Odpoveď nie je jednoduchá! Slnečné svetlo prechádza vesmírom, potom atmosférou a nakoniec šošovkou nášho oka, ktoré ho zaznamená. Môžeme povedať, že sa skladá z imaginárnych svetelných lúčov, alebo že sa vlnovite šíri, i vo vzduchoprázdne. Presnejšie pozorovania ukazujú, že môže aj vyrážať elektróny z látky (fotoelektrický efekt) alebo posúvať osvetlenú plochu. Svetlo sa teda správa ako prúd malých teliesok, tok "zrniek" energie, ktoré Einstein nazval roku 1905 fotónmi. Vzhľadom na spôsob skúmania svetla ho môžeme označiť buď ako vlnu, alebo ako častice.