Vypracovala: Mgr. Erika Lieszkovszká
Priemyselná výroba je tá časť materiálnej výroby, ktorá zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod všetkých druhov energie, strojové spracovanie vyťažených surovín a získaných poľnohospodárskych produktov, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby. Priemysel je hlavné výrobné odvetvie svetového hospodárstva.
Priemysel sa podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám delí na primárny, sekundárny a terciárny. Do primárneho priemyslu patrí ťažba surovín zo zeme, oceánov alebo zo vzduchu. V praxi sa často označuje aj ako ťažobný priemysel. Sekundárny priemysel zahŕňa strojovú veľkovýrobu tovarov. Spracúva suroviny získané primárnym priemyslom a poľnohospodárske produkty. Známy je aj pod názvom spracovateľský priemysel. Terciárny priemysel obsahuje opravárenskú činnosť a vybrané služby, vrátane služieb spojených s predajom priemyselných výrobkov.
V priemysle pracuje asi 20% ekonomicky činného obyvateľstva. Vo vyspelých krajinách je počet zamestnaných v priemysle oveľa vyšší, ale klesá, v rozvojových krajinách je nižší, ale stúpa. Vývoj hospodárstva každého štátu prechádza 3 obdobiami – predindustriálne, industriálne a postindustriálne obdobie.
Hlavné oblasti koncentrácie priemyslu vo svete
Rozloženie priemyslu na zemskom povrchu je nerovnomerné. Charakteristickou črtou rozmiestnenia priemyslu je jeho koncentrácia do vybraných oblastí, v nich dochádza k spolupôsobeniu viacerých lokalizačných činiteľov, prípadne vplyv jedného je tak veľký, že rozhodne o rozvoji oblasti. Niektoré druhy priemyselných výrob majú vzhľadom na svoj charakter výrazný sklon koncentrovať závody, pre iné je typické rovnomernejšie rozmiestnenie.
Hutníctvo železa je príklad priemyselného odvetvia s vysokým stupňom hutníckych závodov na miestach výskytu suroviny alebo koksovateľného čierneho uhlia. Výhodná je aj lokalizácia hutníctva vo veľkých prístavoch. Hlavné oblasti hutníctva železa sú na južnej Ukrajine, na Urale v Rusku, v oblasti Veľkých jazier v USA a v Kanade, v Porúrí v Nemecku, v Lotrinsku vo Francúzsku, na Hornom Sliezsku v Poľsku, na južnom pobreží Japonska, v severovýchodnej Číne, vo východnej Indii, v juhovýchodnej Brazílii a i. Hutníctvo v týchto oblastiach ovplyvnilo rozvoj ostatných priemyselných odvetví, predovšetkým strojárstva. Tým sa vytvorili predpoklady pre vznik rozsiahlych priemyselných oblastí.
Strojárstvo sa všeobecne vyznačuje menšou koncentráciou ako hutníctvo železa. Má pestrú vnútornú štruktúru výroby, preto sa rozdeľuje na viacero pododvetví. Výroba automobilov patrí medzi najdôležitejšie pododvetvie. Pri nej možno tiež pozorovať vysokú koncentráciu, ktorá je však podmienená inými činiteľmi ako hutníctvo železa. Koncentráciu výroby automobilov vyvolali predovšetkým ekonomická efektívnosť sériovej veľkovýroby, tradície a potreba kvalitnej vedeckovýskumnej a vývojovej základne. Uvedené činitele spôsobili dominantné postavenie USA, Japonska, Nemecka, Talianska a Francúzska vo výrobe osobných automobilov pre svetový trh. Veľké automobilové závody inklinujú k veľkým mestským aglomeráciám.
Elektrotechnický a kovospracujúci priemysel zaznamenal v poslednom období veľké zmeny. Zmenila sa výroba a objavili sa aj noví producenti týchto výrobkov. Popri pôvodných druhoch výroby (televízory, telefóny...) významná je v súčasnosti výroba zariadení pre automatizáciu výroby, samočinných počítačov, iných zložitých elektronických prístrojov. Vzhľadom na hmotnosť základných surovín je to nenáročné odvetvie. K tradičným veľmociam (Japonsko, USA, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Francúzsko a Taliansko) pribudli ďalšie štáty. V nich sa tieto odvetvia stali základom celého hospodárstva (Južná Kórea, Taiwan, Singapur, Hongkong). V súčasnosti sa zaraďujú medzi vyspelé štáty sveta.
Rozmiestnenie chemického priemyslu prešlo v posledných desaťročiach takisto zaujímavým vývojom. Súvisí to so zmenou základnej suroviny pre chémiu organickej syntézy, ktorou sa stala ropa. K základným surovinám chemického priemyslu tak pribudla ďalšia, pre využívanie ktorej sú charakteristické iné lokalizačné pravidlá. Popri starších významných oblastiach chemického priemyslu (Porúrie v Nemecku, oblasť delty Rýna a Šeldy v Holandsku a Belgicku, Appalače a severovýchodné pobrežie USA, rhônsko-alpská oblasť vo Francúzsku, Švajčiarsku a severnom Taliansku, Donbas na Ukrajine...) vznikli nové, pracujúce na báze ropy (oblasť Mexického zálivu v USA, okolie Perzského zálivu, rozsiahly pás na južnom pobreží japonských ostrovov, oblasť v centrálnom Rusku okolo naftových polí Tujmazy).
Priemysel potravín a pochutín je odvetvím priemyslu, ktoré sa vyznačuje rovnomerným rozmiestnením. Prakticky vo všetkých krajinách sú zastúpené základné druhy výrob tohto odvetvia. V jednotlivých krajinách však možno pozorovať vplyv vybraných lokalizačných činiteľov, ktoré v značnej miere určujú miesto lokalizácie. V priemysle potravín a pochutín sa uplatňuje predovšetkým trh a miesto produkcie základných surovín.
Trh usmerňuje závody do veľkých miest a miesto produkcie zasa do významných poľnohospodárskych produkčných oblastí a prístavov.
Cvičenie:
1. Uveďte druhy priemyselných výrob, ktoré sa orientujú na suroviny.
2. Určte príčiny rozvoja priemyslu vo vybraných mestských aglomeráciách.
3. Ktoré činitele rozhodli o rozmiestnení elektrotechnického a kovospracujúceho priemyslu v celosvetovom meradle a ktoré pôsobia pri jeho rozmiestnení v jednotlivých štátoch?
Použitá literatúra:
Mládek, J. a i., 1997: Geografia pre 1. ročník gymnázií, 2. diel. SPN BA, s. 103, ISBN 80-08-02601-4