Vypracovala: Lenka Brhlíková
Hola: používa sa na vyjadrenie prekvapenia:
- Que le doy a usted un cachete. („Že Vám jednu vrazím.”)
- ¡Hola, hola!, eso no estaba en el programa... („No, no, to nebolo v pláne...“ )
¡Hola! Tranquilo... (No! Pokojne...)
Huy, písané tiež uy: Naznačuje prekvapenie alebo údiv, s určitou dávkou rozvahy alebo opravy povedaného:
¡Huy, cómo estás esta noche! (No, ty máš dnes náladu!)
¡Uy, eso no puede ser verdad! (Oh, to nemôže byť pravda.)
Oh: môže vyjadrovať rôznorodé pocity:
¡Oh, no, no!...ya no puedo seguir así. (Ach nie, už tak nemôžem ďalej.)
Extendío los billetes en la cama y la abuela dijo: ¡Oh!, qué hermosura! (Rozložil bankovky na posteli a babka povedala: Panebože, to je nádhera.)
Olé: Vyjadruje nadšenie, triumf, uspokojenie:
- Que se vean los hombres. -¡Olé! – gritó entusiasmado. („Nech sa muži ukážu.” „Sláva!”, vykríkol s nadšením)
- ¡Olé! ¿Ya estás aquí? (Sláva! Už si tu?)
Ps, pss, psh: Používa sa na prejavenie odstupu, nerozhodnosti, ľahostajnosti, opovrhnutia:
- Ps... que sé yo! Me parece un capricho caro y extravagante. (Hm, čo ja viem. Pripadá mi to ako drahý a výstredný rozmar.)
- Pss...a mí no me importa. (Hm, mňa to nezaujíma.)
Pu, puf, puaf: Vyjadruje odpor, opovrhnutie:
Bebe un sorbo vaso de agua... ¡puf!, está como caldo. (Dáva si hlt vody z pohára...Fuj. Teplá ako polievka.)
¡Puf, qué calor hace hoy! (Fuj! Aké je dnes teplo.)
Tatata: Používa sa na vyjadrenie nesúhlasu s predchádzajúcim oznámením:
¡Si la oyeran a usted!... –Ta, ta, ta! Si me oyerán me callaría. („Keby Vás tak počuli!” „Bla, bla, bla. Keby ma počuli, zmĺkla by som.”)
Ta, ta, ta! Siempre dices tonterías. (Bla, bla, bla. Vždy hovoríš hlúposti.)
Uf: Naznačuje zdôraznenie obsahu predchádzajúceho oznámenia:
Y ella va contenta... - ¡Uf! Ya lo creo. („A je spokojná.” „No tomu teda verím.”)
¡Uf! Ya no puedo más. (Uf, už nemôžem viac.)
¡Uf! Todavía tengo mucho trabajo. (Uf, ešte mám veľa práce.)
Výrazy používané najčastejšie vo funkcii nevlastných citosloviec:
Hombre: Môže naznačovať námietku alebo súhlas, ale aj úplne opačné významy:
-
¡Hombre!, se lo preguntas a mi padre, a ver qué te dice. (To iste. Opýtaj sa môjho otca a uvidíš, čo povie.)
-
- ¿Te gustan? -¡Hombre! ( „Páčia sa ti? „Aby nie.”)
-
¡Hombre! ¿No ves que eso está todo mal? (Človeče! Nevidíš, že to je celé zle?)
Vale: vyjadruje súhlas alebo odpor, či rázny nesúhlas, zamietnutie:
d) ¡Vale ya! (Dosť už!)
e) Vale, ¿Estáis preparados ya? (Dobre, už ste pripravení?)
- Niektoré vlastné náboženské mená, pokiaľ stratili svoj pôvodný význam:
-
¡Jesús, Jesús! Vámonos de aquí. Panebože, poďme preč.
-
¡Dios mío! ¿Habrá aquí ratones? Preboha! Snáď tu nie sú myši?
-
¡Por todos Santos! ¿Qué haces aquí? Pre všetkých svätých! Čo tu robíš?
- Rozkazovací spôsob niektorých slovies:
i) ¡Venga, quitaos de delante! (Hybaj dozadu! Uhnite!)
j) ¡Pasa, pasa! No tenemos tanto tiempo... (Poďme, poďme! Nemáme toľko času...)
- Zvieracie citoslovcia:
Cló-cló – kotkodákanie (cloqueo-sustantivo, cloquear-verbo)
Gallina clueca hace cló-cló. (Kvočka robí kot-kot dák.)
Quiquiriquí – kikirí
Cada mañana me despierta el gallo con su quiquiriquí ruidoso. (Každé ráno ma zobúdza kohút so svojím hlučným kikirikí.)
Miau – mňau (maullar-verbo, maullido-sustantivo)
- Miau, sale detrás de la puerta el voz de mi gato. („Mňau”, vychádza spoza dverí hlas mojej mačky.)
Pío – píp (piar-verbo, pío-sustantivo)
- Pío, pío pituan los pollitos. („Píp, píp”, pípajú kuriatka.)
Guau – hav (ladrar-verbo, ladrido-sustantivo)
Por toda la calle se oye el guau, guau de mi perro. (Celou ulicou počuť hav, hav môjho psa.)
¡Mu! – mú (mugir-verbo, mugido-sustantivo)
¡Mu! Se oye del prado donde están las vacas. („Mú”, počuť z lúky kde sú kravy.)
Úloha na záver:
Preložte: a) Preboha! Čo sa ti stalo? b) Fuj. Horšie jedlo som nikdy nejedla. c) Hybaj stade! d) No, no. To sa teda mýliš. e) Prídeš? Aby nie!
Použitá literatúra:
Oľga Macíková, Ľudmila Mlýnková: Manual de Español Actual I
Jana Lenghardtová: Španielčina 1, 2
Valerio Báez San José: Moderní gramatika španělštiny