Jozef Gregor – Tajovský

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

Jozef Gregor sa narodil 18. októbra 1874 v Tajove pri Banskej Bystrici a podľa rodiska si zvolil svoje literárne meno – Tajovský.

Jeho otec bol remeselníkom a istý čas richtárčil. Keďže bol najstarší z desiatich detí, bol vychovávaný u starých rodičov po matke. Starý otec naučil svojho vnuka vážiť si prostých ľudí a postaviť sa na stranu utláčaných /Do konca, Starý otec, Žliebky, Prvé hodinky, atď./

Stredoškolské štúdia začal v Banskej Bystrice a skončil na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Ako učiteľ pôsobil na viacerých miestach. Z odporu ku maďarizácii po piatich rokoch zanecháva učiteľstvo. Odchádza študovať do Prahy na Československú obchodnú akadémiu. Tu sa aktívne zapája do práce študentského spolku Detvan. Po skončení štúdia roku 1 900 sa stal pokladníkom Vidieckej ľudovej banky v Trnave /Mamka Pôstková/. O rok odchádza do Martina za praktikanta Tatra banky. Onedlho mu ponúkli lepšie miesto účtovníka v ľudovej banke v Nadlaku /Rumunsko/. Odchádza z Martina a zároveň listom požiadal Annu Lilgovú o ruku. V roku 1 907 si ju berie za manželku /Hana Gregorová – spisovateľka/. Neskôr sa odsťahovali z Nadlaku do Prešova.

Pred 1. svetovou vojnou sa Tajovský stal v Martine tajomníkom Slovenskej národnej strany. V roku 1915 Tajovského povolávajú do vojenskej služby ako politicky podozrivého a bez vojenskej hodnosti. Je poslaný na ruský front, kde sa dobrovoľne necháva zajať /Janko Jesenský/. Vstúpil do československých légií.

Po návrate z vojny žil v Martine a potom sa natrvalo usadil v Bratislave, kde aj zomrel 20. mája 1940. Pochovaný je na cintoríne v rodnom Tajove.

Už počas štúdií pokúša sa najprv o básnickú tvorbu /boli to verše veľmi blízke ľudovej piesni/, neskoršie aj o krátku prózu a dramatickú tvorbu. Od roku 1900 do začiatku 1. svetovej vojny napísal väčšinu svojich diel. Naplno rozvinul kritickorealistickú metódu spracovania postavy /tupiteľ národa/.

V krátkej próze a poviedkach zobrazoval ľudí trpiacich a biednych, stíhaných nielen nepriazňou osudu, ale aj nespravodlivosťou spoločenského poriadku /nerovnoprávnosť, kastovníctvo, nespravodlivosť/: Mišo, Na chlieb ... Do slovenskej literatúry prináša prvýkrát ľudí biednych nie z vlastnej viny – obete alkoholikov /Apoliena/, obete osudu – vdova a siroty /Horký chlieb/, ľudí s istým zdravotným poškodením /Maco Mlieč/. V ďalších poviedkach sa zameral na skutočnosť, že aj keď sa človek akokoľvek snaží, poctivou prácou si nezlepší svoje postavenie, nezíska adekvátne finančné ohodnotenie – Mamka Pôstková.

Tajovský bol najplodnejším dramatikom realistického obdobia. Napísal veselohru Ženský zákon. V nej ukázal, že na dedine často víťazia nad ľúbostným citom majetkové záujmy.

Okrem jednoaktoviek – Matka, Hriech, Tma – vytvoril Tajovský štvordejstvovú drámu Statky – zmätky. Ukázal v nej, ako majetok opantal myslenie i konanie starého Palčíka a jeho ženy Mary. Honba za majetkom spôsobila rozvrat v rodinách a zmätok v dušiach.

Tajovský rozvíjal realistické dielo Martina Kukučína. V období pred 1. svetovou vojnou zobrazil súvis medzi sociálnym a národným útlakom a odsúdil ho. To zbližovalo jeho dielo s básnickou tvorbou Pavla Országha Hviezdoslava.

Kontrolné úlohy:

1. Vysvetlite dôvod zanechania povolania učiteľa a účasť v 1. svetovej vojne.
2. Uveďte životné úseky autora, ktoré zachytil vo svojej tvorbe /názvy diel/.
3. Vymenujte sociálne javy, ktoré Tajovský zobrazoval vo svojich prózach /názvy diel/.
4. Uveďte názvy najznámejších divadelných hier a analyzujte ich základný konflikt.
5. Zdôvodnite, čo zbližovalo Tajovského dielo s básnickou tvorbou P. O. Hviezdoslava.

Použitá literatúra:

1. Caltíková, M.: Slovenský jazyk a literatúra pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Nitra: Enigma, 2003; s. 89 – 90. ISBN 80 – 85471 – 95 – 7.
2. Minárik, J. a kol.: Literárna rukoväť. Bratislava: SPN, 1988; s. 61 – 92.
3. Ducká, E.: Láska je silnejšia ako smrť. Majstri umeleckého slova 1. diel. Žilina: Edis, 2004; s. 153 – 160. ISBN 80 – 8070 – 207 – 1.
4. Petrus ,P. a kol.: Literatúra pre 2. ročník stredných škôl. Bratislava: SPN,1987; s.57 - 63.
5. Rosenbaum, K.: Jozef Gregor – Tajovský, I. – II. diel. Bratislava: Tatran,1974.