Vypracovala: PaedDr. Ivana Dulová
V taliančine môžeme privlastňovanie vyjadriť dvoma spôsobmi:
- pomocou predložky DI
- pomocou privlastňovacích zámen a prídavných mien
AGGETTIVI e PRONOMI POSSESSIVI (privlastňovacie prídavné mená a zámená) majú identickú formu. Taliančina má pre každú osobu jednotného a množného čísla vlastný tvar privlastňovacieho prídavného mena či zámena. Obe sa musia zhodovať v rode a čísle s podstatným menom, ktoré určujú alebo nahrádzajú!
AGGETTIVI POSSESSIVI (privlastňovacie prídavné mená) kladieme pred podstatné alebo prídavné meno a musia byť uvádzané s členom.
●Di chi è questa macchina? Questa è la mia macchina.
PRONOMI POSSESSIVI stoja samostatne.
● Di chi è questa macchina? È mia.
VŠIMNITE SI!
Ak je privlastňovacie meno použité vo funkcii podstaného mena, píšeme ho samostatne a s členom.
● Questo è il mio libro, dove è il tuo?
|
PERSONA |
SINGOLARE |
PLURALE |
|||
|
|
maschile |
femminile |
maschile |
femminile |
|
|
1a singolare |
môj |
mio |
mia |
miei |
mie |
|
2 a singolare |
tvoj |
tuo |
tua |
tuoi |
tue |
|
3 a singolare |
jeho, jej |
suo |
sua |
suoi |
sue |
|
1 a plurale |
náš |
nostro |
nostra |
nostri |
nostre |
|
2 a plurale |
váš |
vostro |
vostra |
vostri |
vostre |
|
3 a plurale |
ich |
loro |
loro |
loro |
loro |
ESEMPI:
Questi sono i cani di Pietro. Toto sú Petrovi psi.
Questi sono i suoi cani. Toto sú jeho psi.
Questi cani sono suoi. Títo psi sú jeho.
Questi sono i cani di Pietro e Paolo. Toto sú Petrovi a Pavlovi psí.
Questi sono i loro cani. Toto sú ich psi.
Questi cani sono di loro*. Tieto psi sú ich.
*VŠIMNITE SI!
Ak stojí zámeno 'loro' samostatne, musí ho predchádzať predložka DI, napr.:
● Sono sue queste penne? No, sono di loro.
● Sono tue queste borse? No, sono di loro.
Kedy musíme použiť člen s privlastňovacím zámenom alebo prídavným menom?
- pri privlastňovacom prídavnom mene 'loro':
la loro madre
il loro cane
la loro amica
- v množnom čísle:
i tuoi amici
le sue sorelle
i miei problemi
- ak stojí privlastňovacie meno za podstatným menom
la copla mia
il padre nostro
- pri zdrobneninách
la mia sorellina
la sua mamma
Naopak, člen nemusíme použiť keď hovoríme o členoch rodiny, teda vyjadrujeme blízky príbuzenský vzťah. Pozor ale, podstatné meno musí byť v základnom tvare.
mia madre - moja matka
sua sorella - jej sestra
tuo fratello - tvoj brat
Zámeno PROPRIO
PROPRIO môže nahradiť prídavné meno v 3. osobe jednotného čísla (sua, suo) a v 3. osobe množného čísla (sue, suoi a loro), ak sú podmet a predmet v tej istej osobe, napr.:
● Elisa abita nella sua casa. Elisa býva v jeho dome.
● Elisa abita nella propria casa. Elisa býva vo svojom dome.
● Ognungo dei fratelli deve riordinare la propria camera.
Každý zo súrodencov si musí upratať vlastnú izbu.
ZOPAKUJME SI!
1. Aký je rozdiel medzi privlastňovacím prídavným menom a zámenom?
2. Vymenujte privlastňovacie prídavné mená a zámená.
3. Kedy musíme pred prívlastňovacím menom alebo zámenom použiť člen?
4. Čo môže nahradiť zámeno ‚proprio‘?
Témy podľa osnov
Taliansky jazyk
Osemročné gymnázium
ročník: tercia
Použitá literatúra:
Saccardinová, M.: Taliančina pre samoukov
Dardano, M. – Trifone, P. Grammatica italiana
http://it.wikipedia.org/wiki/Aggettivo_possessivo