Slovensko sa vyznačuje pestrou horninovou – geologickou stavbou. Väčšiu časť Slovenska zaberajú Karpaty. Geologickou stavbou sa Karpaty výrazne odlišujú od južne položenej Panónskej panvy.

 

 

Vznik pohorí, kotlín a nížin

 

 

  • na konci druhohôr a v treťohorách vznikli Karpaty vrásnením,

 

  • v mladších treťohorách sa Karpaty rozlámali na kryhy,

 

  • z vyzdvihnutých krýh vznikli pohoria, napríklad Tatry, Malé Karpaty,

 

  • z poklesnutých krýh vznikli kotliny, napríklad Žilinská kotlina a nížiny, napríklad Podunajská nížina,

 

  • vzniknuté nížiny sú súčasťou rozľahlej Panónskej panvy.

 

 

Karpaty

Karpaty sa na území Slovenska delia na:

 

 

 

 

 

  • Západné Karpaty,

 

  • Východné Karpaty.

 

 

 

Pozdĺžne sa Karpaty členia na:

 

 

 

  • Vonkajšie Karpaty,

 

  • Vnútorné Karpaty.

 

 

 

 

Vonkajšie Karpaty – flyšové pohoria

 

 

 

  • vyvrásnili sa v starších treťohorách,

 

  • sú vybudované flyšom, ktorý je tvorený striedavo vrstvami pieskovcov a ílovcov,

 

  • pieskovec je v porovnaní s ílovcom odolnejší voči zvetrávaniu,

 

  • vyššie vrchy a chrbty sú vytvorené prevažne pieskovcom, napríklad Veľká Javorina, Babia hora,

 

  • zvetrávaním ílovca vznikli doliny a brázdy,

 

  • flyšové pohoria sú chudobné na nerastné suroviny,

 

  • ťaží sa tu iba pieskovec na stavebné a sochárske účely.

 

 

 

Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/Carpathian_flysch_cm04.jpg/796px-Carpathian_flysch_cm04.jpg

Karpatský flyš

 

 

Vnútorné Karpaty

 

Vnútorné Karpaty podľa geologického zloženia delíme na:

 

 

  • jadrové pohoria,

 

 


 

  • sopečné pohoria,

 

 


 

  • Slovenské rudohorie,

 

 


 

  • kotliny.

 

 

 

Jadrové pohoria Vnútorných Karpát

 

 

 

  • základom – jadrom jadrových pohorí sú prvohorné a staršie kryštalické horniny, napríklad ruly, žuly, svory,

 

  • okolo kryštalických hornín sa nachádzajú vrstvy vápencov, dolomitov, bridlíc, pieskovcov a slieňov,

 

  • vyskytujú sa tu rudy železa, medi a antimónu,

 

  • medzi jadrové pohoria patria pohoria – Malé Karpaty, Strážovské vrchy, Tribeč, Malá Fatra, Veľká Fatra, Tatry, Nízke Tatry, Slovenské Rudohorie.

 

 

 

Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/5d/Mala_fatra2.jpg/256px-Mala_fatra2.jpg

Malá Fatra – jadrové pohorie


 

 

 

Sopečné pohoria Vnútorných Karpát

 

 

 

  • nachádzajú sa na južnom okraji Karpát,

 

  • vznikli na konci treťohôr, činnosťou sopiek,

 

  • sú vybudované sopečnými horninami – napríklad andezitom, ryolitom,

 

  • v sopečných pohoriach sa nachádzajú ložiská farebných a vzácnych kovov, olova, zinku, antimonitu, andezitu a bazaltu,

 

  • ložiská farebných a vzácnych kovov sa vytvorili v Kremnických a Štiavnických vrchoch,

 

  • ťažbou zlata a striebra bola známa Banská Štiavnica a Kremnica,

 

  • andezit a bazalt sa využívajú na budovanie ciest a stavbu budov.

 

 

 

Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/68/Pohlad_z_durovej_skaly_na_dolnu_ves.jpg

Kremnické vrchy – sopečné pohorie


 

 

Slovenské rudohorie

 

 

 

  • má najzložitejšiu geologickú stavbu,

 

  • patria sem krasové územia budované vápencami a dolomitmi – Slovenský kras, Slovenský raj, Muránska planina,

 

  • vyskytujú sa tu rudy železa, medi a antimónu,

 

  • ťažia sa tu najmä nerudné suroviny,

 

  • vápenec sa využíva na výrobu cementu a vápna,

 

  • magnezit sa využíva ako izolačný materiál.

 

 

 

Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b8/Zadielska_tiesnava.jpg/800px-Zadielska_tiesnava.jpg

Slovenský kras


 

 

 

Kotliny

 

 

 

  • vznikli v mladších treťohorách poklesom územia v priebehu dvíhania jadrových pohorí,

 

  • boli zaliate morom alebo ich vyplnili jazerá, v ktorých sa ukladali usadeniny – štrky, piesky a íly,

 

  • patrí sem Záhorská nížina, Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, Juhoslovenská kotlina, Košická kotlina,

 

  • usadeniny obsahujú aj ložiská hnedého uhlia a lignitu pri Kútoch, Handlovej, Novákoch a Veľkom Krtíši,

 

  • ložiská zemného plynu a ropy sa nachádzajú na Záhorskej nížine,

 

  • ložiská soli vznikli na Východoslovenskej nížine v Solivare pri Prešove a Zbudzi,

 

  • duny – pieskové náveje vietor navial na Záhorskej nížine, menšie na Podunajskej a Východoslovenskej nížine,

 

  • sprašové pokrovce – vrstvy drobných zrniečok prachu navial vietor na Podunajskú nížinu a Východoslovenskú nížinu, vznikli na nich úrodné pôdy černozeme a hnedozeme.

 





Použitá literatúra:
Tolmáči, L. a kol.: Zemepis 8, Slovensko. Poľana, spol. s r.o. Bratislava, 2002. s. 10 - 13.

Zdroje obrazkov:
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/Carpathian_flysch_cm04.jpg/796px-Carpathian_flysch_cm04.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/5d/Mala_fatra2.jpg/256px-Mala_fatra2.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/68/Pohlad_z_durovej_skaly_na_dolnu_ves.jpg
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b8/Zadielska_tiesnava.jpg/800px-Zadielska_tiesnava.jpg