažobných jamách a lomoch. Výrazne vplýva na životné prostredie.

Pri prípravách na ťažbu povrchovým spôsobom je nutné zmeniť časť krajiny, v ktorej sa ťažba bude uskutočňovať.

Odstraňujú sa lesy, polia, cesty a sídla. Pri ťažbe sa narúša vodný režim a dochádza k geologickým a geomorfologickým zmenám.

Vzniká hluk, prach a nepotrebný odpad. Nepotrebný odpad nazývame hlušina. Samozrejme odpad treba aj skladovať a pri jeho skladovaní zaberajú skládky odpadu veľké plochy poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy. Navážaním hlušiny sa vytvárajú kopce, ktoré nazývame haldy.

Haldy vznikajú aj pri spracovaní nerastných surovín.


 

Hlbinná ťažba má na životné prostredie tiež nepriaznivé vplyvy. Pri jej realizácii sa ťažia suroviny z banských priestorov pod zemou.

Na povrchu nad baňami dochádza k poklesu pôd. To vyvoláva poškodzovanie budov, ciest, potrubí a podobne.

Ložisko nerastných surovín je po vzťažení nenahraditeľné.


 

Kvapalné a plynné nerastné suroviny


Medzi kvapalné nerastné suroviny patrí napríklad ropa a medzi plynné napríklad zemný plyn. Tieto suroviny sa ťažia vŕtaním. Životné prostredie sa ohrozuje nie len pri ťažbe, ale aj pri preprave a priemyselnom spracovaní. V prípade prepravy ropy môže dojsť k jej úniku do životného prostredia, čím sa znečisťuje voda aj pôda. Pri ťažbe zemného plynu môže dôjsť k výbuchu.

 


Dôsledky ťažby nerastných surovín a vplyv ťažby na životné prostredie


Ťažba nerastných surovín pôsobí na životné prostredie negatívnym a aj pozitívnym spôsobom. Pozitívny vplyv na životné prostredie človeka majú napríklad zatopené jamy, ktoré vznikajú po vyťažených štrkopieskoch. Sú to vyhľadávané a obľúbené miesta na kúpanie. Alebo napríklad lomové steny v mäkkých horninách môžu niekedy slúžiť ako miesto na hniezdenie pre kolónie vtákov.

Medzi najväčšie negatívne vplyvy a pôsobenie ťažby nerastných surovín patrí úbytok poľnohospodárskej pôdy a zmena reliéfu. Pôdu zaberajú samotné lomy a aj okolité skládky. Najväčšie straty pôdy vznikajú pri budovaní a výstavbe nových priemyslových, poľnohospodárskych a vodohospodárskych zariadení. Východiskom by mohlo byť budovanie skládok a nových objektov na menej úrodných a nepoľnohospodárskych pôdach, pokiaľ to možnosti dovoľujú. Pri použití vhodných spôsobov rekultivácie po ukončení ťažby je možné negatívne vplyvy minimalizovať, alebo prípadne celkom odstrániť. Neúmerná a nevhodná ťažba má za následok aj porušenie obehu podzemnej vody. Najmä ťažba uhlia, štrku a piesku má za následok zníženie tlaku v celej oblasti. Pri hlbinnej, ale aj pri povrchovej ťažbe dochádza k úbytku hmoty a v dôsledku toho dochádza k zväčšeniu prítokov vody do vyťaženého priestoru.Tým sa znižuje hladina podzemnej vody v okolí ťažobného priestoru. Pri ťažbe štrku a piesku sa ničia najmä plytké podzemné vody. Ohrozované sú aj minerálne vody , a to najmä vrtmi.

 

Pri ťažbe dochádza aj k znečisťovaniu ovzdušia rôznymi plynmi ako napríklad CO2, CO, SO2, SO3, NO, NO2, NO3 a podobne. Do ovzdušia sa uvoľňuje aj prach najmä pri odstreloch, pri spracovaní kameňa a podobne. Toto znečistenie má vplyv na okolité rastliny a živočichy a aj na človeka. Výrazný je aj negatívny vplyv hluku, ktorý pri ťažbe vzniká a znepríjemňuje životné prostredie živočíchov a ľudí.

 


Zopakujte si!!!

 

  1. Opíšte negatívne vplyvy ťažby na životné prostredie.

  2. Opíšte pozitívne vplyvy ťažby na životné rpostredie.

  3. Ako delíme nerastné suroviny podľa spôsobu hospodárskeho využitia



Použitá literatúra:

 

www.referaty – seminarky.sk

http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/trencin/nerastne.htm