Barok

Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

Od druhej polovice 16. storočia sa šíril v Španielsku, Taliansku a neskôr v ostatných európskych krajinách nový myšlienkový a umelecký prúd – barok /barocco – perla nepravidelného tvaru, zakrivenia/.

Barokovú dobovú a spoločenskú situáciu charakterizovala kríza, chaos a pochmúrna atmosféra. Rozklad životných istôt umocňovali nepriaznivé životné podmienky a tragické dejinné udalosti, napríklad súperenie panovníckych rodov, sociálny útlak /prepych šľachty/, náboženské nepokoje medzi katolíkmi a protestantmi /reformácia, protireformácia/, turecké vpády, tridsaťročná vojna, protihabsburské povstanie, bieda, mor i živelné pohromy. V takýchto nepriaznivých podmienkach sa zmocňoval ľudí pesimizmus, beznádejnosť, zúfalstvo a nedôvera v pozemský život. Jediná istota sa zasa hľadala v transcendentálnom svete.

Celé 17. storočie bolo charakteristické napätím medzi nezmieriteľnými protirečeniami. Na jednej strane pretrváva renesančný optimistický pohľad na svet /„carpe diem“, tzn. „uži deň“/ - na druhej strane mnoho ľudí viedlo asketický život a stali sa pobožnými /„memento mori“ , tzn. „pamätaj na smrť“/. Barok je popretím filozofického základu humanizmu a renesancie. Dôvera, že človek porozumie svetu svojím rozumom, je nahradená vierou; radosť zo života je nahradená strachom zo smrti a pocitom márnosti.

Preto sa vedúcou ideou baroka stala idea vanitas vanitatum /márnosť nad márnosť/ tzn., že všetko je pominuteľné. Umelci hľadali istotu, a preto sa obracali do večnosti k nadosobným a nadpozemským hodnotám. Sústreďovali sa na posmrtný život.

Najpodstatnejšou črtou baroka bol protiklad – antitéza. Dušu barokového človeka ovládal životný pocit hlbokého rozpoltenia. Typickou antitézou je napríklad:

1. hmota /príroda/ - duch / Boh/,

2. hmotná zmyslová realita /pozemský svet/ - nehmotné transcendentno /nadpozemský svet/,

3. pominuteľnosť svetských vecí – dychtivosť po daroch života,

4. neprirodzený pátos – prežitá vnútorná emocionálnosť,

5. priepasť medzi umelou literatúrou a ústnou ľudovou slovesnosťou.

Protiklady sa odrazili aj v štylistike. Na jednej strane vytvorila dekoratívny /ozdobný/, pompézny /nádherný/ a patetický /nadnesený/ knižný štýl /najmä v poézii – chcel ohúriť človeka a zapôsobiť na jeho zmysly/, no zároveň podporovala prostý až ľudový štýl /najmä v próze – jednoduchšie texty zvyčajne didakticky zamerané na výchovu kresťana/.

Autori menej využívajú reálny opis a vyjadrujú sa v symboloch. Poznávaná skutočnosť sa teda mení na znaky, symboly, na prostriedky, ktoré majú vyjadriť nevysloviteľné.

Hyperbolizáciou /zveličovaním/ záporných javov sa snažili vysloviť pocit bezmocnosti voči spoločenskému poriadku. V literatúre pretrvávalo idealizované typizovanie, ktoré nevytváralo individuálnu charakteristiku, ale ustálený idealizovaný typ. Centrálnym barokovým hrdinom sa stal svätec, mučeník, vojvodca, dobrodruh a dobyvateľ.

Toto obdobie je veľmi bohaté na diela ľudovej slovesnosti, hlavne povesti, rozprávky, historické a vojenské piesne.

V dlhotrvajúcom vývinovom procese sa barok rozštiepil na :

a/ náboženský barok /katolícky a protestantský/ - vzťah k nadpozemskému svetu vyjadrovala náboženská extáza /nadšenie, vytrženie/ a idea o večnom, záhrobnom živote.

b/ svetský barok /šľachtický, meštiansky a ľudový/ - pozemský život sa chápal ako hra alebo sen. Jeho nestálosť sa podčiarkovala myšlienkami o pominuteľnosti a márnosti svetských vecí.

Barok bol svojou podstatou teatrálny, divadelný. Divadlo v období baroka symbolizovalo život – „život je divadlo". Drámu reprezentovali školské hry. Pestovali a hrávali sa na evanjelických a katolíckych školách. Písali sa zväčša po latinsky. Herecký prejav bol statický. Prevládala v ňom rétorika a deklamácia. Autori boli zväčša neznámi /učitelia, žiaci/. Vzniklo moderné divadlo so všetkými tvarmi kulís a divadelných mechanizmov. Divadelná technika sa zdokonalila najmä v jezuitských hrách. Hry tematicky čerpali z Biblie, legiend, histórie, cirkevných dejín a školského náukového materiálu. Ľudovú drámu predstavovali detské hry /vyčítanky, zábavné hry/, svadobné obrady, výročné zvyky a obrady, fašiangové hry a pod. V divadle sa odohráva fiktívny príbeh, aby potom hra na javisku bola odhalená ako číra ilúzia.

Z neskorého baroka vyrastal pod vplyvom osvietenstva v druhej polovice 18. storočia vo Francúzsku nový životný a umelecký štýl – rokoko /rocaille, t.j. ozdoba z korálov a lastúr, mušličkový ornament /. Bolo späté s krízou dvornej kultúry. Vyjadrovalo vkus aristokracie a meštianstva, ktoré si ho prispôsobovalo svojim potrebám. V literatúre sa pestovala galantná pastierska poézia a ľahká anakreontská poézia /láska, víno, priateľstvá/.

Medzi najvýznamnejších predstaviteľov európskej barokovej literatúry patria:

- Talian Torquato Tasso, ktorý napísal epos o oslobodení svätého hrobu počas prvej križiackej výpravy Oslobodený Jeruzalem,

- Nemec Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen, vykresľujúci v románe Dobrodružný Simplicius Simplicissimus osudy prostáčika za tridsaťročnej vojny,

- Angličan John Milton spracoval biblické témy v dvoch eposoch Stratený raj a Raj znovu nájdený,

- Čech Ján Amos Komenský vytvoril:

a/ náboženské spisy, obsahujúce nábožensko – filozofickú alegóriu /alegorický obraz sveta ako mesta/ Labyrint světa a ráj srdce, v ktorej satiruje vrchnosť, šľachtu, remeselníkov, ľudskú hlúposť, sebectvo a nespravodlivosť.

b/ pedagogické diela, ktoré boli využité pri budovaní školského systému a pri metodike vyučovania – Brána jazykov otvorená, Informatorium školy mateřské a najmä Veľká didaktika, rozoberajúca zásady všeobecnej pedagogiky a didaktiky /vytvoril moderný výchovný systém/.

V slovenskej barokovej:

1/ poézii prevládala katolícka a evanjelická duchovná poézia a didakticky zameraná poézia.

a/ Náboženská poézia sa sústreďovala najmä v spevníkoch – Benedikt Sőllősi katolícky spevník Cantus catholici, Juraj Tranovský evanjelický spevník Cithara sanctorum.

b/ Svetskú poéziu tvorili zborníky a spevníky, jarmočné piesne a didakticko – reflexívna poézia. Vyniká najmä zbierka didakticko – reflexívnej poézie Hugolína Gavloviča Valaská škola mravúv stodola.

2./ próze dominovala:

a/ memoárová a cestopisná literatúra – Daniel Krman ml. Cestovný denník,

b/ dobrodružná próza – Móric A. Beňovský Pamäti a cesty grófa Augusta Beňovského,

c/ vedecká a popularizačná literatúra – Matej Bel Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku, Daniel Sinapius - Horčička zbierka prísloví Nový trh latinsko - slovenský a Ján Baltazár Magin v národnej obrane Ostne ... alebo Obrana odzrkadľuje hlavný vývojový smer národného uvedomovania v slovenskom baroku.

Kontrolné úlohy:

1. Charakterizujte spoločenské pomery v barokovom období.
2. Uveďte základné znaky literárneho baroka.
3. Vysvetlite, v čom sa zhoduje resp. odlišuje humanistická i renesančná a baroková literatúra.
4. Podajte prehľad najznámejších autorov barokovej literatúry a ich diel.
5. Vysvetlite pojmy baroka a rokoka.

Použitá literatúra:

1. Caltíková, M.: Slovenský jazyk a literatúra pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Nitra: Enigma, 2003; s. 89 – 90. ISBN 80 – 85471 – 95 – 7.
2. Minárik, J. a kol.: Literárna rukoväť. Bratislav : SPN, 1988; s. 61 – 92.
3. Minárik, J. – Kontun, J.: Literatúra pre 1. ročník stredných odborných škôl. Bratislava: SPN, 1978; s. 97 – 136.