Vypracovala: Mária Miháliková
Pôvodný jazyk starých Slovanov nazývame praslovančina. Používali ho Slovania, ktorí prišli zo svojej pravlasti medzi riekami Dneprom a Vislou na naše územie v 5. storočí nášho letopočtu.
Praslovančina sa postupne / 8. 10. stor. / rozpadla na 3 skupiny jazykov:
- západoslovanské / poľština, čeština, slovenčina, lužická srbčina/,
- východoslovanské / ruština, bieloruština, ukrajinčina/,
- južnoslovanské / srbčina, chorvátčina, macedónčina, bulharčina, slovinčina /.
Vývin slovenčiny
1. obdobie
Veľkomoravská ríša / 9. stor. – zač. 10. stor. /
V r. 863 na Veľkú Moravu prišli Konštantín a Metod a priniesli prvý spisovný jazyk staroslovienčinu. Vypracovali prvé písmo hlaholiku, ktorú vytvoril Konštantín podľa vzoru malých písmen gréckej abecedy. Písmo neskôr zjednodušili Metodovi a Konštantínovi / Cyrilovi / žiaci a nazvali ju cyrilika.
2. obdobie
stredovek
Spisovný jazyk je latinčina / menej nemčina /, písmo ja latinka.
Hovoreným jazykom Slovákov boli miestne nárečia. Po zániku Veľkej Moravy sa až do konca 17. storočia slovenské texty zapisovali bez presných pravopisných pravidiel.
3. obdobie
15. – 18. stor. / po r. 1787 /
Spisovný jazyk je čeština / popri latinčine /, písmo je latinka s diakritickými znamienkami.
Čeština sa šírila aj vďaka slovenským študentom Karlovej univerzity v Prahe / od r. 1348 /.
4. obdobie
r. 1787 – prvá kodifikácia spisovnej slovenčiny – A. Bernolák
Prvým závažným pokusom o vytvorenie celonárodného dorozumievacieho prostriedku koncom 18. stor. bolo uzákonenie spisovnej slovenčiny na základe jazyka vzdelancov na Trnavskej univerzite, v ktorom prevládali západoslovenské jazykové prvky .
Kodifikačná práca – Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách s pravo- pisnou časťou Ortographia. Pri kodifikácii uplatnil moderný pravopis založený na výslovnosti.
5. obdobie
r. 1843 – druhá kodifikácia spisovnej slovenčiny – Ľ. Štúr
História súčasnej spisovnej slovenčiny sa odvíja od r. 1843, keď na základe spoločných prvkov stredoslovenských nárečí uzákonil spisovnú slovenčinu Ľ. Štúr spolu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom. V pravopise nadviazali na bernolákovskú tradíciu / pravopis podľa výslovnosti /. Kodifikačné dielo – Náuka reči slovenskej.
6. obdobie
reformy pravopisu
Pôvodná štúrovská kodifikácia prešla neskôr rôznymi úpravami :
M. M. Hodža , M. Hattala – pôvodca reformnej kodifikácie štúrovskej spisovnej slovenčiny / písanie y, ý, ä, ľ /, autor Krátkej mluvnice slovenskej / 1852 / .
S. Czambel – autor kodifikačnej príručky Rukoväť spisovnej reči slovenskej / 1902 /.
7. obdobie
vydanie prvých Pravidiel slovenského pravopisu / 1931/ - podnes
Dnešné kodifikačné príručky: Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenskej výslovnosti.
Úlohy:
1. Ktorým Slovanom patria jednotlivé jazyky?
poľština - macedónčina -
bieloruština- srbčina –
čeština - ruština –
2. Z čoho je vytvorená hlaholika?
3. Ktorému kodifikátorovi by ste pričlenili pravopis tohto porekadla?
Boháč čím wíc má, tím wždi wíceg žádá.
4. Ktorá kultúrna ustanovizeň sa podieľala na rozvoji a šírení spisovnej slovenčiny?
Použitá literatúra:
Slovenský jazyk pre 5. ročník