Vypracovala: Zuzana Szocsová

 


Človek a ľudská populácia žije v mestách, v dedinách, vo veľkomestách, ktoré spoločne nazývame sídla. Pomernou novinkou medzi sídlami sú miliónové veľkomestá, ktorých počet rastie veľkou rýchlosťou. Ešte v roku 1900 ich bolo 17 o osemdesiat rokov neskôr sa ich počet pohyboval okolo 100. Aj Slovensko má svoje veľkomestá – Bratislavu a Košice. Žije v nich 11,6% obyvateľov Slovenskej republiky.
 
Vo veľkomestách zaznamenávame ekologické charakteristiky mestského prostredia. Priemerná ročná teplota je vyššia o 2 až 3 °C ako je priemer v okolitej oblasti. Čo sa týka intenzity slnečného žiarenia, tá je menšia, vzduch je znečistený množstvom pevných čiastočiek, v mestách je zvýšený obsah CO2 – oxidu uhličitého a mnohých ďalších škodlivých látok.
 
V mestách sa často stretávame s javom, ktorý nazývame inverzia. Inverzia je stav ovzdušia, pri ktorom teplota ovzdušia neklesá s narastajúcou výškou, ale naopak stúpa. Pri inverzii vzniká nad mestom smog. Smog je zmes dymu a hmly.

 
Smog

Smog je rôznorodá zmes látok v troposfére. Tvorí sa nad veľkomestami alebo priemyselnými centrami pri určitých podmienkach.

Tieto podmienky pre vznik smogu sú nasledovné:
  1. Vhodný reliéf krajiny (kotlina)
  2. Hmla
  3. Bezvetrie
  4. Vysoká relatívna vlhkosť
  5. Teplotná inverzia
  6. Emisné plyny (SO2, CO2, CO, NO, NO2)
  7. Pevné častice (popolček, sadze)

Podľa charakteru smogu rozlišujeme:
  1. Smog Londýnskeho typu – nazývame ho aj zimný smog alebo kyslý smog.
  • Je to úkaz, ktorý vzniká za hmlistých a bezveterných dní v mestských aglomeráciách s väčšou koncentráciou hmly v ovzduší. V týchto podmienkach sa oxid uhličitý uvoľňuje do ovzdušia, vo vzniknutom vlhkom prostredí sa rozpúšťa a dochádza k vzniku kyseliny sírovej ( preto sa tento typ smogu nazýva aj kyslý smog). Kyselina sírová sa vyznačuje vysokou afinitou k vode a preto dochádza k nárastu kvapiek vody v smogu. Smog sa tak stáva hustejším a viditeľnosť je značne znížená. Sírny smog negatívne vplýva na rastlinstvo aj živočíšstvo. Má redukčný charakter.
 
Zdroj: http://www.criacc.qc.ca/assets/smogQue0502.JPG


  1. Fotochemický smog – nazývame ho aj Los Angeles smog, alebo letný smog.
  • S hmlou nesúvisí. Je tvorený škodlivými emisiami, ktoré produkuje doprava. Emisie vo vzduchu vzájomne reagujú za prítomnosti slnečného žiarenia. Má oxidačný charakter.
 
Zdoj: http://www.solcomhouse.com/images/LA-smog-2.jpg

 
  1. Priemyselný smog

Smog vplýva na živé organizmy veľmi negatívne. Má negatívny vplyv na zrak, dýchacie cesty a okysličovanie organizmu.

 
Ďalšie environmentálne vplyvy

Medzi ďalšie environmentálne vplyvy v mestách zaraďujeme znečistené ulice, narastajúci hluk, hustota obyvateľstva, nedostatok stromov, krov a mestskej zelene. Toto všetko vplýva na ľudskú psychiku a zdravie človeka. Pri výstavbe miest treba dbať o to, aby boli budované aj zariadenia, ktoré slúžia na rekreáciu, šport a relax. Veľmi dôležitá je výsadba zelene. Napríklad: výsadba stromov v parku, popri cestách, a vlastne všade kde je to možné a kde sú na výsadbu vhodné priestory. Rastliny majú pozitívny vplyv na človeka, ovplyvňujú jeho estetické cítenie a ozdravujú mestskú klímu. Produkujú kyslík, čím pozitívne ovplyvňujú ovzdušie v meste.
 
Veľmi dôležité pre to, aby sa človek v meste cítil príjemne je budovanie zariadení, ktoré slúžia na šport, rekreáciu. Možnosť návštevy takýchto zariadení pozitívne vplýva na životný štýl človeka a na jeho zdravie.

 
Zopakujte si:
  1. Opíšte význam zelene v mestách.
  2. Charakterizujte smog.
  3. Charakterizujte typy smogu.
  4. Vymenujte podmienky vzniku smogu.


Použitá literatúra:
Základy ekológie
http://www.criacc.qc.ca/assets/smogQue0502.JPG
http://www.solcomhouse.com/images/LA-smog-2.jpg
http://www.gymopatke.edu.sk/geografia/sidla.htm
http://www.biomasa-info.sk/docs/panel-8.pdf