Novela

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

Novela je stredný epický žáner, tzn. prozaické dielo zobrazujúce udalosti, ktoré navzájom súvisia a odohrávajú sa v dlhšom časovom úseku ako deň (nie je podmienka). Okrem hlavnej postavy sú tam aj vedľajšie, ale ich charakteristiky nie sú prepracované. Postavy sa charakterovo nevyvíjajú. Dej má rýchly spád a nastáva v ňom obyčajne nejaký prekvapujúci obrat.

Novela vznikla v Taliansku v období renesancie (Boccaccio – Dekameron). Názvom novela sa pôvodne chcelo naznačiť, že ide o umelecké zobrazenie udalosti, ktorá sa vyznačuje novotou, neobyčajnosťou. Snažila sa spracúvať nové, originálne námety.

Získala si obľubu najmä u spisovateľov 19. storočia. Najvýznamnejšími novelistami:

a/ svetovej literatúry sú G. Boccaccio - Dekameron, R. Rolland – Peter a Lucia, Ernest Hemingway – Starec a more ...

b/ slovenskej literatúry sú S. H. Vajanský – Letiace tiene, M. Kukučín, B. S. Timrava – Hrdinovia, Janko Jesenský – Pani Rafíková, J.C. Hronský, A. Bednár – Kolíska, M. Figuli – Tri gaštanové kone, D. Chrobák – Drak sa vracia, F. Švantner – Malka, Dominik Tatarka – Prútené kreslá a ďalší.

Giovanni Boccaccio, taliansky spisovateľ, zakladateľ talianskej renesančnej prózy / novely/ pochádzal z florentskej meštiackej rodiny. Bol klerikom, venoval sa obchodu, ale predovšetkým literárnej činnosti.

Vrcholom jeho tvorby je zbierka noviel Dekameron, ktorá prispela k ustáleniu taliančiny ako spisovného jazyka.

Súbor sto noviel je spojený rámcovým príbehom. Desať mladých ľudí, sedem žien a traja muži, ušli pred morom z Florencie na florentský vidiek. Počas desiatich dní /dekameron = grécke slovo, znamená časový úsek desiatich dní/ sa každodenne zabávajú rozprávaním príbehov. Každý deň je niekto zvolený za kráľa a ten zadá tému rozprávania. Po desiatich dňoch sa vrátili domov, rozchádzajú sa, každý za svojou zábavou.

Prvá novela z desiateho dňa rozpráva príbeh rytiera Ruggieriho, ktorý odišiel z Toskánska slúžiť na dvor španielskeho kráľa Alfonza. Pokladali ho za veľmi udatného bojovníka. Kráľ stále kohosi obdaroval, len rytierovi nič nedal. Rytier sa cítil nedocenený, a tak požiadal kráľa o prepustenie zo služby. Kráľ mu dovolil odísť a daroval mu mulicu. Do rytierovho sprievodu však nenápadne dostal svojho sluhu. Ten mal za úlohu počúvať, čo rytier hovorí o kráľovi. Ak by sa vyslovil o kráľovi negatívne, mal ho sluha vrátiť späť do paláca. Sluha na všetko dával pozor. Pri rieke napájali kone. Mulica sa vymočila do vody. Keď to Ruggiere videl, povedal: „Aby ťa porantala, ty potvora, si práve taká ako pán, čo mi ťa daroval.“ Sluha, počujúc tieto slová, povedal rytierovi o kráľovom príkaze vrátiť sa do paláca. Rytier sa vydal na spiatočnú cestu. Kráľ sa ho opýtal, prečo ho prirovnával k mulici. Ruggiere mu odpovedal: „...lebo sa jej, pán môj, podobáte. Dávate tam, kde nemáte, a kde máte, nedávate, práve tak, ako táto mulica; močila, kde nemala.“ Kráľ mu na základe skúšky, pozostávajúcej z dvoch pokladníc naplnených zlatom a hlinou, dokáže, že to nie je jeho vinou, ale vinou zlého osudu. Rytier si vybral pokladnicu plnú hliny. Kráľ mu povedal: „Nuž, presvedčili ste sa, messer Ruggieri, že je to pravda s tým osudom, ako som vám povedal. Ale vy sa musíte postaviť proti osudu.“ Daruje mu pokladnicu plnú zlata. Rytier sa vrátil do Toskánska.
Ponaučenie: Proti nepriazni osudu sa treba postaviť.

Boccaccio čerpal námety z reality života. Písal jednoducho a humorne. Jednotlivé príbehy končia ponaučením. Novely nám poskytujú pestrý obraz spoločenského života renesančného Talianska, ktorý prináša okrem úsmevnosti a tolerantnosti aj výsmech zameraný na pokry-teckú morálku, povery a svätuškárstvo. Rozum a príroda sú dve kľúčové slová Dekameronu. Čo bolo protirozumové a protiprírodné, autor neváhal zosmiešniť. To je základným znakom renesancie.

Romain Rolland, francúzsky spisovateľ, predstaviteľ medzivojnovej svetovej literatúry je autorom psychologickej novely Peter a Lucia. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, ktoré zapríčinila vojna a humanistický ideál lásky.

Peter sa vezie vo vozni metra. Na nasledujúcej stanici nastane panika, do metra sa hrnú ľudia z ulíc Paríža, ktorý bombardujú. Všimne si jedno dievča a nevie na ňu zabudnúť. Náhodou sa stretávajú. Peter ju osloví. Začnú sa stretávať častejšie. Hovoria o Luciiných kresbách, o jej matke pracujúcej v továrni na zbrane, o svojich plánoch. Ich vzťah sa prehlbuje. Peter musí ísť tiež na vojnu. Dohodnú sa, že nebudú na Petrov odchod myslieť. Lucia mu rozpráva o rodine, o histórii manželstva svojich rodičov. Otec bol z bohatšej rodiny. Po jeho smrti rodina nepomohla vnučke, ktorá žila so svojou matkou v biede. Petrov brat Filip prišiel na dovolenku. Odmieta hovoriť o tom, čo sa deje na fronte. Ich rodičia by pokladali za česť, keby o svoje deti prišli pri obrane vlasti. Peter sa spolu s Luciou dohodnú, že sa zosobášia. Na Veľký piatok zájdu do chrámu, aby si vypočuli hudbu. Vtedy začali bombardovať Paríž. Peter a Lucia zomreli pod pilierom, ktorý sa zrazu na nich zrútil.

Autor stavia do ostrého kontrastu atmosféru 1. svetovej vojny a lásku dvoch mladých ľudí. Tragický koniec novely dokazuje, že vo vojne umrelo zbytočne veľa nevinných ľudí. Vojna prvýkrát zasahuje do života miliónov civilistov. Tragika nenaplnenej lásky symbolizuje bezbrannosť humanistických ideálov v období vojny. Dielo po prvý raz vo svetovej literatúre prináša pacifistický názor na vojnu (pacifizmus zavrhuje akékoľvek vojny a hlása zásady zmierlivého riešenia triednych rozporov).

Dominik Tatarka, prozaik, scénarista a disident, pôsobil ako stredoškolský učiteľ, redaktor i profesionálny spisovateľ. Je predstaviteľom slovenskej literatúry po roku 1945.
Jeho novela Prútené kreslá je o ľudských vzťahoch, zaľúbení a láske na pozadí obdobia tesne pred 2. svetovou vojnou.

Bartolomej Slzička je na zájazde v Poľsku pri mori, rozpráva sa s Jarmilou, ktorá si žiada vypočuť veľký príbeh. Vysvetľuje jej, že pracuje pre Spoločnosť milovníkov dobrej knihy, a práve rozprávanie príbehov nespokojným ženám zvyšuje rady kupujúcich. Jarmile vysvetľuje svoju filozofiu lásky: „V láske je náš raj, jediný raj muža a ženy, ktorý tu je, lenže my nevieme do neho vstúpiť, prebývať v ňom, sami sa z neho vyháňame, nevieme sa sústrediť na toho druhého.“

Začne jej rozprávať svoj príbeh, odohrávajúci sa v Paríži. Býva v penzióne, kde spoznal zaujímavú mladú ženu, o ktorú má záujem – Danielu. Pán domáci ho predstaví ostatným spolubývajúcim. Na druhý deň sa pri raňajkách stretne s Danielou. Sprevádza ho na políciu, aby sa zahlásil k pobytu, a potom do banky. Rozpráva na jej žiadosť, ako sa do Paríža dostal, ako cestoval – na všetko je zvedavá. Priznal sa aj k tomu, že sa pre penzión rozhodol kvôli jednému dievčaťu, čo zostupovalo po schodoch. V spoločnosti Daniely sa cítil čoraz lepšie, ale jeho situácia cudzinca sa mu zdala neriešiteľnou.

Vzťah Bartolomeja a Daniely sa rodil v čase, ktorý neprial láske, mladí ľudia boli príliš zaťažení očakávaním zlej budúcnosti (vypuknutie 2. svetovej vojny) celej ľudskej spoločnosti, aby si plánovali svoju osobnú budúcnosť.

Madame mu jedného dňa podala predvolanie z polície. Polícia zachytila leták, ktorý prekladal pre krajanov. Nebojí sa polície, ale boji sa, že ho odtrhnú od Daniely, že bude musieť odísť. Prestal chodiť na obedy, zostáva radšej v meste. Ani s Danielou sa nechce tak často stretávať.

Daniela ho požiadala, aby ju odprevadil do divadla. Na ceste mu navrhla, aby nešli do divadla a zaviedla ho do nočného podniku. Neskôr ho zaviedla do záhrady, kam chodievala ako dieťa. Uteká mu v tme, chce, aby ju hľadal. Po čase si ľahol na okraj prázdnej fontány a Daniela za ním prišla. Obyvatelia penziónu odchádzajú domov na sviatky. Daniela a Bartolomej nemajú kam ísť. Po čase Bartolomej zistí, že nie je v penzióne sám, vo vedľajšej izbe počul niekoho chodiť. Začal tušiť, že je to Daniela. V stene za skriňou objavil utajené dvere, ktoré spájali obe izby, odomkol ich a vstúpil. Oblečú sa a idú k Danielinej priateľke. Bartolomej dorozprával svoj príbeh: „Končím. A vôbec, rozprával som vám, drahá Jarmila, príbeh, aký ste chceli počuť? Bol veľký alebo malý? Zostala mi po nej láska k staničným halám a letiskám, k ich rozjazdovým plochám. Zostal mi po nej pozorný pohľad na ženu. Zostala mi po nej prázdnota dávno uzmierená. Z nej sa utešujem, vše čítam básne a vše dvorím ženám, s ktorými sme si obaplne sympatickí. Nenápadne sa snažím ich presvedčiť, že áno, veľká láska existuje, i manželská láska existuje. Daniela je prítomná i v tejto mojej záľube, na ktorú akiste raz aj zle skončím: Sedieť vo sviatočnej chvíli, ako my teraz, na terase v prútených kreslách, hľadieť na seba.“

Literárne tradičnú tému – dvaja mladí ľudia ohrozovaní spoločenskou a politickou situáciou – spracováva autor úplne odlišne od novely R. Rollanda – Peter a Lucia, v ktorej je láska dvoch mladých ľudí tragická. V novele Prútené kreslá sa Bartlomejova láska nenaplní. Napriek tomu nad každým stretnutím – od prvého na schodoch penziónu, až po noc strávenú s Danielou a jej priateľkou počas sviatkov – je prítomná horúca túžba, ktorá zostáva takmer neprejavená a nenaplnená.
Na pozadí pohnutej doby sa ľudia obrňujú vzájomnou sympatiou, budujú si svoje vzťahy, hľadajú sympatie ľudského druhu. Malý penzión je recept, ako by ľudia Európy mohli žiť.

Autor v diele využíva aj vlastné zážitky zo štúdia v Prahe, z Paríža, kde študoval na Sorbonne, dielo má teda autobiografické prvky.

Kontrolné úlohy:

1. Definujte pojem novela a uveďte mená najznámejších novelistov.
2. Zdôvodnite príčinu konania kráľa v novele z diela Dekameron. Aké ponaučenie z príbehu vyplynulo ?
3. Vysvetlite rozdielne znaky noviel Peter a Lucia a Prútené kreslá.
4. Uveďte spoločné znaky noviel Peter a Lucia a Prútené kreslá.